V sobotu 11. februára 2023 zavítal do našej farnosti otec biskup Tomáš Galis. A to nielen tak. Ako sám v úvode sv. omše povedal, že tento deň, ktorý je zároveň svetovým dňom chorých, zvykol slávievať v nejakej nemocnici, či podobnom zariadení s chorými. A keďže tento rok pripadol 11. február na sobotu, tak sa mu naskytla iná príležitosť. V skutočnosti tiež bol medzi chorými, veď naše sestry sú väčšinou vekom pokročilé a choré, viaceré sledovali sv. omšu len cez domáci rozhlas.
Ale pekne po poriadku. Najskôr o 10.00 hod. otec biskup požehnal a posvätil novopostavenú kaplnku sv. Jozefa priamo v Beluši pri cintoríne. Potom sa presunul do časti Belušské Slatiny, kde stojí aj náš dom a slávnosť pokračovala, lebo Kaplnka Lurdskej Panny Márie, ktorá sa nachádza v blízkosti nášho domu, povedali by sme cez cestu, dostala nový šat. O jej opravu sa postarala obec Beluša v spolupráci s p. Ing. Barcíkom, niekdajším generálnym riaditeľom Cementárne v Ladcoch. Dlho sme čakali na znovu-posvätenie kaplnky a tešili sme sa na tento vytúžený deň. Otec biskup v sprievode kňazov, sestier, pozvaných hostí a niekoľkých veriacich, za spevu mariánskej piesne „Kde si, ó, Mária“ v podaní heligonkárky a speváčky Vlasty Mudríkovej, prešiel z nášho dvora ku kaplnke. Tam ho privítala sestra Mária – sestra služobnica. Potom jeden z poslancov miestneho zastupiteľstva porozprával o histórii kaplnky i o jej terajšej oprave; spomenul všetkých, ktorí sa na jej oprave, či reštaurovaní sôch podieľali. Potom nasledoval samotný obrad posviacky kaplnky. Po nej sa všetci presunuli do kaplnky v našom dome, kde bola slávnostná sv. omša. Otec biskup sa v homílii pridŕžal myšlienok z Posolstva Svätého Otca Františka k 31. svetovému dňu chorých, v ktorých nás Sv. Otec pozýva, aby sme sa zamysleli nad tým, že práve cez skúsenosť krehkosti a choroby sa môžeme naučiť spoločne kráčať podľa Božieho štýlu, ktorým je blízkosť, súcit a neha. Otec biskup tiež vyzdvihol jedinečnosť a výnimočnosť každého jedného človeka. Po sv. omši sa pozvaní hostia presunuli do našej dennej miestnosti, kde bol pre nich pripravený obed.
Pri kaplnke sa zastavujú mnohí ľudia, pomodliť sa. Aj počas pandémie, keď boli kostoly zatvorené, prichádzali tam celé rodiny a modlili sa, niektorí i spievali. Veľmi sa tešíme zreštaurovanej jaskynke, obnoveným sochám i upravenému okoliu. Rady tam chodievame aj my – pomodliť sa, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí tam prichádzajú, vypočuť ich, porozprávať sa s nimi. Vnímame, že i toto je priestor, kedy môžeme „výjsť za bránu a stretnúť sa“ a byť im nablízku.
