sr. Judita v Zouk Mikael

Asi som avizovala, že po Veľkej noci budem meniť svoje pôsobisko a tak som sa

presunula zo severu od Tripoli späť k Bejrútu do asi 15 min vzdialeného mesta Zouk Mikael. Mesto leží pri mori v kopci, je to veľmi staré kresťanské mestečko, sú tu kostoly maronitského obradu, gréckokatolícke aj pravoslávne. Teraz tu pribúda sýrskych prisťahovalcov, ale mešitu tu zatiaľ nemáme. Je to veľmi cítiť v spoločnosti i v atmosfére. Je tu oveľa príjemnejšie podnebie, aj keď je vlhko, nie až tak, ako na severe, momentálne máme príjemných 30˚C ešte vraj neudreli úplne páľavy. Máme krásny výhľad na Harisu – hlavné mariánske pútnické miesto zasvätené Panne Márii Patrónke Libanonu, ktoré je na kopci oproti nám. Tiež z vrchných poschodí vidíme na more, zvlášť rada sledujem úžasné západy slnka.

V komunite je nás päť, ja som najmladšia, sestra služobnica má k 60-tke a ostatné 3 sestry okolo 80 rokov. Bývame, ako je tu zvykom, v areáli veľkej školy, sestry tu zabezpečujú kresťanské vzdelávanie pre celý región od jasličiek, cez materskú, základnú až po strednú technickú školu sv. Jozefa. V areáli je kinosála, ihriská, gymnastická sála, 2 knižnice. Zároveň v spolupráci s Maltézskymi rytiermi prevádzkujeme pomerne veľký dispenzár vzdialený asi 7 minút cesty autom dolu kopcom. Je to akoby malá poliklinika so 6 ambulanciami, na ktorých sa počas dňa strieda niekoľko lekárov od obvodných cez snáď všetkých špecialistov, denne funguje zubár a poobede detský psychológ, logopéd, rehabilitačný pracovník. Tiež máme v rámci objektu laboratórium a lekáreň. Pracuje tu tiež sociálny pracovník, ktorý zaraďuje ľudí do kategórie podľa odkázanosti, ako by sa u nás povedalo. Pretože Maltézski rytieri ponúkajú mnohé projekty zo zahraničných dotácií, a podľa určenej kategórie majú pacienti nárok buď na úplne bezplatné vyšetrenie alebo si prispievajú malou čiastkou. Prichádza k nám veľa Sýrčanov, Palestínčanov (každý nový konflikt spôsobí presídľovanie obyvateľov.) Takisto tu pracuje ako au pair a nízke práce vykonáva veľa Bangladéšanov, Afričanov a tiež som sa už viac ráz stretla (dokonca si aj pohovorila:) s Rusmi. Som veľmi vďačná, za službu, lebo slúžime naozaj chudobným, na našu pomoc odkázaným ľuďom. Prichádzajúci majú veľkú dôveru voči sestrám, sme zároveň zodpovedné za túto službu, takže som takým styčným dôstojníkom, (zároveň si vybavujem potrebné doklady o vzdelaní, kvôli licencii). Systém práce je iný ako u nás, takže sa učím pracovať po novom, zároveň mám na starosti sklad a projekty napr.: dento balíčky pre deti so zubnou pastou a kefkou, je tu veľký nedostatok jednorazových plienok, či vložiek, takže, je to pre nich veľká pomoc, keď dostanú tieto pomôcky zdarma a že ich vôbec dostanú. Vieme požičať tiež invalidné vozíky a rôzne chodítka. Je tu napr. nedostatok analgetík a vitamínov, takže zase veľa ľudí príde hľadať lieky k nám. Zároveň pomaly začíname podomovú službu, aby sme mohli navštevovať a slúžiť ľuďom v ich zväčša skromných príbytkoch, ako som mala možnosť vidieť. Takže služba je v niečom podobná, ako poznám z Bratislavy, len ľudia sú tu hlavne cudzinci, v ešte horších životných podmienkach. Situácia politicky aj ekonomicky žiaľ napreduje stále k horšiemu. Vláda, prevažne moslimská podporuje prílev utečencov, domáci, zvlášť kresťania, to však vnímajú ako islamizáciu. Mnohí odchádzajú za lepšími a stabilnejšími životnými podmienkami do Francúzska, či Kanady a Sýrčania, či palestínski mohamedáni sa sťahujú do ich príbytkov, majú viac žien a detí a tak už je prevaha moslimského obyvateľstva v krajine, čo sa podpisuje na znižovaní životnej úrovne, ale aj na ovzduší, je viac násilnosti, nepokojov a neporiadku. Problémy sú tu iného rázu ako u nás a aj sa inak riešia. Žiaľ všade rastie korupcia, aj v kruhoch okolo kresťanského prezidenta maronitu. Teraz je napr. nedostatok benzínu, či plynu, preto máme často vypnutú elektrinu, vlastný zdroj šetríme, aby vydržal aj pre školu aj pre náš dom, takže napr. večer už po našej 20. hodine sa u nás vypne prúd a elektrina nie je celú noc a zapne sa až ráno po 6. hodine. S tým súvisí zdražovanie potravín, hlavne mäsa, ktoré si niektorí ľudia už nemôžu ani dovoliť. Vládne tu napätá atmosféra a denne sú protesty a štrajky, výsledky však nevidno. Ľudia sa s dôverou utiekajú k Bohu a Panne Márii svoju vieru prejavujú navonok, bez problémov, všade vidno kresťanské symboly, obrazy, pacienti majú často na krku ruženec a tiež sa ho počas čakania modlia, podobne aj u moslimov vidno ich “ruženec”, ktorý premŕvajú v rukách. Minule prišiel jeden pacient k ušnému lekárovi a robili sme výplach uší, no nie a nie to dostať z ucha von, pacient sa nahlas začal modliť k sv. Charbelovi a hneď to povolilo a všetko zlé sa z ucha vyplavilo, spolu s lekárom a pacientom sme povzdychom poďakovali sv. Charbelovi za pomoc a išli sme ďalej. 🙂

Som tiež veľmi rada, že aj covidová situácia sa tu zlepšuje a že mám možnosť vidieť už trocha viac normálny život, aj keď všetky aktivity ako napr. práca s mariánskou mládežou, misijnými dobrovoľníkmi a rôzne stretká, ktoré prebiehajú v našom kostole viac ráz do týždňa sa ešte nerozbehli naplno.

Takže, keď si spomeniete v modlitbe na chudobných v tejto krajine a tiež na tých, ktorí sa snažia napriek nepriaznivej situácii konať nezištne dobro, budem veľmi vďačná! Tiež pozdravujem a pamätám v modlitbe! sr. Judita