Dnešná obec Mojmírovce neďaleko Nitry bola voľakedy mestečkom s pôvodným názvom Urmín. 
Gróf Hunyady sa postaral, aby jeho mestečko malo solídnu spoločenskú a kultúrnu úroveň. Postavil ľudovú školu pre dievčatá a žiadal tam Dcéry kresťanskej lásky, aby sa venovali ich výchove.
Hlavné pôsobenie milosrdných sestier bolo na poli vzdelávania v Rímskokatolíckej dievčenskej ľudovej škole a to od príchodu v roku 1878 až do roku 1950. Okrem vyučovania v škole sestry zakladali a viedli Mariánske družiny, nacvičovali divadlá, založili hudobnú skupinu, učili ručné práce. Sr. Kalista a Sr. Vincencia pracovali s deťmi v škôlke, v tých časoch nazývanej „Úvoda“.
Okrem detí a mládeže sa sestry starali aj o chorých. Ľudia dodnes s vďačnosťou spomínajú ako sestry po skončení vyučovania a po skončení práce v ambulancii navštevovali aj chorých a opustených ľudí po dedine. Sestra Jozefa pracovala v ambulancii MUDr. Demiena. Pripravovala rôzne roztoky, masti a čaje pre pacientov.
Sr. Petra Naďová a sr. Rustika Babjaková boli učiteľkami v škole. Starší obyvatelia si s veľkou vďačnosťou na ne spomínajú. Nedávno sme dostali vzácne predmety, ktoré pred deportáciou sestry poschovávali v rodinách.
Obetavé urmínske pamätníčky ich pozhľadávali po dedine a priniesli: knihy, písací stroj, vzory ručných prác, aj husle, na ktorých hrávala milovaná sestra Rustika. Mala krásny hlas a učila deti spievať a hrať na hudobných nástrojoch.
Keď prišlo r. 1878 do Urmína prvých 5 sestier, hneď založili aj Mariánsku družinu dievčat. O výchovu chlapcov sa starali „Brúderi“ – ako ich v Urmíne doteraz volajú. Boli to Školskí bratia, ktorí viedli školu pre chlapcov. Dievčatá v Mariánskej družine vynikali peknými divadlami, ktoré sestry s nimi nacvičovali, spevmi, ručnými prácami. Chlapci tiež chceli mať mariánsku družinu. Sestra predstavená Lilióza Gilgemheimb zašla do Viedne, nakúpila dychové nástroje a pre chlapcov založila dychovku, ktorá s menšími prestávkami dodnes vyhráva. V roku 1994 došla do Proviciálneho domu pozvánka na 115. výročie založenia urmínskej dychovky, ktorú založila vtedajšia sestra predstavená; až vtedy sme sa dozvedeli túto históriu.
V roku 1930 sa slávilo 100. výročie od zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré. Vtedy už mala dievčenská mariánska družina 160 členiek a chlapčenská 80 členov. Sestry v Urmíne vyorali hlbokú brázdu a siali dobré zrno. Družina vychovala niekoľko kňazských povolaní. Od založenia Mariánskej družiny niekoľko chlapcov šlo za kňazov. Do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky vstúpilo z Urmínskej farnosti 65 dievčat a 6 dievčat šlo do iných reholí.
Hľa, obetavá láska zapaľuje svet!“
Zdroj foto: https://www.facebook.com/muzeummojmirovce, fotoarchív dkl