Pred Vianocami sme mali brigádu počas ktorej sme balili vianočné balíčky. Zúčastnila sa na nej aj p. profesorka Evička, ktorá vzala 2 balíčky pre chudobných a povedala si v duchu: „Aj ja chcem urobiť radosť druhým, niečo, čím by som urobila radosť ľuďom bez domova.“ Zabalila balíčky zo svojich napečených koláčikov a išla do mesta hľadať bezdomovcov. Po ceste nikoho nenašla. Zrazu ju oslovil jej syn „mamička“, ktorého dlho nevidela. Aj on sám práve potreboval pomoc, pretože doma nemali nič napečené ani pripravené. Evička pochopila, že balíčky má dať jemu, pre jeho rodinku a deti. Radosť v jej srdci bola veľká, že to všetko riadila Božia Prozreteľnosť. Keď jej syn Vašek prišiel domov, rozpovedal priateľke ako stretol mamku v meste a ako ho obdarovala balíčkami pre bezdomovcov. Ona dojatá jej láskou a dobrotou povedala, že tieto balíčky sú pre tých, čo to viac potrebujú ako oni sami. Spolu nasadli do auta a išli hľadať bezdomovcov. Našli dvoch pod mostom, ktorí mali len vetvičku zo stromu a obdarovali ich. Dobrá myšlienka dosiahla svoj cieľ a oni boli naplnení radosťou a pokojom. Takéto sú Vianoce, ak vieme darovať niečo tým najchudobnejším a pomôcť im v núdzi a bolesti.
sr.Margita
