22. januára 2023 sa v Paríži z podnetu generálnej predstavenej stretlo dvadsať novomenovaných vizitátoriek z celého sveta na formačné stretnutie. Zúčastňuje sa ho aj naša sestra vizitátorka Damiána Poláková.
Sestry vizitátorky sú z provincií Kamerun, Kongo, Madagaskar, Nigéria, sv.Alžbeta Anna Seton (USA), Amazónia, Belo Horizonte, Recife, Rio de Janeiro, Cali, Mexiko, Peru, Indonézia, Graz-Stredná Európa, Španielsko-Stred, Írsko, sv.Vincent-Taliansko, Portugalsko, Slovensko a región Albánsko. Toto je medzinárodná podoba tejto Spoločnosti, ktorej charizma je stelesnená v toľkých tvárach, v toľkých jazykoch a v každom kúte sveta.
Stretnutím sa nesie táto hlavná myšlienka: „ Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dal “ (Sk 2,4). Stretnutie koordinujú sestry Antonia González a sestra Alicia Margarita Cortés, generálne radkyne.
Sestra Françoise PETIT, generálna predstavená, svojím posolstvom zo začiatku tohto týždňa vzbudila naše očakávania: prišli sme sem prehĺbiť poslanie, ktoré nám Spoločnosť zverila. Generálna rada a generálny direktor nás sprevádzajú a majú na starosti formáciu obohatenú sériou svedectiev, ktoré nás vyzývajú a pozývajú zdieľať život v našich provinciách, všetko umocnené krásnymi liturgickými sláveniami.
Priniesli sme so sebou to, čo sme obdivovali v kostole Notre Dame de Chartres, kde sv. Lujza zasvätila malú Spoločnosť: výška jej veží a hĺbka jej vnútra nám pomôže napredovať s dôverou v Boha a s odvahou, ktorú si tento úrad vyžaduje, a spoliehať sa na podporu generálnych predstavených a modlitby sestier našich milovaných provincií. Vďaka Bohu za túto skúsenosť!
V sobotu 21. januára 2023 som mala spolu s otcom Tomažom Mavričom radosť z prijatia pápežom Františkom. Bolo to intenzívne, jednoduché a veľmi bratské stretnutie. Diskutovali sme o situácii v Kongu, o angažovaní sa sestier v službe utečencom, ako aj o prítomnosti dcér kresťanskej lásky v krajinách Stredozemného mora. Pápež prejavil záujem o jubileum „svetla Turíc“. Poďakoval aj Spoločnosti za službu v dispenzári komunity svätej Marty a vrúcne prosil o naše modlitby. Uistila som ho o podpore dcér kresťanskej lásky na celom svete. (Sœur Françoise PETIT)
V dňoch 27. 28. a 29. januára 2023 som sa zúčastnila v komunite v Košiciach, ako bývalá direktorka seminára, pekného a veľmi milého stretnutia sestričiek, ktoré v roku 2022, slávili svoje 25. výročie svätého povolania.
Bola som veľmi dojatá pozvaním na stretnutie. Veď je to už 25 rokov a ja som už „pokročilého veku“.
Ďakujem všetkým sestričkám Jubilantkám, celej miestnej komunite sestier v Košiciach, za srdečné prijatie a radostnú atmosféru počas týchto dní vďaky. Dôstojná liturgia – sv. omše, chvály – dodávala celému priebehu slávnostný charakter.
Samotný program začal v piatok o 17,00 hod. svätou omšou s vešperami, ktorú slávil otec Direktor. Po večeri nás provinciálna asistentka sestra Monika svojou úvahou o povolaní voviedla do veľkej vďaky za sväté povolanie, v ktorom sú chvíle radosti, ale aj bolesti a hľadania Božej vôle.
V sobotu 28. januára sme začali deň sv. omšou s rannými chválami so spomienky sv. Tomáša Akvinského. Homília o. direktora Jozefa bola povzbudením do ďalších rokov svätého povolania. Okrem iného v nej poukázal na činnosť sv. Tomáša, ktorá vychádzala zo spojenia s Kristom. On si nič iné neprial len Krista a netúžil po ničom inom len po Kristovi. Aj v našom živote „môžeme všetko postaviť na vzťahu s Kristom a túžbe po Ňom“. Veríme, že tieto myšlienky v nás budú rezonovať v ďalších dňoch a rokoch nášho povolania.
O 9,00 hod. o. direktor, po krátkom príhovore, nám ponúkol spracovanú prednášku z pápežského dokumentu „Znovu začať u Krista“, z ktorej sme si urobili rozjímanie.
Radostný ruženec sme sa spoločne boli modliť v parku pri železničnej stanici.
Bol to tichý apoštolát podľa príkladu sv. Františka Assiského a zároveň príjemná vychádzka po zimných Košiciach ako aj príležitosť na darovanie našej zázračnej medaily.
Popoludní nasledovala spomienková rekreácia so s. direktorkou Renátou, počas ktorej sme si zaspomínali na čas strávený v seminári a v ňom prežité spoločné chvíle. V prezentácii o každej sestre jubilantke, sme sledovali životné zastavenia týchto sestier počas 25 rokov. Každá sestra v nej vyjadrila vďačnosť Pánu Bohu a Panne Márii za sv. povolanie dcéry kresťanskej lásky – za všetko krásne, ale aj bolestné v ňom.
Poobede o 15,00 hod. naše kroky smerovali na sídlisko KVP do svätyne Božieho milosrdenstva, kde sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a vykonali sme si rozjímanie. Potom sme si šli obhliadnuť kláštor karmelitánok.
Po večerných chválach a večeri sme mali on-line stretnutie so sestrou Maximiliánou, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla prísť. Pri zvláštnej sviečke so siedmymi knôtami, po zažatí sviečky, každá sestra hovorila o svojej ceste povolania za tých 25 rokov. Bolo to zaujímavé a obohacujúce, pretože sme mohli aspoň trochu nahliadnuť do vnútra spolusestry a povzbudiť sa jej životnou formáciou. Uvedomili sme si, že v našom zasvätenom živote je na prvom mieste Pán Ježiš a až s Ním môžeme vychádzať do činnosti. Inak sa samé zničíme. Bez osobného vzťahu ku Kristovi, len živoríme a klameme samy seba. Bez osobného vzťahu ku Kristovi zasvätený život nemá zmysel.
V nedeľu dopoludnia sme navštívili mamičku sestričky a choré sestričky. O 9,30 hod. sme šli do katedrály, kde o 10,30 hod. bola ďakovná sv. omša za 30 rokov biskupskej vysviacky otca arcibiskupa Bobera. My sme sa však sv. omše nezúčastnili z časovej tiesne, nakoľko bola pred nami dlhá cesta domov.
Po výdatnom obede, ktorý nám s láskou pripravili košické sestričky, sme sa s veľkou vďakou rozlúčili.
Dňa 1.2.2023 si Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul pripomína 90. výročie otvorenia svojej Ošetrovateľskej školy v Košiciach, ktorá sa nachádzala na bývalej Münsterovej ulici, teraz Smetanova. Budovu školy sestry vincentky postavili bez finančnej pomoci štátu na základe pôžičiek. V tom čase pracovali vincentky v 12 nemocniciach a potrebovali odborné ošetrovateľské vzdelanie. Ošetrovateľská škola v Košiciach bola 2. v poradí na Slovensku a prvá na “východe”. Dvojročné štúdium bolo ukončené diplomom. Každý rok opúšťalo školské lavice priemerne 25 žiačok, rehoľných, ale aj civilných. V škole vyučovalo 11 lekárov Štátnej nemocnice a 1 sestra s vysokoškolským vzdelaním. Vyučovací proces sa začal na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy v Prahe. Pôsobnosť školy trvala od školského roku 1932/33 do 1937/38. Zanikla pri zmene štátnych hraníc v rámci Viedenskej arbitráže v roku 1938. Po 2. svetovej vojne, 1.9.1946, bola v budove zriadená Dvojročná štátna ošetrovateľská škola, ktorá trvala do roku 1951. (V Košiciach si túto udalosť pripomenieme poďakovaním pri svätej omši).
Misijný koláč: V misijnú nedeľu sme sa zapojili upečením venčekov a predajom koláčov, perníkov a domácich výrobkov, ktoré vyrobili naši farníci. Pomohli sme s predajom, na misie sa vyzbieralo 8tisíc. Tešíme sa, že i touto kvapkou v mori sa mohlo pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďalšou akciou vo farnosti bola výroba adventných vencov, ktoré sme vyrábali s rodičmi a deťmi .Podarilo sa vytvoriť 12 adventných vencov, ktoré si kúpili rodiny, aby mohli nakúpiť potrebné veci do vianočných balíčkov pre chorých a opustených ľudí.
Na Mikuláša sme napiekli 80 perníčkov pre deti a starých seniorov.
Pred Vianocami sme pripravili spolu s 12. farníčkami 130 balíčkov napečených koláčov, zákuskov a vianočiek pre chorých, do pečenia sa zapojili mnohé rodiny, i babičky a mamky, i naša komunita upiekla 3 krabice zákuskov. Rozdávali sme balíčky chorým, opusteným v domoch aj v nemocnici. Mladí spievali koledy, počúvali zážitky starých, osamelých ľudí, ako oni prežívali Vianoce. Bolo vidieť na ich tvárach veľkú radosť a šťastie, že zažili radosť Božej lásky, Vianoc.
-30. decembra sme navštívili domov pre seniorov na Lesnej s naším speváckym zborom, kde sa vytvorila nádherná vianočná atmosféra so spevom kolied. Riaditeľka sa vyjadrila, že to bola odmena aj pre zamestnancov, ktorí sa o chorých starajú. Po programe sme rozdali s mladými z Mariánskej družiny perníčky a myšlienky sv Vincenta. Odmena za všetko bola radosť starých a chorých ľudí. Nasledovala sv omša v domove, kde sme spievali s naším zborom a prežili spoločnú radosť z Kristovho narodenia.
Trojkráľová zbierka 2023, ktorú organizovala naša komunita, bolo 8 skupín a 35 koledníkov, ktorých sme obliekli, vybavili potrebnými vecami a určili im ulice, kde majú koledovať. Koleda sa Bohu vďaka vydarila, zapojili sme aj neveriacich chlapcov z našej ulice a rodiny, ktoré nechodia do kostola, ale chceli pomôcť ľuďom v núdzi a mali veľkú radosť, že prekonali svoje pohodlie pri televízii a využili plodne svoj čas pre dobro druhých. Pri poďakovaní v kostole sme im dali malú odmenu, balíček, sladkosť a šatku z charity.
Sestry obdarovali aj chorých v Brnenských nemocniciach… Dostalo sa im takejto spätnej väzby:
“Podobně jako v minulých letech jsme mohly být svědky radosti mnoha nemocných lidí v nemocnicích, zvláště těch, kteří se na Vánoce netěší a nic neočekávají. Buď zůstali sami anebo o ně nemá nikdo zájem. S. Margita společně s farníky z Brna Lesné napekli a připravili do balíčků vánoční cukroví. Kromě toho napekli, vkusně nazdobili a zabalili perníčky. Když jsem potom navštěvovala nemocné a předávala tuto pozornost, viděla jsem mnoho rozzářených, zjihlých očí, a svítající nadějí, že nejsou sami, že si někdo vzpomněl … Jejich jménem děkujeme, sestro Margito, že máš odvahu a chuť i přes mnohé překážky každý rok organizovat tuto akci.”
18. januára 2023 zavítal do Perečínskej farnosti na návštevu generálny asistent o. Rafal Kopystynski CM. Navštívil domy otcov Vincentínov a stretol sa členmi Vincentskej rodiny.
Svätú omšu slúžili spoločne a miestnym p. farárom o. Vladislavom Kucakom.
Na konci o. Rafal požehnal prítomných veriacich a všetci sme sa spoločne modlili za mier na Ukrajine!
Na fotografii môžeme vidieť členov Vincentskej rodiny: kňazov Misijnej Spoločnosti, Dcéry kresťanskej lásky, Máriine sestry Zázračnej medaily, spolupracovníčky projektu Blahoslavenej Marty Wieckej, členky AIC a ZMM.
Predstavení duchovnej rodiny sv. Vincenta sa dnes na nunciatúre stretli s Mons. Nicolom Girasolim.
Generálna predstavená Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok s. Irena Kopanicová, provinciálna predstavená Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul s. Damiána Poláková a provinciál Misijnej spoločnosti p. Tomáš Brezáni predstavili otcovi nunciovi svoje spoločenstvá, hovorili o kandidátovi na blahorečenie Jankovi Havlíkovi, poukázali na svoju prácu medzi najbiednejšími a taktiež vyrozprávali príbeh zbierky Boj proti hladu, na ktorej participuje celá vincentská rodina na Slovensku a poukazuje tým na duchovný rozmer spájania chariziem rôznych diel na jeden spoločný cieľ.
Otec nuncius sa veľmi živo zaujímal o diela, ktoré vykonávajú zasvätení v duchu sv. Vincenta či už ide o hospice alebo školy. Taktiež ho zaujímali duchovné aktivity vincentskej rodiny a formácia spolupracovníkov cez združenie Mariánskej mládeže, Rodinu Nepoškvrnenej a ostatné spoločenstvá.
Vincentská rodina je označenie všetkých združení, ktoré žijú charizmou sv. Vincenta de Paul. Na Slovensku patria do tejto skupiny Misijná spoločnosť (vincentíni), Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky (vincentky), Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárky, Spolok sv. Vincenta, Spolky kresťanskej lásky, Združenie mariánskej mládeže, Združenie Zázračnej medaily, Rodina Nepoškvrnenej, Máriine sestry, Depaul Slovensko a misijní dobrovoľníci pod názvom MISEVI.
Pred Vianocami sme mali brigádu počas ktorej sme balili vianočné balíčky. Zúčastnila sa na nej aj p. profesorka Evička, ktorá vzala 2 balíčky pre chudobných a povedala si v duchu: „Aj ja chcem urobiť radosť druhým, niečo, čím by som urobila radosť ľuďom bez domova.“ Zabalila balíčky zo svojich napečených koláčikov a išla do mesta hľadať bezdomovcov. Po ceste nikoho nenašla. Zrazu ju oslovil jej syn „mamička“, ktorého dlho nevidela. Aj on sám práve potreboval pomoc, pretože doma nemali nič napečené ani pripravené. Evička pochopila, že balíčky má dať jemu, pre jeho rodinku a deti. Radosť v jej srdci bola veľká, že to všetko riadila Božia Prozreteľnosť. Keď jej syn Vašek prišiel domov, rozpovedal priateľke ako stretol mamku v meste a ako ho obdarovala balíčkami pre bezdomovcov. Ona dojatá jej láskou a dobrotou povedala, že tieto balíčky sú pre tých, čo to viac potrebujú ako oni sami. Spolu nasadli do auta a išli hľadať bezdomovcov. Našli dvoch pod mostom, ktorí mali len vetvičku zo stromu a obdarovali ich. Dobrá myšlienka dosiahla svoj cieľ a oni boli naplnení radosťou a pokojom. Takéto sú Vianoce, ak vieme darovať niečo tým najchudobnejším a pomôcť im v núdzi a bolesti.
Sestra FRANTIŠKA LUKAČKOVÁ pôsobí štyri roky v Betleheme. Stará sa o opustené deti. Prečítajte si netradičný rozhovor zasvätenej osoby, ktorá aj v neľahkých podmienkach prežíva v srdci Vianoce každý deň.
Priblížte nám, čo robíte v Betleheme.
Pôsobím v Jasliach Svätej rodiny, v takzvanom detskom domove. Starám sa o opustené a nájdené deti. Toto zariadenie patrí Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul v provincii Blízky východ. Sme tu tri sestry, dve z Libanonu a ja zo Slovenska. V tejto oblasti dominuje arabská kultúra.
Pre moslimov sú široké rodinné väzby veľmi dôležité, aj keď v nich žena v porovnaní s mužom nemá príliš veľkú hodnotu. Dievčatá i mladé ženy sú často obeťami násilia. Ak otehotnejú, hrozí im často smrť. Ak sa nájde niekto, kto tejto žene pomôže, tak tajne porodí v našej nemocnici.
Keďže tu neexistuje status slobodnej matky, žena je nútená vzdať sa svojho dieťaťa. Robí sa to diskrétne, aby sa neohrozil jej život. Veľmi často sa tiež stáva, že tieto dievčatá tajne porodia doma a bábätko si nájdeme pred dverami v taške alebo na ulici.
Koľko a aké veľké deti máte na starosti?
Máme tu približne 50 detí od narodenia až do šesť rokov.
Vnímate starostlivosť o deti ako formu duchovného materstva?
Určite áno. Pán ma obdaroval krásnym duchovným materstvom, ktoré ale tiež prešlo dozrievaním. Starám sa o deti, ktoré nemajú nikoho. Sú opustené a často traumatizované. Deti si vyžadujú veľkú pozornosť a rýchlo sa citovo naviažu. Sú hladné po láske.
Na jednej strane prežívam veľkú radosť z toho, keď počujem ich prvé slová a vidím prvé kroky, ktoré urobia. Na druhej strane treba prijať aj bolesť a zmieriť sa s tým, že keď od nás odchádzajú, tak ich už nikdy neuvidím, neobjímem.
Celý článok: https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/cely-zivot-hladame-vonu-boha.xhtml
