Dnes, 14.2.2023, na sviatok sv. Cyrila a Metoda, sa o 15 hod. konala v kaplnke Provinciálneho domu v Nitre slávnosť „poslania do misie“ sestry Gabriely Hojovej, ktorá ukončila počiatočnú formáciu v seminári. Sestra vizitátorka jej odovzdala malý krčiažtek s utierkou, symboly služby dcéry kresťanskej lásky. Jej biely seminársky závoj vystriedal modrý. Sestra Gabriela zverila seba i svoju prvú misiu v Košiciach Panne Márii.
Na slávnosti sa zúčastnili sestry z provinciálneho domu ako aj z niektorých okolitých komunít. Sv. omšu celebroval provinciálny direktor sestier, p. Jozef Mrocek, CM spolu s ďalšími pozvanými kňazmi.
Nech Pán sprevádza svojim požehnaním kroky našej milej sestričky, aby chudobní, ku ktorým pôjde, pocítili, že Boh ich nekonečne miluje.
Pri tejto príležitosti sme s. Gabriele položili tieto otázky. Tu sú jej odpovede:
1. Vstupom do seminára si sa začala učiť viac žiť hlbokým a intenzívnym životom. Je niečo, čo ťa fascinovalo, keď si sa v tomto období zblízka priblížila zasvätenému životu?
Asi najviac som fascinovaná Božími dotykmi. Vždy som vedela, že Boh sa o mňa stará, ale až tu som začala byť vnímavá na konkrétne prejavy Jeho starostlivosti. Väčšinou to neboli veľké úkazy ani zázraky. Vo všednom dni mi však dával pocítiť, že o mne vie aj o tom, čo potrebujem. Ak som sa nenechala príliš rozptýliť svojimi starosťami, mohla som pocítiť Jeho dotyk.
2. Zmenil sa v niečom podstatnom tvoj doterajší život?
Vstupom do Spoločnosti sa môj život zmenil v mnohom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som sa hlavne zmenila ja. To však nie je tak úplne pravda. Som to stále ja, iba Boh zmenil môj pohľad na život, na jeho cieľ a dal mi spoznávať prostriedky k jeho dosiahnutiu. Ukázal mi, kde ma chce mať a ako ho mám milovať.
3. Čo je pre teba najdôležitejšie, s čím prichádzaš k chudobným, ku ktorým si poslaná?
Moje prázdne ruky. Dúfam, že sú prázdne. Aby nič nebránilo Bohu dávať sa cez ne iným.
