Janez Francisek Gnidovec CM 3.2.

               H Y M N U S

 

            Silná vôľa pomáha ti

            dosiahnuť, po čom túžil si,

            rozhodný a bez váhania

            vstupuješ do seminára.

 

            Prísny k sebe, vľúdny k iným

            bývaš, keď sa s utrpením

            vo svojom kňazstve stretávaš –

            vždy biednym s láskou pomáhaš.

 

            Člen Misijnej spoločnosti

            svätého Vincenta už si,

            keď Božiu vôľu prijímaš –

            územie veľké spravovať.

 

            ,,Stal som sa všetkým pre všetkých“ –

            biskupské motto, ktoré si

            volíš, bo láska ženie ťa,

            túžba po spáse človeka.

 

            Buď sláva Svätej Trojici,

            nech každý z nás ju chváli ctí

            za život tohto pastiera,

            čo došiel šťastne do cieľa. Amen.

Ján František Gnidovec sa narodil 23. septembra 1873 vo Veľkom Lipovci vo farnosti Ajdovec. Bol tretím dieťaťom otca Jozefa a matky Jozefy rodenej Pustovej. Už vo svojej rodine dostal príklad živej viery. Prvý stupeň ľudovej školy navštevoval v rodnom Ajdovci a pokračoval v Novom meste, kde v rokoch 1884 až 1892 navštevoval františkánske gymnázium. Bol veľmi talentovaný v jazykoch, vyznačoval sa však aj silnou vôľou: to, čo chcel dosiahnuť, tiež dosiahol. Už ako študent strednej školy bol známy ako modliaci sa muž pred Najsvätejšou sviatosťou. Dokonca aj potom charakteristický rys jeho osobnosti ukázal, že bol prísny voči sebe, ale jemný a ľudsky vľúdny k svojim blízkym.

Po ukončení školy bez váhania vstúpil do Ľubľanského seminára. 23. júla 1896 bol vysvätený za kňaza. Tri roky bol kaplánom v Idriji a potom dva roky vo Vipave. V Idriji sa stretol so sociálnym utrpením baníkov a pomohol im, kde mohol. Pestoval nezištnú lásku k chorým a staral sa o duchovné povznesenie všetkých farníkov.

Biskup Anton Bonaventura Jeglič ho poslal študovať do Viedne, pretože pre vznikajúce gymnázium v ​​Šentvide nad Ľubľanou potreboval vzdelaných profesorov. Vo Viedni v roku 1904 vyštudoval klasickú lingvistiku a dosiahol doktorát filozofie.

Pri príležitosti otvorenia biskupského inštitútu v Šentvide nad Ľubľanou na jeseň roku 1905 sa stal jeho prvým riaditeľom. Bol to úspešný profesor a odhodlaný učiteľ pre študentov. Počas prvej svetovej vojny a vojenskej okupácie gymnázia sa mu podarilo udržať pravidelné vyučovanie. Medzi zranenými vojakmi umiestnenými v budove sa učil rumunsky a maďarsky.

V roku 1919 rezignoval na funkciu riaditeľa a so súhlasom biskupa sa stal členom Misijnej spoločnosti sv.Vincenta. U nich videl realizáciu dobročinnej služby a duchovné prehlbovanie. Bol vymenovaný za direktora seminára v Groblje. Pápež Pius XI ho 29. októbra 1924 menoval za biskupa v Skopje (pôvodne so sídlom v Prizrene), kde táto diecéza bola až do jeho príchodu niekoľko rokov bez pastiera 30. novembra 1924 bol vysvätený za biskupa v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Tábore v Ľubľane. Jeho diecéza je rozsiahle územie, ktoré zahŕňa Macedónsko, Kosovo a malé časti Srbska a Čiernej Hory.

Za svoje biskupské motto si vybral slová apoštola Pavla: „Stal som sa všetkým pre všetkých“ a k svojmu krstnému menu pridal meno František po sv. Františkovi Saleskom ako jeho vzorom, takže odteraz sa vždy podpísal „Ján František“.

Jeho biskupská pozícia bola veľmi náročná. Podarilo sa mu obnoviť situáciu v diecéze svojím kázaním, návštevami farností a rodín, pastoračnými listami. Robil to s veľkou apoštolskou horlivosťou, dával príklad najmä osobným svedectvom, pokorou, skromnosťou, zapieraním sa, chudobou a predovšetkým modlitbou a uctievaním Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Zvláštnosťou biskupa Jána Františka Gnidovca bola jeho jednoduchosť. Jeho snahy neboli zbytočné, boli konané s veľkou horlivosťou pre duše. Jeho život slúžil Bohu. Jeho skúsenosť temnej noci viery a utrpenia mu bola tiež posilou.

Postavil útulok pre najopustenejšie deti v Skopje. Macedónci, pravoslávni a moslimovia, ktorí si všimli biskupovu lásku k chudobným a jeho zbožnosť, už za jeho života hovorili o svätosti jeho života. Bol blízko bohatým i chudobným, a tak žil jednotu s pravoslávnymi a moslimami.

Obtiažne podmienky a rôzne tlaky oslabili jeho sily. Na sviatok Troch kráľov v roku 1939 tak prišiel do sanatória v Ľubľane. Zomrel tu 3. februára 1939 a bol pochovaný 6. februára na cintoríne Svätého Kríža v Ľubľane medzi Lazaristami. Teraz čaká na zmŕtvychvstanie v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

27.marca 2010 Svätý otec schválil vyhlásenie dekrétu o hrdinských čnostiach Jána Františka GNIDOVCA zo Slovinska, ktorý sa odteraz nazýva ctihodný. Vzhľadom na blahorečenie prebieha skúmanie zázraku, ktorý sa uskutočnil jeho príhovor v roku 1980 a ktorý bol v roku 2006 predložený Kongregácii pre kauzy svätých.

Zdroj: https://svetniki.org/janez-francisek-gnidovec-skof-in-redovnik/

http://www.santivincenziani.it/profiloGNIDOVEC.htm