Posts by -bs-

V sobotu 24. júla 2021 sa v Rajeckej Lesnej konala púť Spolkov kresťanskej lásky k ,,Frivaladskej“ Panne Márii. Členovia SKL, ktorým to zdravotný stav dovoľoval i sestry z troch komunít spolupracujúcich so SKL (s.Štefánia Nováková zodpovedná za animáciu SKL), na úvod stretnutia pozdravili Pannu Máriu modlitbou posvätného ruženca. Pri sv. omši, ktorú celebroval o. Miroslav Vaľko, CM, boli prijatí noví členovia – zo skupiny Ružomberok – Biely potok. V kázni všetkých prítomných povzbudil, aby do jednotlivých spoločenstiev SKL vnášali predovšetkým lásku, vzájomne sa povzbudzovali v službe, a oživovali ju Duchom sv. Vincenta, ktorý stál pri zrode SKL. Pri skromnom obede sa vytvorilo pekné spoločenstvo, ktoré sa navzájom obohatilo svojimi skúsenosťami zo služby i zo spolupráce s ostatnými vetvami Vincentskej rodiny. Po obede nasledovala prednáška, v ktorej o. Miroslav poukázal na to, že Boh sa zjavuje v tomto svete, konkrétne jednotlivo skrze človeka, skrze spoločenstvo. Preto je potrebné dať seba samého v službe pre druhého. Záver stretnutia vyplnili informácie o jednotlivých aktivitách SKL – tých uskutočnených i tých nastávajúcich. Všetci boli srdečne pozvaní na Duchovné cvičenia členov SKL. Na ceste domov všetkých sprevádzalo záverečné požehnanie.

Dnes 24. júla 2021 o 11. hodine sa v Provinciálnom dome Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul konala inštalácia Provinciálneho direktora o. Jozefa Mroceka CM. Slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval Vizitátor Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul o. Tomáš Brezáni CM, sa zúčastnili viacerí kňazi a diakoni Misijnej spoločnosti i sestry Slovenskej provincie z viacerých komunít.

Otec Vizitátor nám vo svojej homílii priblížil cez Evanjelium o milosrdnom Samaritánovi aj postoje ľudí v súčasnej plastovej dobe, v ktorej sa predáva obal a nie obsah. Zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby sme si dávali pozor, a neurobili to aj s Božími vecami. Veď i znalec zákona z evanjelia poznal teóriu, ale chýbala mu prax i ochota… Poukázal i na túžby sv. Lujzy, ktorá si bola vedomá, že bude súdená podľa Božej lásky… preto sa snažila hľadať a plniť Božiu vôľu, bola mystičkou činnosti, mala istotu z Turíčneho svetla… Zároveň sa nechala duchovne viesť sv. Vincentom. A práve toto je dôvodom, prečo i dnes Generálny otec ako nástupca sv. Vincenta posiela svojho zástupcu na animáciu provincie. Ako si Boh pripravoval sv. Vincenta a sv. Lujzu, tak si pripravoval aj našich Jozefov na úlohu direktora….

V závere sv. omše po slávnostnom Te Deum o. Tomáš Brezáni prečítal menovací dekrét od Generálneho otca Tomaža Mavriča CM, ktorým mu zveril animáciu sestier Slovenskej provincie.

Po tomto slávnostnom akte inštalácie sestra Vizitátorka Damiána Pagáčová odovzdala všetkým pozdrav od generálnej radkyne s. Hanny Cybule a poďakovala otcovi Jozefovi Garajovi v mene sestier celej provincie. Vo svojom poďakovaní vyzdvihla najmä to, že sa vo svojej službe stravoval pre dobro sestier, bol jej oporou pri animovaní Provincie a všetky sestry obohacoval Božím slovom. Po 12 rokoch však nadišla plnosť a štafeta duchovného doprevádzania sestier, ako si to priala sv. Lujza, je dnes odovzdaná ďalej. Uistila ho o modlitbách všetkých sestier s prosbou o vyprosenie Božieho požehnania a ochranu Panny Márie i naďalej. V krátkosti poďakovala otcovi Jozefovi Mrocekovi za prijatie úradu a uistila ho o Božej pomoci podľa K.49 a modlitbách najmä našich chorých a starších sestier. Svoje poďakovania zakončila nám dôverne známym povzdychom “Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nášho nového direktora.”

Nový direktor o. Jozef Mrocek sa tiež krátko prihovoril, keď poukázal na sv. Jozefa, ktorý sa nebál vykročiť do „neznáma“ , ktorý je ochrancom panien i panenskej Matky, a ktorý mal zároveň otcovské srdce… čo je postoj hodný osvojenia i nasledovania. V závere vyslovil presvedčenie, že byť blízko tým, čo to potrebujú, sa dá len s Božou milosťou. Preto nás všetkých poprosil o modlitby… aby Boh, ktorý takto spojil naše cesty, nám pomohol spoločne dosiahnuť vytúženú večnosť.

Po slávnostnom požehnaní nasledoval spoločný obed.

Generálny superior o. Tomaž Mavrič CM menoval pre Slovenskú provinciu Dcér kresťanskej lásky nového Provinciálneho direktora o. Jozefa Mroceka CM, ktorého inštalácia sa uskutoční v sobotu. 24. júla 2021 v Provinciálnom dome DKL v Nitre. Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok, aby sme ho lepšie spoznali a tak viac nahliadli do jeho života kňaza – Vincentína.

1. Ako by ste predstavil sám seba?

Ako človeka, ktorý počul Pánovo volanie a aj napriek strachu či mnohým otázkam neváhal naň odpovedať. Ale ak prejdeme ku konkrétnostiam, tak sa volám Jozef Mrocek a pochádzam z dediny Mútne, ktorá leží na Orave neďaleko Námestova. Tam som strávil svoju mladosť až do dňa kedy som nastúpil ako kandidát do Misijnej spoločnosti.

Pochádzam z početnej rodiny, som najstarším synom. Mám ešte dvoch bratov a tri sestry. Počas mojich mladých liet som študoval na strednej škole v Dolnom Kubíne. Neskôr som v tomto meste i pracoval v miestnych závodoch. V súčasnosti som šťastným misionárom a synom svätého Vincenta de Paul. Mojimi doterajšími pôsobiskami boli Košice-Šaca, Generálna kúria-Rím a provinciálny dom Misijnej spoločnosti v Bratislave, kde som bol miestnym predstaveným, direktorom seminára i provinciálnym ekonómom.

2. Cez aké „pomyselné dvere“ najčastejšie vstupujete do kontaktu s Bohom?

Myslím si, že ako každý kňaz, aj pre mňa je bránou k Bohu práve Eucharistia, ktorá je prameňom a vrcholom života Cirkvi. V nej nachádzam posilu i pokrm na všetky potrebné úlohy, ktoré napĺňajú moje dni.

Druhou takouto cestou k Bohu je modlitba breviára a každodenné rozjímanie, kedy sa snažím načúvať Božiemu hlasu. Neodmysliteľnou súčasťou života kňaza je modlitba posvätného ruženca, kedy nadobúdame skutočne synovský vzťah s našou nebeskou Matkou.

V neposlednom rade to je kontakt s bratmi a sestrami, či už v Misijnej spoločnosti, alebo chudobnými vo farnosti. Keďže často chodievam zaopatrovať a vysluhovať sviatosť pomazania chorých, práve v týchto ľuďoch môžeme najlepšie vidieť tvár samotného Ježiša Krista, ktorý sa k nám skláňa a volá nás kontemplovať utrpenie, ale i radosť, ktorá z nich žiari pri pomyslení na večné Otcovo náručie čakajúce nás v nebi.

3. Aká bola cesta vášho duchovného povolania? Ako došlo k tomu, že ste vincentín?

Tak na začiatku môjho povolania stáli práve sestry vincentky, ktoré pochádzajú z našej farnosti. Taktiež aj iné sestričky vincentky, ktoré vypomáhali s praním a žehlením bielizne na fare. Ale poviete si: „Čo som robil na fare?“ V našej farnosti som bol ako jeden zo starších miništrantov. Keď pán farár vdp. Pavol Mikula s vekom zoslabol, bol som jeho pomocníkom v každodenných prácach na fare i vo farnosti. Taktiež som vykonával prácu kostolníka a mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania.

Boli to práve sestry, ktoré ma neskôr zoznámili s Pátrom Ľubomírom Stančekom CM, ktorý ma pozval do Bijacoviec na duchovnú obnovu pre mužov, ktorú on sám viedol. Tam som spoznal ďalšie sestry vincentky i bohoslovcov Misijnej spoločnosti. Práve tam začalo klíčiť semienko povolania, ktoré mi Pán daroval. Po tejto obnove som vo svojom srdci pociťoval túžbu stať sa Pánovým služobníkom, až som nakoniec roku 92‘ nastúpil do kandidatúry Misijnej spoločnosti.

4. Kto je pre vás svätý Vincent? Čím si vás teda získal?

V duchovnom slova zmysle je pre mňa svätý Vincent otcom, ktorý ma ako syna vďaka charizme vedie po ceste, ktorú mi Pán pripravil. Myslím, že rovnako ako ľudí vtedajšieho Francúzska i mňa si svätý Vincent získal svojím realistickým pohľadom, ktorým dokázal zhodnotiť konkrétnu situáciu a v nej dokázal odčítať znaky Božej Prozreteľnosti. Aj keď mal hlavu v oblakoch, nohami bol vždy pevne na zemi. Bol človekom modlitby, ale zároveň konal veľké diela milosrdnej lásky a získaval tak srdcia pre chudobných, ktorí mu otvorili nebo.

5. Ste vincentínom viac ako 28 rokov. Vnímal ste vo svojom rehoľnom živote aj nejaké náročné momenty, ťažkosti, ktoré sa stali súčasťou vašej životnej cesty.

Naozaj, je za mnou už 28 rokov povolania. Čas sa nedá zastaviť a plynie rýchlo. Ako každý človek, i ja som vo svojom povolaní bol vystavený rôznym výzvam, ktoré postupne prichádzali. Každá nová úloha, či služba so sebou prináša i nové nároky a požiadavky. Snažil som sa ich však prijímať v duchu Božej Prozreteľnosti a odovzdanosti do Pánovej vôle. Veď i apoštol Pavol nás poúča, že so skúškami dá Pán i milosť tieto skúšky prekonať. Dôležitá je v týchto okamihoch nádej a pevná viera v to, že Boh má môj život i schopnosti a talenty, ktoré mi zveril vo svojich rukách.

Je to úsmevné, ale tou najväčšou výzvou, ktorú mi Pán poslal je práve úloha byť direktorom sestier vincentiek. Skláňam sa však ako služobník Ježiša Krista a svätého Vincenta a prosím vás o modlitby, aby Pán stál pri nás všetkých a posilňoval nás pri prekonávaní každej prekážky na ceste k svätosti.

6. Sv. Vincent sa venoval predovšetkým ľuďom chudobným, zaznávaným, na okraji spoločnosti. Keď sa pozriete na Slovensko, kto je podľa vás chudobný pre nás dnes?

Dúfam, že to nepreženiem, ak poviem, že chudobným je každý jeden z nás, keď mu chýba láska a otvorené srdce pre blížneho.

V dnešnej dobe viac ako inokedy pociťujeme zväčšujúcu sa priepasť medzi najbohatšími tohto sveta a najchudobnejšími, ktorí bojujú o každodenný chlieb. Myslím si, že na Slovensku sú chudobní práve naši najstarší a zároveň i mladí ľudia. Tí prví trpia nedostatkom pozornosti od nás mladších a tí druhí sú zase zasiahnutí ohromnou duchovnou chudobou, ktorou je poznačená moderná doba. Tekutá spoločnosť a nestálosť hodnôt ich poznačila natoľko, že nie sú schopní urobiť žiadne stále platné rozhodnutie, čo vidíme i na poklese povolaní.

Je našou povinnosťou byť týmto ľuďom nablízku a podporovať ich svojím príkladom vernosti.

7. Kedy si uvedomujete, že ste vo svojom živote šťastný?

Keď sa snažím naplno žiť svoje povolanie a zasvätenie. Keď môžem inému urobiť radosť, alebo mu darovať svoj čas či poslúžiť.

8. Ako oddychujete? Čo vám pomáha „vydýchnuť, pookriať, znova naštartovať“?

Najradšej oddychujem pri manuálnej práci, kedy človek môže upustiť od každodenných starostí a myšlienky neplynú tak rýchlo a naliehavo. Je to paradoxné, ale práve práca je pre mňa relaxom. No aby ste ma nemali za vorkoholika, veľmi rád navštívim miesta spojené s Pannou Máriou. Modlitba posvätného ruženca mi pomáha pookriať i vydýchnuť. Je pre mňa zdrojom posily do každodenných starostí. Som šťastným synom Panny Márie, ktorú pokladám za moju drahú mamu.

9. Ako ste prežívali moment vášho menovania za Provinciálneho direktora?

Prvá otázka, ktorá mi preblysla hlavou znela nasledovne: „Prečo práve ja, Pane?“ Ako som už vyššie spomenul, je to pre mňa stále veľká výzva. Spočiatku som s touto myšlienkou bojoval, no postupom času som znova začal objavovať znaky Božej Prozreteľnosti.

Je príznačné, že toto moje menovanie prišlo práve v roku svätého Jozefa, ktorý je môj krstný patrón. Práve jemu chcem zveriť moju službu. Jeho tichá práca a ochrana prispeli k tomu, že Ježiš dokonal dielo pre ktoré prišiel na tento svet. Dúfam, že bude i mojím ochrancom a bude ma viesť.

Druhým veľkým znakom pre mňa je samotný deň inštalácie, ktorý pripadol na sviatok Márie Magdalény. Táto svätá mi je už od malička veľmi blízka, lebo v našej farnosti práve na jej sviatok slávime odpustovú slávnosť. Ona bola tou, ktorá spoznala Ježiša po zmŕtvychvstaní a priniesla túto radostnú zvesť apoštolom. Prosím ju teda, aby som bol dôveryhodným svedkom Kristovho zmŕtvychvstania a aby sme spoločne dosiahli cieľ, pre ktorý sme sa stali katolíkmi.

10. Čím žije teraz srdce provinciálneho direktora?

Posledné dve nedele sprevádzala Liturgiu slova naliehavá výzva byť svedkom Krista pre moje okolie. Čoraz viac som si tak uvedomoval, aké je dôležité vykonávať každodenné drobnosti preniknuté láskou. Všade kde sa nachádzame máme byť svedkami Ježiša uvedomujúc si, že práve náš príklad môže byť práve tou jedinou stranou Evanjelia, ktorú ľudia vo svojom živote videli, či uvidia.

11. Stali ste sa Provinciálnym direktorom DKL Slovenskej provincie. Čo prežívate, keď si uvedomíte, že máte byť tu a teraz zástupcom sv. Vincenta pre všetky sestry Provincie?

Veľkú bázeň a zodpovednosť. Tieto dve slová charakterizujú to čo prežívam. Na jednej strane prijímam toto rozhodnutie zástupcu svätého Vincenta v týchto časoch, otca Tomaža Mavriča s vierou a nádejou no na strane druhej, mám obavy či túto naliehavú a nesmierne dôležitú úlohu zvládnem.

Prichádza mi na myseľ myšlienka svätého Vincenta: „Dajte mi muža modlitby a ten bude schopný všetko vykonať.“ Nech je teda modlitba tým obranným valom, ktorý mi pomôže túto úlohu a službu plniť vo všetkej jej dôležitosti.

12. Skôr ako začnete svoje dôležité poslanie: je niečo, čo chcete povedať všetkým sestrám našej Provincie?

Svätý Otec František vo svojom posolstve na nedeľu Dobrého pastiera hovorí o tom, že svätý Jozef nás nijako neohromuje. Nie je obdarený mimoriadnymi charizmami. V očiach tých, ktorí sa s ním stretli, sa nejavil nijako zaujímavý. Avšak v tom, ako prežíval svoj obyčajný život, uskutočnil niečo mimoriadne v Božích očiach.

Boh vidí do srdca a vo sv. Jozefovi spoznal otcovské srdce, schopné darovať a plodiť život v každodennosti. Po každom sne musel Jozef meniť svoje plány a riskovať, obetujúc vlastné plány, aby nasledoval tajomné Božie plány.

Drahé sestry, chcem vás poprosiť, aby sme sa spoločne za seba modlili. Aby sme dokázali v tichu načúvať Pánovmu hlasu a nebáli sa meniť plány podľa toho, čo má Boh pre nás pripravené. Aby sme boli disponovaní ako svätý Jozef, ktorému zverujem vás i svoju službu. Hľaďme na seba očami srdca, lebo vtedy sa veci, ktoré sú navonok obyčajné premenia na Božiu milosť a tá nebude v nás márna.

Žehnám vám z hĺbky srdca a teším sa na spoločné chvíle.

Novému Provinciálnemu direktorovi o. Jozefovi zo srdca ďakujeme za jeho hlboké a úprimné odpovede, vyprosujeme mu stálu otvorenosť na Pánovho Ducha a sprevádzame ho v novej službe svojimi modlitbami a obetami!

Náš Provinciálny direktor o. Jozef Garaj CM zavŕšil dnešným dňom 12 ročnú službu v tomto úrade. Počas týchto rokov verne animoval a duchovne sprevádzal všetky sestry. Nech už to bolo počas osobných rozhovorov na duchovných cvičeniach či na pastoračných návštevách v komunitách, slúžením sv.omší počas vincentských sviatkov… Osobitne sa venoval dievčatám a sestrám v počiatočnej formácii i sestrám bližšie k večnosti na poslednej ceste k ich Ženíchovi. Vždy bol pre nás k dispozícii svojím otvoreným vincentským srdcom ochotným vypočuť i poradiť. Za všetky podoby tejto služby mu všetky zo srdca ďakujeme. Nech vám všetko Pán odmení! Vkladáme vás do svojich modlitieb i naďalej a vyprosujeme Božie požehnanie v ďalšej službe! Pri tejto príležitosti sme sa opýtali našich spolusestier, ako by ony vyjadrili svoju vďaku:

Za čo zvlášť chceš poďakovať o. direktorovi Jozefovi za uplynulé obdobie jeho služby Provinciálneho direktora?

Sestra (54 rokov povolania): Uplynulo obdobie vašej požehnanej služby Provinciálneho direktora DKL. Vrúcna vďaka patrí predovšetkým dobrotivému Pánu Bohu, že vo vašej službe nám preukazoval veľkú starostlivosť o nás. Dnes vám chcem poďakovať za prijatie a plnenie tejto náročnej a obetavej služby, ktorá si vyžadovala osobitný dar – disponibilitu pre veľké a malé životné problémy a ich správne riešenie v duchu vincentskej spirituality. Tieto dary sme u vás nachádzali. Nech vám to dobrotivý Nebeský Otec mnohonásobne odplatí. Osobitne ďakujem za ochotné individuálne venovanie sa, či to bolo pre vás časovo vhodné alebo menej vhodné. Ďakujem vám za prispôsobenie sa intelektuálnej úrovni jednotlivej sestre. Každá bola prijatá a chápaná, bez zábran ako u svojho ocka. Do vašich budúcich rokov budem i naďalej prosiť za vás u nášho Spasiteľa.

Sestra (39 rokov povolania): Vo vašej službe direktora ste mal rovnako rád všetky sestry, bol ste “OTCOM” – zvlášť posledné roky direktorstva. V službe ZZM vám zvlášť ďakujem za vašu bezhraničnú, ba veľmi radostnú ochotu byť vždy k dispozícii pre ZZM. Veľmi rád ste chodieval do farností posväcovať kaplnky Panny Márie a dávať pre členov ZZM duchovné cvičenia. Ďakujem za každú účasť na formačných dňoch pre členov ZZM, kde ste odovzdával svoju lásku k Písmu Svätému a k Panne Márii.

Sestra (20 rokov povolania):  Ďakujem za vašu pohotovosť kedykoľvek nám poslúžiť, za to, že vám vždy išlo o naše duchovné dobro, za príklad pokory a za horlivosť, s akou ste nás sýtil Božím Slovom. 

Sestra (5 rokov povolania): O. direktora som spoznala v čase, kedy som sa začala intenzívnejšie zaujímať o život DKL. Bol neodmysliteľnou súčasťou našich stretnutí počas celého obdobia formácie – v kandidatúre, postuláte, v seminári a aj teraz v misii. Za dochádzku by si zaslúžil 1*. Myslím, že mu veľmi záležalo na nás. Preto by som vám najskôr chcela poďakovať za váš záujem o nás – mladé sestry. Skutočný a osobný. Za vašu otcovskú lásku. Potom za príklad modlitby a pokory. Za humor aj trpezlivosť. Za otvorenosť i ochotu odpovedať na otázky. A aj za to, že ste sa nás snažil nakaziť tým, aby sme skrutovali Sv. Písmo.  Pre mňa ste o. direktor Jozef taký „dobrý tatko“, za ktorým sa nemusím báť prísť. A viem, že aj po skončení úradu, keď vás o niečo požiadam, budete mať čas a otvorené srdce 🙂

Sestra (35 rokov povolania):

Dvanásť rokov uplynulo od onoho času,

keď ste Pánu Bohu riekli „ÁNO“ k jeho hlasu.

Direktorom Provincie stali ste sa malej,

záväzok ste tým prijali viesť ju verne ďalej.

Dnes vám chceme poďakovať za služby tak cenné

a váš ďalší kňazský život Bohu zverujeme.

„Najkrajšia chvíľa môjho života“… Slová sv. Kataríny Labouré, keď sa po prvýkrát stretla s Pannou Máriou. Práve dnes, 18. júla, si takúto chvíľu pripomíname, keď sa v duchu spájame s touto sväticou a premýšľame nad tým, či aj my sme vo svojom živote mali takúto chvíľu ako ona. Čo to bolo? Kedy sme sa takto cítili? Sv. Katarína toto stretnutie s Pannou Máriou opisuje ako najkrajšiu chvíľu jej života.  Je nemožné opísať, čo vtedy asi mohla cítiť.

Presne v dnešný deň však aj naša Slovenská provincia prežíva veľkú radosť a vďačnosť, pretože naša postulantka, Gabriela Hojová, bola prijatá do Spoločnosti DKL. Po jednoduchom, ale krásnom obrade prijatia v kaplnke Provinciálneho domu v Nitre sa o 11. hodine konala slávnostná sv. omša, ktorú celebroval o. Jozef Garaj CM, provinciálny direktor.  

Stala sa tak jednou z nás, sestier, ktoré túžime nasledovať príklad sv. Kataríny Labouré v jej jednoduchosti, kráse a pokore. Pre sv. Katarínu bol dnešný deň tým najkrajším dňom, pretože mohla byť v blízkosti Panny Márie. Nádherná milosť  darovaná jednoduchej a pokornej duši.

Aj naša, teraz už seminárska sestra Gabriela, prežívala krásne okamihy, keď po období skúmania vlastnej duše, srdca, túžob a Božieho smerovania sa naplno rozhodla obetovať svoj život Kristovi a vidieť ho v tých najchudobnejších našich čias. Svojím „Áno!“ dnes vstúpila medzi nás, aby ako sv. Katarína Labouré, bola vnímavá na potreby ľudí, ich hlad po Bohu a láske.

Na príhovor sv. Vincenta a sv. Lujzy, našich Zakladateľov, jej z celého srdca prajeme, aby jej život bol odrazom Božej náklonnosti a vernosti v každom čase.  

Ponúkol si mi svoju dlaň

a ja nesmelo som vystrela tú svoju.

Nechcel si za ňu žiadnu daň,

v tom tvojom geste všetko si mi dal.

Prosím Ťa, Pane, chyť ma pevne,

nech nikdy nestratím ten dar.

Ty a ja a naše dlane

pevne uchytené v jeden pár.

Takto chcem kráčať verne, stále.

Nechať sa viesť cez strmé skálie, ruka v ruke, prepletené tváre.

Aj takýmito slovami, by sme mohli opísať dobrodružstvo štyroch našich spolusestier, ktoré si práve v dnešný deň pripomínajú svoj vstup do Spoločnosti DKL. Počas 25 rokov vystriedali viacero komunít i stretli množstvo chudobných, ktorým mohli slúžiť. No snáď najväčším dobrodružstvom ich putovania v povolaní DKL bolo ich budovanie osobného vzťahu s Ježišom Kristom. Ako ony samé vnímajú tento požehnaný čas nám nakrátko priblížili vo svojich odpovediach na položené otázky:

1. Svojím „ÁNO“ pre povolanie v službe chudobným si sa rozhodla stať DKL. Čo zohralo pri tomto tvojom rozhodnutí najdôležitejšiu úlohu?

M: Nejdůležitější bylo to, že Pán Bůh byl trpělivý a čekal na moje rozhodnutí, neomrzelo ho čekat. Svoje povolání, cestu k poznání a rozhodování, vnímám jako takovou mozaiku, kde se vkládají další a další kamínky a ty pak tvoří ten celek. Každý ten kamínek je důležitý. Zpětně jsem si uvědomila, že v mém srdci vytryskla vroucí modlitba k Panně Marii, které jsem svěřovala mnohé.“ PM, prosím, doveď mě tam, kde budu moci být co nejblíže Pánu Ježíši. „To jsem se modlila denně, nevím, kolik roků. Přišla možnost zasvětit se v Mariánské družině. Za dva roky potom jsem odcházela z domova a konečné rozhodnutí padlo na DC na Svaté Hoře, u Panny Marie a s ní.

Ž: Pred 25 rokmi som odpovedala na volanie Pána. Dôvod, pre ktorý som vstúpila do Spoločnosti, bol príklad starších sestier na Mendryke, kde som bola na brigáde. Videla som tam staršie ale i mladšie sestričky ako si navzájom pomáhajú. Bol to pre mňa príklad ako sa žije v spoločnosti sestier. Po práci sme voľné chvíle prežívali v spoločenstve sestier. Boli to pekné chvíle. 

K: Povolanie som v sebe pociťovala už ako 13 ročné dievča a možno aj skôr. Kam len siaha moja pamäť vždy som cítila, že chcem patriť Paňu Bohu. Priťahovali ma Božie veci. Po sv.omši vo farskom kostole všetky deti vybehli počas záverečnej piesne, len ja som ešte zostala a modlila sa s našimi ženičkami rôzne modlitby, ktoré mali vo zvyku modliť sa. Vnímam to ako milosť od Pána, ktorý si ma chcel rezervovať pre seba. Podarilo sa mu to a ja som sa nijako nebránila. Obrovskú úlohu v tom, samozrejme, zahrali moji rodičia a vlastne celá rodina. Keď som sa ako 14-ročná stala kandidátkou u dcér kresťanskej lásky ešte počas ôsmeho ročníka Základnej školy, začala som každý mesiac chodiť na formačné stretnutia z Oravy do Beckova. Rodičia mi nikdy nepovedali, že som príliš mladá, aby som si ešte nechala čas, doštudovala, dozrela…Nikdy. Naopak, otec bol vždy priam hrdý na to, že chcem byť rehoľnou sestrou. Bol šťastný a verím, že mu Pán odmení jeho veľkodušnosť večnou radosťou a že už je s ním. Mamka pre mňa vždy bola a je vzorom svätosti, vzorom prežívania životných krížov, vzorom radosti a šľachetnosti. Ona je mojou najdôležitejšou formátorkou až doteraz. Takže, ak sa vrátim k položenej otázke, tak určite som nesmierne vďačná za rodinné zázemie, skromné a krásne.

A: Rozhodnutie pre DKL – univerzálnosť charizmy a láska Panny Márie, ktorú prejavila Spoločnosti.

2. 25 rokov povolania určite prinieslo v tvojom živote rôzne skúsenosti. Za čo je tvoje srdce najviac naplnené vďačnosťou?

M: Každý den je velkou milostí. Jsem vděčná za každé místo, misii, komunitu sester, spolupracovníky a všechny ty, kterým jsem směla a smím sloužit. Pán mě nikdy nenechal na holičkách, nezlomil nade mnou hůl, ale je věrný, milující a milosrdný. Umí si použít i naše slabosti, křehkosti, aby se naplnil Jeho plán s námi.

Ž: Som vďačná Pánu Bohu za prežitých 25 rokov v službe chudobným. Niekedy boli obdobia ťažšie, ale s pomocou Panny Márie som vytrvala. Uvedomujem si, že je to dar pre mňa a pre mojich príbuzných, že som členkou tak omilostenej Spoločností ako je naša. 

K: Nesmierne ďakujem za každé miesto, kde som mohla prežiť kus svojho života: Pezinok, Nitra, Rajec, Nitra, Nitrianske Pravno, Nitra, Paríž, Nitra a momentálne Košice. Na každom mieste ma Boh predchádzal svojou láskou a pozornosťou. Všade ma niečomu naučil, všade som mohla rozvinúť niečo iné. Ťažko vybrať, za čo som najvďačnejšia, lebo či som pôsobila na Slovensku alebo v zahraničí, všetko malo svoju krásu. No istotne môžem byť osobitne vďačná za skúsenosť v Materskom dome na Rue du Bac, kde som pôsobila priamo v kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. Ďakujem Panne Márii, že si ma vybrala, aby som jej tam mohla byť aspoň trochu užitočná. Ďakujem za medzinárodnú skúsenosť, ktorá mi pomohla rozšíriť svoje srdce a vnímať všetko s oveľa väčšou „optikou“. No zároveň ďakujem aj za nenápadné úlohy, ktoré môžem v živote plniť tak, že vie o nich iba Pán. Viem, že človek má kvitnúť tam, kde ho Boh zasadí. A tak mu osobitne ďakujem za to, že mi dáva milosť plniť každé poslanie s láskou a radosťou.  

A: Za Prítomnosť osobného Boha, za jeho milujúcu prítomnosť

3. Známe porekadlo hovorí: “Nomen omen“ = „Meno je predzvesť“. Platí to aj o tvojom sesterskom mene, ktoré nosíš?

M: Mám ráda jméno, které mi vybrali a smím ho nosit. Miluji vodu i hvězdy i Pannu Marii. No, zatím si spíše připadám tou, která volá, když se potápí, která hledí na maják a hledá světlo, aby plula správným směrem. Toužím však jako ona, ukazovat druhým směr k Bohu, k věčnosti a ke štěstí. Jsem ráda, že právě DKL kráčí cestou milosrdné a sloužící lásky.

K: Moje krstné meno je Eva. Všetci moji súrodenci majú také „sväté“ mená, len ja nie. Trochu ma to stálo, aby som to prijala. Ale Pán mi to uľahčil, pretože som v Spoločnosti dostala meno sestra Klára. Význam tohto mena je bohatý. Znamená to jasná, priezračná, svetlá… Často sa mi to v mnohých situáciách aj potvrdilo. Mnohé veci mi boli a sú jasné, nerada veci komplikujem, teší ma, keď aj ja vnesiem do niečoho trochu svetla a podobne. Meno Klára je mi teda osobitne blízke a ďakujem, že som ho dostala.

A: Myslím, že áno

4. Ako najčastejšie voláš a oslovuješ Boha na základe svojich životných skúseností v tvojom rozhovore s Ním?

M: Můj Pane a Králi, můj milovaný Spasiteli. Moje jediné Dobro.

Ž: Boh je pre mňa ten, ktorý má najlepšie pozná. Stačí len uveriť tejto Pravde. Toto je každodenná  práca. Vždy znova začínať. Z toho dôvodu Boh je pre mňa OTEC, ktorého sa chcem i naďalej držať. Keď spadnem ON má zdvihne a povie neplač!

K: Už aj z predchádzajúcich riadkov sa dá zistiť ako najčastejšie oslovujem Boha pri rozhovore. Rada mu hovorím „Pán“ alebo „Pane Ježišu“. Chcem, aby on bol Pánom môjho života, aby vládol nad všetkým. On si ma vybral a ja som jeho. Má právo som mnou zachádzať ako sa jemu páči. Nech to však neznie ako nejaká rezignácia. Naopak. Ja svoj vzťah s Pánom prežívam v istote, že On aj tak všetko urobí pre moje dobro, veď ma miluje a už toľkokrát mi to prejavil a dokázal.

A: Jeho Menom

5. Určite vo svojom živote potrebuješ občas REŠTART ako aj my všetci. Čo ti v tom pomáha?

M: Od určité doby si musím hlídat odpočinek. Někdy musí více odpočívat tělo, tedy hledám fyzický odpočinek a zdravý spánek, pěkné společenství. Jindy potřebuje odpočívat hlava, a tak hledám spíše ticho, ráda tvořím rukama drobnosti, vezmu pěknou knihu. Pramenem každého odpočinku a restartem je Pán a setkání s Ním a to mohu vždy a všude.

Ž: Čo mi pomáhalo a pomáha je na prvom mieste čas strávený pred mojím Otcom a potom spoločenstvo spolusestier. To je odrazový most pre mňa, aby služba bola svedectvom, že patrím Bohu.

K: Keď cítim, že začínam vlažnieť, vtedy buď potrebujem dobrú svätú spoveď a zintenzívniť modlitbu alebo viac slúžiť chudobným. Som však veľmi vďačná za to, že mám pekné spoločenstvo a dobré spolusestry, ktoré sú mi povzbudením a oporou. Ďakujem Pánovi, že mi doteraz vždy pomohol prejsť cez ťažšie situácie a naučil ma, že ak budem všetko robiť s láskou, tak budem šťastná. Áno, k reštartu mi pomáha úmysel robiť všetko s láskou a vtedy, hoci sa vonkajšie okolnosti nezmenia, zmení sa postoj môjho srdca a to je ten pravý reštart.

A: Modlitba, prechádzka prírodou, stretnutie s inými a úprimný dialóg

Všetkým jubilantkám zo srdca blahoželáme, sprevádzame modlitbou a do ďalších rokov vyprosujeme vernosť a vytrvalosť v slúžiacej láske!

Na víkendové stretnutie s Pannou Máriou Vranovskou priputovalo do Vranova u Brna spolu so s. Margitou (z komunity Bno – Lesná) 32 účastníkov z Brna – škola Lerchová a z farnosti Brno-Lesná. Počas celého víkendu pri programe pomáhali 4 animátori a sestričky. Program bol veľmi pestrý aj bohatý na hry, súťaže, v ktorých deti získavali body, za ktoré dostali “duháky” – (malé farebné žetóny) a za ne si mohli vybrať v obchodíku Noeshop plyšáky, darčeky či sladkosti. V programe nechýbalo hľadanie pokladu, výstup na skaly, šport, táborák a večer sme deťom premietali film o Noemovej arche. Na záver bola skúška odvahy, ktorú deti sledovali so zatajeným dychom. Deň sme začínali modlitbou a tiež ukončili motivačnou meditáciou detí, kde mohli zo srdca poďakovať za to, čo cez deň zažili a čo ich oslovilo. Mariánka Markétka namaľovala dúhu, do ktorej deti umiestnili zapálené sviečky ako symbol toho, že každý má byť svetielkom viery vo svojom okolí. Ak nebudeme horieť, nemôžeme zapaľovať. Bohu vďaka za tento čas milostí a sily, za radosť detí, ktoré ani nechceli odísť domov a už mali záujem o ďalšiu podobnú akciu, kde by im bolo dobre a kde by sa duchovne osviežili.

Markétka ze Sdružení mariánské mládeže doplnila: “Na víkendovky mariánek jezdím už dlouho a moc se mi tam líbí. Poznávám nové lidi, potkávám se s kamarády, které často nevidím, ale vzdělám se tam i po duchovní stránce. Program je vždy zábavný a moc se mi líbí nápady a témata víkendovek, a v neposlední řadě je tam skvělý kolektiv.”

Dnes 24. júna 2021 si po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky pripomíname Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Pri tejto príležitosti sa dňa 23. júna 2021 na Úrade vlády SR v Bratislave uskutočnilo stretnutie rehoľníkov s premiérom Eduardom Hegerom. Za rehoľníkov sa stretnutia zúčastnilo šesť rehoľných sestier, priamych účastníčok Akcie R zo štyroch reholí. Z našich sestier to bola s. Nonnáta Vrbová a s. Notburga Galbavá. Sprevádzala ich s. Veronika Hanáková.

Pri príležitosti tohto nového pamätného boli pozvané na úrad vlády rehoľné sestry, ktoré boli počas komunistického režimu násilne internované v sústreďovacích kláštoroch, väznené a následne zneužité na nútené práce. Vo svojom príhovore premiér vyzdvihol hrdinstvo rehoľníkov, poďakoval za ich nezlomnú vieru, odvahu a vytrvalosť, s akou znášali neľahké obdobie prenasledovania vtedajšej komunistickej moci. S dojatím si všetci prítomní vypočuli krátke svedectvá prítomných sestier, ktorým v rozkvete života boli odňaté základné práva a slobody, ale napriek všetkému vytrvali a zostali verné Pánovi a svojmu povolaniu. Rehoľníčok a rehoľníkov, ktorým boli takto hrubo porušené základné práva a slobody, bolo viac ako 5 000.

Asi som avizovala, že po Veľkej noci budem meniť svoje pôsobisko a tak som sa 

presunula zo severu od Tripoli späť k Bejrútu do asi 15 min vzdialeného mesta Zouk Mikael. Mesto leží pri mori v kopci, je to veľmi staré kresťanské mestečko, sú tu kostoly maronitského obradu, gréckokatolícke aj pravoslávne. Teraz tu pribúda sýrskych prisťahovalcov, ale mešitu tu zatiaľ nemáme. Je to veľmi cítiť v spoločnosti i v atmosfére. Je tu oveľa príjemnejšie podnebie, aj keď je vlhko, nie až tak, ako na severe, momentálne máme príjemných 30˚C ešte vraj neudreli úplne páľavy. Máme krásny výhľad na Harisu – hlavné mariánske pútnické miesto zasvätené Panne Márii Patrónke Libanonu, ktoré je na kopci oproti nám. Tiež z vrchných poschodí vidíme na more, zvlášť rada sledujem úžasné západy slnka.

V komunite je nás päť, ja som najmladšia, sestra služobnica má k 60-tke a ostatné 3 sestry okolo 80 rokov. Bývame, ako je tu zvykom, v areáli veľkej školy, sestry tu zabezpečujú kresťanské vzdelávanie pre celý región od jasličiek, cez materskú, základnú až po strednú technickú školu sv. Jozefa. V areáli je kinosála, ihriská, gymnastická sála, 2 knižnice. Zároveň v spolupráci s Maltézskymi rytiermi prevádzkujeme pomerne veľký dispenzár vzdialený asi 7 minút cesty autom dolu kopcom. Je to akoby malá poliklinika so 6 ambulanciami, na ktorých sa počas dňa strieda niekoľko lekárov od obvodných cez snáď všetkých špecialistov, denne funguje zubár a poobede detský psychológ, logopéd, rehabilitačný pracovník. Tiež máme v rámci objektu laboratórium a lekáreň. Pracuje tu tiež sociálny pracovník, ktorý zaraďuje ľudí do kategórie podľa odkázanosti, ako by sa u nás povedalo. Pretože Maltézski rytieri ponúkajú mnohé projekty zo zahraničných dotácií, a podľa určenej kategórie majú pacienti nárok buď na úplne bezplatné vyšetrenie alebo si prispievajú malou čiastkou. Prichádza k nám veľa Sýrčanov, Palestínčanov (každý nový konflikt spôsobí presídľovanie obyvateľov.) Takisto tu pracuje ako au pair a nízke práce vykonáva veľa Bangladéšanov, Afričanov a tiež som sa už viac ráz stretla (dokonca si aj pohovorila:) s Rusmi. Som veľmi vďačná, za službu, lebo slúžime naozaj chudobným, na našu pomoc odkázaným ľuďom. Prichádzajúci majú veľkú dôveru voči sestrám, sme zároveň zodpovedné za túto službu, takže som takým styčným dôstojníkom, (zároveň si vybavujem potrebné doklady o vzdelaní, kvôli licencii). Systém práce je iný ako u nás, takže sa učím pracovať po novom, zároveň mám na starosti sklad a projekty napr.: dento balíčky pre deti so zubnou pastou a kefkou, je tu veľký nedostatok jednorazových plienok, či vložiek, takže, je to pre nich veľká pomoc, keď dostanú tieto pomôcky zdarma a že ich vôbec dostanú. Vieme požičať tiež invalidné vozíky a rôzne chodítka. Je tu napr. nedostatok analgetík a vitamínov, takže zase veľa ľudí príde hľadať lieky k nám. Zároveň pomaly začíname podomovú službu, aby sme mohli navštevovať a slúžiť ľuďom v ich zväčša skromných príbytkoch, ako som mala možnosť vidieť. Takže služba je v niečom podobná, ako poznám z Bratislavy, len ľudia sú tu hlavne cudzinci, v ešte horších životných podmienkach. Situácia politicky aj ekonomicky žiaľ napreduje stále k horšiemu. Vláda, prevažne moslimská podporuje prílev utečencov, domáci, zvlášť kresťania, to však vnímajú ako islamizáciu. Mnohí odchádzajú za lepšími a stabilnejšími životnými podmienkami do Francúzska, či Kanady a Sýrčania, či palestínski mohamedáni sa sťahujú do ich príbytkov, majú viac žien a detí a tak už je prevaha moslimského obyvateľstva v krajine, čo sa podpisuje na znižovaní životnej úrovne, ale aj na ovzduší, je viac násilnosti, nepokojov a neporiadku. Problémy sú tu iného rázu ako u nás a aj sa inak riešia. Žiaľ všade rastie korupcia, aj v kruhoch okolo kresťanského prezidenta maronitu. Teraz je napr. nedostatok benzínu, či plynu, preto máme často vypnutú elektrinu, vlastný zdroj šetríme, aby vydržal aj pre školu aj pre náš dom, takže napr. večer už po našej 20. hodine sa u nás vypne prúd a elektrina nie je celú noc a zapne sa až ráno po 6. hodine. S tým súvisí zdražovanie potravín, hlavne mäsa, ktoré si niektorí ľudia už nemôžu ani dovoliť. Vládne tu napätá atmosféra a denne sú protesty a štrajky, výsledky však nevidno. Ľudia sa s dôverou utiekajú k Bohu a Panne Márii svoju vieru prejavujú navonok, bez problémov, všade vidno kresťanské symboly, obrazy, pacienti majú často na krku ruženec a tiež sa ho počas čakania modlia, podobne aj u moslimov vidno ich “ruženec”, ktorý premŕvajú v rukách. Minule prišiel jeden pacient k ušnému lekárovi a robili sme výplach uší, no nie a nie to dostať z ucha von, pacient sa nahlas začal modliť k sv. Charbelovi a hneď to povolilo a všetko zlé sa z ucha vyplavilo, spolu s lekárom a pacientom sme povzdychom poďakovali sv. Charbelovi za pomoc a išli sme ďalej. 🙂

Som tiež veľmi rada, že aj covidová situácia sa tu zlepšuje a že mám možnosť vidieť už trocha viac normálny život, aj keď všetky aktivity ako napr. práca s mariánskou mládežou, misijnými dobrovoľníkmi a rôzne stretká, ktoré prebiehajú v našom kostole viac ráz do týždňa sa ešte nerozbehli naplno.

Takže, keď si spomeniete v modlitbe na chudobných v tejto krajine a tiež na tých, ktorí sa snažia napriek nepriaznivej situácii konať nezištne dobro, budem veľmi vďačná! Tiež pozdravujem a pamätám v modlitbe! sr. Judita

5.júna 2021 sme v našej malej farnosti Perečín prežívali deň detí. K tomuto sviatku prispelo svojou láskou a pomocou veľa dobrých a obetavých farníkov, otcovia lazaristi, členovia AIC a my – sestričky. Spoločnými silami sme pripravili pre deti pohostenie, atrakcie, zábavné a kreatívne aktivity. Deti nič neodradilo, ani dážď, ani zlé počasie. Všetci prežívali radosť a aktívne sa zúčastňovali všetkých aktivít a súťaží. Okolo100 detí prežilo krásne chvíle odpočinku a vzájomného povzbudenia. Napokon všetci chválili Boha za Jeho nekonečnú dobrotu a možnosť vytvoriť krásne spoločenstvo.
13.júna 2021 sme prežili ďalšiu krásnu udalosť – Slávnosť 1. svätého prijímania spolu s 12 deťmi našej farnosti. Celý rok sa aktívne pripravovali a prichádzali na katechézu. Zodpovedne a horlivo sa snažili prichádzať na sväté omše a zapájať sa aktívne na živote farnosti. Máme radosť z toho, že naši malí farníci sa nenechali odradiť ani pandémiou koronavírusu. Nasledovali túžbu prijať Pána Ježiša napriek všetkým ťažkostiam uplynulého roka. V nich pokračuje život našej malej farnosti. Ich horlivosť je nám všetkým na povzbudenie. Ďakujeme im a Bohu za nich. Nech Boh žehná a dá vyklíčiť dobrému semenu, ktoré zasial do ich sŕdc. S láskou: sestry Perečín.