Nitriansky biskup Imrich Palugyay ako prvý na území dnešného SLOVENSKA v roku 1853 požiadal sestru Brandis, aby mu dala 10 sestier pre vyučovanie dievčenskej mládeže v Nitre a pre starostlivosť o chorých.
Zaviazal sa na ten účel postaviť školu a nemocnicu na Farskej ulici. 8. septembra 1861 prišli do Nitry prvé sestry. Tie sa hneď obetavo pustili do záslužného diela výchovy a evanjelizácie dievčenskej mládeže, do opatrovania chorých, a boli útočišťom pre všetky druhy bied a chudoby.
V Banskej Bystrici
Od 27. februára 1870 začínajú naše sestry učiť v Rímskokatolíckej dievčenskej ľudovej škole v Banskej Bystrici. Dievčenská mládež v Uhorsku a najmä na Slovensku bola v tom období najviac zanedbaná, preto sestry mali široké pole pôsobnosti otvorené.
V nemocniciach
Postupne pozývali sestry na Slovensko aj do služby v nemocniciach. Ako prvá po Nitre bola nemocnica v Košiciach od roku 1877; v Rimavskej Sobote od roku 1881; postupne v Trenčíne, v Topoľčanoch, v Trnave, v Nových Zámkoch … Nakoľko sa podarilo zistiť, za života Matky Brandis, do roku 1900 bolo 26 sesterských domov na Slovensku a v Čechách 5 domov.
V sirotincoch a Domoch lásky
V roku 1881 prevzala Spoločnosť službu v Žiline a v roku 1886 aj v Trnave, v biskupských sirotincoch. V Trnave vznikol roku 1892 aj chudobinec, tzv. „Špitálik“. Krásne tu vidno rôznorodosť služieb, ktoré Spoločnosť konala pri chudobných.
Opatrovne, chudobince
Boli to zvyčajne veľmi skromné a jednoduché budovy, ktoré pozostávali niekedy iba z troch – štyroch miestností. Jedna slúžila sestrám za byt, ďalšia pre mužov a iná pre ženy. Do opatrovne sa uchýlili chudáci, o ktorých sa nemal kto postarať – či to boli osamelí starci, ľudia ťažko chorí, alebo aj deti. Všetky druhy biedy a všetky vekové kategórie spolu. Spoločnými silami si obhospodarovali nejaké malé hospodárstvo z ktorého žili ako rodina.
Diecézny biskup Anton Ernest gróf Schafgotsch požiadal sestru Leopoldínu Brandis o Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, aby prevzali opateru a vyučovanie sirôt v Brnenskom Ústave pre osirelé a mravne ohrozené dievčatá , ktoré založili členky Spolku sv. Jozefa v Brne. V roku 1853 tam prvé štyri sestry začali svoju službu.
Druhým domom na MORAVE kam prišli slúžiť Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta z Grazu, bola Ženská väznica vo Valašskom Meziříčí na žiadosť ministra Alexandra von Bacha. V roku 1855 tam začalo svoju misiu prvých 15 sestier.
Gróf Alfonz Mensdorff-Pouilly so sestrou Leopoldína Brandis, podpísali zmluvu o príchode sestier do Boskovic, aby opatrovali chudobných, chorých a vyučovaly dievčatá. Do Boskovic v roku 1857 prišlo prvých 5 sestier. Postupne slúžili v škole, materskej škole, sirotinci, chudobinci.
Prvou komunitou dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v ČECHÁCH bola komunita sestier v Liberci, kde sestry prišli na pozvanie Márie Paulíny Libigovej, ktorá zriadila Detský azyl pre deti od troch mesiacov do šiestich rokov. Im zverila výchovu detí. Postupne slúžili aj sirotinci, Škole sv. Jozefa, internáte pre pracujúce dievčatá a sociálnom centre Vincentinum.
Ďalšími mestami kde sestry v tom čase pôsobili sú: Frýdlant v Čechách, Mikulov a Svitávka.