Sestra Gabriela Terézia Borgarino bola dcéra kresťanskej lásky, ktorá žila ponížene a v ústraní v službe starým ľuďom a chorým spolusestrám. Od svojho detstva prežívala zvláštnu jednotu s Ježišom prítomným v Eucharistii a bola obdarená zjaveniami Božského Srdca.
Sr. Gabriela sa narodila v mestečku Boves, vzdialenom približne 10 km od Cunea. Rodičia – Vavrinec Bergeron a Mária Ceranová – boli hlboko veriaci a dobrí ľudia. Mali desať detí, ktoré len čo dosiahli potrebný vek, začali pracovať – chlapci v továrni na tehly a dievčatá v pradiarni.
Matka ich vo viere vychovávala viac svojím príkladom než slovami. Sestra Gabriela raz povedala: „Boli sme síce chudobní, ale keď mama piekla chlieb a kým bol ešte teplý, zavolala mňa i moju sestru a povedala nám: „Prvý chlieb patrí nášmu Pánovi. Zaneste ho chudobným, ale urobte to nenápadne, lebo tak sa dáva almužna.“
Terézia má 19 rokov, keď sa rozhodne stať sa dcérou kresťanskej lásky. Asi po troch mesiacoch prichádza do provinciálneho domu v Turíne, aby mohla začať formáciu v seminári. Ochotne sa vkladá do všetkých povinností – do modlitby, štúdia i práce. Najmä pri prekonávaní ťažkostí je jej pohľad celkom zameraný na Ježiša. Začína sa jej však zhoršovať zdravotný stav. Jedného dňa si pri upratovaní poraní nohu. Pri lekárskom vyšetrení zistia, že má silnú anémiu, preto sa ju predstavení rozhodnú poslať na nejaký čas domov, aby sa zotavila.
Terézia zakrátko vyzdravela a nadobudla istotu, že sa čoskoro vráti a odpovie na povolanie, ku ktorému ju Ježiš pozval pri prvom svätom prijímaní.
Je pochopiteľné, že celá rodina chcela využiť tento nečakaný návrat Terézie, aby im bola čo najbližšie. Preto jej navrhnú, aby neodchádzala príliš ďaleko, veď môže vstúpiť ku klariskám v neďalekom Bovese. Poslušná Terézia súhlasí s návrhom, že si na tento úmysel vykoná novénu k svätému Františkovi a svätej Kláre, ktorú sa začne modliť spolu so sestrami klariskami i s príbuznými. Avšak už na tretí deň novénu preruší pobádaná vrúcnou túžbou, ktorá zaznieva v jej srdci: „Budem dcérou kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul.“
Pripravuje sa na odchod, keď ju zrazu prekvapí nová nečakaná skúška. Otec spadol zo stromu a leží v nemocnici so zlomenými rebrami. V tomto utrpení a z veľkej lásky k dcére zavzlyká: „Tak si teda choď, ale ak odídeš, zomriem.“
Terézia stojí so zlomeným srdcom pred ťažkou voľbou – buď spôsobí svojmu otcovi veľkú bolesť, alebo už nebude môcť vstúpiť do Spoločnosti, ak sa omešká. A tak sa hodí na kolená pred bohostánkom a neustále opakuje: „Ježiš, Ježiš.“ Našťastie sa za ňu prihovorí pán farár, ktorý požiada predstavených o odklad, až kým sa otec neuzdraví. Len čo otec nadobudne potrebnú silu, Terézia odchádza do Turína, kde požiada o milosť slúžiť chudobným ako dcéra kresťanskej lásky.
10. mája 1902 na konci seminára prijíma – teraz už ako sestra Gabriela – rúcho dcér kresťanskej lásky a je poslaná do Angela, kde ju čaká práca v kuchyni
Zjavenie Božej prozreteľnosti Ježišovho Srdca sa udialo dvakrát
Najskôr Ježiš navrhol sestre Gabriele strelnú modlitbu a povzbudil ju, aby ju šírila. To bolo koncom roku 1936.
Počas roku 1937 sestra Gabriela šírila ručne písané lístočky s touto novou invokáciou. V roku 1938 už bola strelná modlitba dobre známa. Druhýkrát, presnejšie 17. septembra 1939 sa Ježiš zjavil s lístkom v rukách, na ktorom bola napísaná strelná modlitba, a znovu povzbudzoval k jej šíreniu, k čomu prisľúbil aj mnohé milosti pre ctiteľov Božej prozreteľnosti.
Prvé zjavenie
Sestra Gabriela má 39 rokov. Nikoho ani nenapadne, že by pre svoju jednoduchosť mohla byť dôverníčkou Ježiša a dostať od neho nejaké osobitné poslanie. A predsa…
„V jedno júnové ráno som bola so sestrami na svätej omši v Madonette. Po svätom prijímaní som ďakovala Bohu, keď sa zrazu predo mnou utvorilo akoby veľké plátno, na ktorom som videla krásne farebné srdce. Namiesto tŕňovej koruny boli na ňom červené ruže pomiešané s piatimi bielymi ružami. Ježiš mi vnukol strelnú modlitbu, ktorá sa má modliť na spôsob ruženca: Ó, Ježiš, môj drahý poklad, daruj mi svoje nádherné srdce. Povedal mi, že skrze toto zjavenie chce zveriť Vincentskej rodine starosť o dve kategórie ľudí: neverných kňazov a slobodomurárov.“
Druhé zjavenie
17. septembra v r. 1939 sa jej opäť zjavil Ježiš a povedal jej: ,,Mám srdce naplnené toľkými milosťami, ktoré chcem dať mojim stvoreniam. Ono je ako riava, ktorá sa vylieva. Urob všetko pre spoznanie a priblíženie mojej Božskej prozreteľnosti.“ Ježiš mal v ruke malý lístok, na ktorom bola napísaná táto vzácna invokácia:
„Božia prozreteľnosť Ježišovho Srdca, predchádzaj nás svojou pomocou. “
Povedal mi, aby som si ju zapísala a dala požehnať. Mám pritom zdôrazniť slovo Božia, aby tak všetci pochopili, že pochádza z jeho Srdca a že prozreteľnosť je charakteristickým znakom jeho božstva, a teda nevyčerpateľným prameňom. Ježiš ešte dodal, že sa túto modlitbu máme modliť s dôverou. On bude naším útočiskom v akejkoľvek potrebe – morálnej, duchovnej i materiálnej – , pretože, ako povedal, jeho Srdce je pokladom, v ktorom sú ukryté všetky dobrodenia a čnosti. Tu nájdeš návod ako sa správne modliť Ruženec k Božej prozreteľnosti Ježišovho Srdca . 
Na sklonku života
V roku 1947 sestra Gabriela ťažko ochorela. Kŕčové žily jej zdeformovali nohy, takže mala ťažkosti s chôdzou. Z kuchyne ju teda preložili do práčovne. 23. decembra cestou do kaplnky pocítila prudkú bolesť a nemohla sa udržať na nohách. Uložili ju do ošetrovne a čoskoro jej zistili nádor na pečeni.
Na Vianoce 1948 jej kňaz udelil sviatosť pomazania chorých. Počas deviatich dní nesmierne trpela. Bola však naplnená pokojom vo vnútornom spojení s Bohom. Obklopená láskyplnou pozornosťou a modlitbami nielen sestier, ale aj kňazov a biskupov, ktorí ju poznali, opustila tento svet 1. januára 1949 vo veku 68 rokov. Dva dni bolo jej telo vystavené k poslednej rozlúčke a úcte. Skôr ako ju uložili do hrobu, sestry jej zaspievali vtedy už dobre známu strelnú modlitbu Božia prozreteľnosť Ježišovho Srdca, predchádzaj nás svojou pomocou.
Zo zápiskov sestry Gabriely
„Ježiš mi povedal, že táto vzácna invokácia vyslovená s láskou a vrúcnou dôverou, má rovnaký účinok, ako zúrodňujúci dážď, ktorý dáva zemi schopnosť prinášať dobré ovocie.“
„Dobre viem, že pre neho nemôžem robiť veľké veci, preto mi Ježiš povedal, že ak ho budem milovať, budem pre neho zbierať kvety všade, aj spod snehu.“
“Od milujúceho Ježišovho Srdca sa môžeme učiť, že máme byť dobrí a trpezliví so všetkými a v každom človeku vidieť jedine Ježiša a Máriu. Čerpajte z tohto Srdca a budete šťastní.“
Či jej pridelili prácu v kuchyni, v záhrade alebo v kuríne, sestra Gabriela sa nikdy nesťažovala. Raz napísala: „Áno, môžem kedykoľvek zmeniť svoje zamestnanie, ale nikdy nie svojho Majstra.“
„Keď sa moja Matka zjavila celému svetu, vyzdvihla najväčšie privilégium, ktorého sa jej dostalo – Nepoškvrnené počatie. Aj ja som si vybral najvhodnejší atribút svojich vlastností a vlastností môjho Otca a Stvoriteľa: Božiu prozreteľnosť, ktorá sa stará o všetkých.“
Slová Pána Ježiša sestre Gabriele 27. novembra, výročný deň zjavenia Panny Márie svätej Kataríne Labouré v Paríži.
CIRKEVNÉ SCHVÁLENIE:
- Prvé schválenie ruženca k Božej Prozreteľnosti udelil: v máji 1940 biskup z Lugana Angelo Jelmini (+ 50 dní odpustkov)
- Druhé schválenie: 19. júla 1944 udelil kardinál Maurilio FOSSATI, Turínsky arcibiskup (+ 300 dní odpustkov)