Tento rok sme mali možnosť, s. Jana Pavla spolu so sestrou Vojtechou, prejsť vzdelávacím kurzom „Sociálna práca“ tu v Rusku vďaka Charite a za podpory Ministerstva práce.
Chceli by sme sa podeliť o tento nezabudnuteľný zážitok. J
Vzdelávací kurz bol organizovaný pod záštitou Omskej štátnej pedagogickej univerzity na katedre Sociálnej práce a sociálnej pedagogiky. Prvý deň sme išli na kurz s „veľkými očami“ J a tak trochu i strachom, do čoho sme sa to dali. No privítala nás milá docentka Oksana Morozova, ktorá veľmi dobre poznala našu Charitu, čo bolo poľahčujúca okolnosť. Rýchlo sme si zvykli na vysokoškolský štýl, keď pri našej odpovedi na otázku: „Čo by nás zaujímalo?“ teda odpovedali sme, že chceme vedieť kde a ako sa možno dozvedieť o sociálnom systéme tu v Rusku a teda aj v našom meste, sme dostali odpoveď: „Výborne! Hľadajte… aj ja budem hľadať!“ J tak sme pochopili, že tento kurz určite neprebehne štýlom, že nám „nalejú“ vedomosti a dajú papier, ale že to bude skoro ako skúška ohňom J. A tak i bolo.
Hneď za dva dni nás privítala naša pani Docentka so slovami: „Dnes sa nudiť nebudete. Mám pre vás návrh, aby ste vystúpili pred študentmi 2. ročníku a povedali im aký je rozdiel medzi sociálnou službou a sociálnou prácou.“ Na reakciu sme mali asi tak 10 minút… no.. tak ani sme nevedeli ako, už sme stáli pred skupinou študentov v auditóriu. V šoku boli oni, v šoku sme boli my. No nič sa nedalo robiť. Tak sme mali im možnosť priblížiť prácu v Charite, potom tiež aj službu vo farnostiach a neobišlo sa to aj bez otázok ako a prečo sme chceli vstúpiť do kláštora a ako sme sa dostali do Ruska. Čo robíme vo voľnom čase, či vôbec chodíme do mesta J, no boli otázky aj ohľadom toho, čo nám pomáha v službe, odkiaľ čerpáme silu, ako nevyhorieť a iné. Tak to bolo 45 minút práce v pote tváre J. Po našom vystúpení bola pani Docentka tak unesená, že povedala, že ešte v iný deň pôjdeme aj k prvákom, pretože aj ich potrebuje zapáliť pre sociálnu prácu, aby pochopili čo to je, čomu sa majú potom ďalej venovať. J
V rámci kurzu sme mali tiež možnosť navštíviť súkromnú školu Unikum – pre deti ktoré majú poruchu autistického spektra, alebo iné mentálne znevýhodnenie. Tam sme mohli načerpať rôzne idei pre prácu s deťmi i v našich farnostiach. Ochotné učiteľky nám všetko ukázali, mohli sme sa stretnúť aj s deťmi, tiež profesionálmi, ktorí tam pracujú.
Ako záverečnú prácu nášho kurzu sme mali napísať referát, v ktorom predstavíme nielen prácu Charity v Omsku, ale tiež našu Spoločnosť a našu charizmu.
Spolu s profesorským zborom sme boli pozvané na šálku čaju, kde sme mali možnosť spätnej väzby. Bolo to veľmi milé stretnutie a teda i prísľub toho, že nás len tak ľahko „nepustia“ J že ak bude treba, ešte nás budú pozývať k spolupráci.