H Y M N U S
Katarína, si vzácny kvet
v záhrade Spoločnosti dcér
kresťanskej lásky – ozdoba
a vyvolená nádoba.
Mária, Matka Kristova
o polnoci ťa zavolá
pokynom tvojho anjela,
by si ju, krásnu, videla.
V dôvernom rozhovore tom,
dozvieš sa plány so svetom –
ústami Panny Márie
Boh budúcnosť ti odkryje.
Pri ďalšom svojom zjavení
Panna Mária dá zemi
dar medaily, čo zázračne
rieši problémy úžasné.
Jasný lúč nebies, Bohom si
oslávená i zázrakmi,
poslanie svoje splnilas´,
medailu verne šírila.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
Tajomstvo svätosti tejto jednoduchej dcéry kresťanskej lásky nespočíva v tom, že bola vyznačená videniami Panny Márie, ale skôr v tom, že dokázala obdivuhodne spojiť slávu zjavení s pokornou službou: službou starcom v ústave, chudobným v mestskej štvrti Paríža, službou všetkým zarmúteným, trpiacim, ľuďom na okraji spoločnosti…
Narodila sa 2. mája 1806 vo Fain-les-Moutier (fén le mutié) v chudobnej sedliackej rodine ako ôsma z desiatich detí. Pri krste dostala meno Zoe. Keď mala deväť rokov, zomrela jej matka. O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária-Lujza odišla do kláštora (do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul), a tak sa Zoe so svojou mladšou sestrou Antóniou ujala práce na hospodárstve. Keď dosiahla vek dospelosti, vo svojom 21. roku života, oznámila otcovi, že v sebe cíti rehoľné povolanie a že by chcela urobiť tak ako jej staršia sestra – odísť ku dcéram kresťanskej lásky. Tentoraz však otec nesúhlasil a aby dcéru priviedol na iné myšlienky, poslal ju do Paríža, kde mal jej starší brat Karol reštauráciu. Po čase jej to otec predsa len dovolil, a tak Zoe Labouré 21. apríla 1830 vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži na Ulici du Bac 140. Tam prijala rehoľné meno Katarína. Jej duchovný život, prežívaný s takou vrúcnosťou už od útleho detstva, sa ešte viac prehĺbil. Boh ju obdaril mnohými zjaveniami: videla srdce sv. Vincenta de Paul, cez sv. omšu videla v Hostii Pána Ježiša, osobne sa stretla s Pannou Máriou (v noci z 18. na 19. júla 1830), ktorú potom ešte viackrát videla (zjavenia týkajúce sa Zázračnej medaily z 27. novembra 1830). Miestom všetkých týchto zjavení bola kaplnka sestier na Ulici du Bac. Sestra Katarína tam prežívala seminár (noviciát) až do konca januára 1831. Vo februári začala vykonávať službu chudobným medzi starými ľuďmi v Reuilly v jednom z parížskych útulkov. Zostala tam po celý svoj život. S láskou ošetrovala chorých, vykonávala práce v kuchyni, v práčovni, na hospodárstve, na vrátnici… Chudobní ju mali radi.
Čo je u sestry Kataríny zvláštne, je to, že po celý život dokázala uchovať tajomstvo o tom, že sa jej zjavila Panna Mária. Od roku 1832 sa Zázračná medaila veľmi rýchlo šírila po celom Francúzsku a sprevádzalo ju mnoho zázrakov. Ľudia a cirkevná vrchnosť túžili poznať sestru, cez ktorú si Panna Mária žiadala razenie medaily, avšak sestra Katarína po celý svoj ďalší život (46 rokov po zjavení) mlčala. Predpokladá sa, že toto zachovanie tajomstva „bolo milé Panne Márii a že sa ona sama pričinila, aby bolo zachované“ (René Laurentin: Život sv. Kataríny Labouré). Svet a spolusestry sa dozvedeli túto pravdu až po jej smrti.
Sestra Katarína zomrela 31. decembra 1876 v Paríži – v Reuilly, kde ju aj pochovali. 27. júla 1947 pápež Pius XII. vyhlásil sestru Katarínu za svätú; jej telesné pozostatky boli prenesené do Ústredného domu dcér kresťanskej lásky na Ulici du Bac 140 v Paríži, kde sestra Katarína prežívala seminár a kde obsiahla mnohé milosti. Dnes je to pútnické miesto, odkiaľ mnohí návštevníci odchádzajú uzdravení na duši i na tele.