Počas posledných dní naše sestry pomáhali a stále pomáhajú na dvoch hraničných priechodoch vo Vyšnom Nemeckom a Ubli. Sestra vizitátorka Damiána “putovala” s humanitárnou pomocou na Ukrajinu k našim sestrám, ktoré tam naďalej pôsobia v dvoch komunitách. Košická komunita poskytuje zázemie matkám s deťmi, ktoré si potrebujú oddýchnuť, pospať, najesť sa, aby nabrali síl na ďalšiu cestu do “svojho cieľa”. Nateraz tu našlo útočisťe aj viac detí z detského domova, ktorý tiež budú pokračovať ďalej…
Hranica Vyšné Nemecké
Hranica i kultúrny dom v Ubli
Humanitárna pomoc pre UK
Pomoc matkám s deťmi, deťom z detského domova v KE komunite…
Duchovná rodina sv. Vincenta de Paul na Slovensku sa snaží od začiatku vojny na Ukrajine hľadať konkrétny spôsob, ako pomôcť. Snažia sa pomáhať spoločne a cielene. Kňazi vincentíni, ako aj sestry vincentky a satmárky zo Slovenska, sú vďaka Bohu v poriadku a veľmi nás prosia o modlitby. Aj teraz sú prítomní na miestach, kde práve prebiehajú najťažšie boje a chcú tam ostať spolu s ľuďmi, ktorí ich teraz ešte viac potrebujú.
Až do dnešného dňa nebolo celkom jasné, ako im okrem intenzívnej modlitby môžeme pomôcť. Situácia sa ale mení a oni požiadali o konkrétnu materiálnu pomoc, na ktorú budeme odpovedať. Chceme Vás preto všetkých povzbudiť ku štedrosti a poprosiť o pomoc. Môžete sa do nej zapojiť nasledovne:
1. Prispieť na číslo účtu zbierky Boj proti hladu, ktorou už 15. rok pomáhate ľuďom z najchudobnejších krajín sveta. Ak do poznámky uvediete Ukrajina, vaše peniaze hneď ako to bude možné poputujú priamo k nim. Viac info nájdete na stránke www. bojprotihladu.sk
ČÍSLO ÚČTU: 20286026/6500 IBAN: SK7265000000000020286026 BIC: POBNSKBA Názov účtu: ZBIERKA BOJ PROTI HLADU Účet spravuje: NZ SKL sv. Vincenta de Paul, Oravská 10, 94901 Nitra Konštantný symbol: 0308 (pre priame platby z účtu na účet) a 0358 (pri platbe poštovou poukážkou) Variabilný symbol: 2021 Do správy pre príjemcu môžete uviesť heslo: Ukrajina
Príspevok je možné odoslať aj pomocou vygenerovaného QR kódu, kde je výška príspevku nadstavená na 10 €.
2. Humanitárnou zbierkou, ktorá bude prebiehať v priestoroch pod kostolom sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici č. 8 v Bratislave, v čase úradných hodín, teda v pondelok až piatok od 15.00 do 17.00 hodiny.
Priniesť môžete to, o čo nás sestry vincentky z Košíc súrne prosia a čo im bude priebežne dopravené. Vo svojom dome v Košiciach, ale aj priamo na hraniciach s Ukrajinou pomáhajú desiatkam utečencov denne.
Potrebujú pre nich toto: – Hygienické potreby – zubné kefky a zubné pasty, mydlá, sprchové gély a šampóny, respirátory a dezinfekciu – zvlášť malé vreckové balenia a plienky pre deti, keďže ide o matky s malými deťmi. – Trvanlivé potraviny – konzervy, detské výživy a sladkosti – najlepšie keksíky a tyčinky, ktoré ich zasýtia. – Lieky – základné lieky bežne dostupné v lekárni – vitamíny, lieky proti bolesti a teplote, proti bolesti hrdla, detské lieky, sušené mlieko pre deti, obväzový materiál, náplaste na ošetrenie drobných poranení… – Deky, spacáky a uteráky, ale NIE OBLEČENIE!
Veríme, že aj týmto konkrétnym gestom lásky voči blížnemu a naším zaangažovaním, prejavíme svoj záujem o človeka v núdzi, ktorý dnes klope na naše dvere.
V mene všetkých, ktorým svojim hoci skromným darom pomôžete cítiť sa opäť v bezpečí, vyslovujeme ľudský obdiv a úprimnú vďaku.
Nech Vám to dobrotivý Boh, darca všetkého dobra mnohonásobne vynahradí.
TK KBS informoval Tomáš Brezáni, CM, provinciálny predstavený
Vojna píše neľahké príbehy. No nájde sa medzi nimi i zopár takých, čo zahrejú pri srdci. O jeden taký sa podelila sestra vincentka Marta Baliaková z mesta Svaľava na Zakarpatí.
„Muž a žena zo Zakarpatia žili spolu v Kyjeve a chystali sa cirkevne zosobášiť, prešli prípravou, ale svadba sa ešte odkladala.“ Nebolo totiž ľahké pozbierať celú rodinu na svadbu. Príčinou bola okrem iných ťažkostí aj veľká vzdialenosť.
Všetko sa zmenilo zo dňa na deň. „Až jedno ráno sa Kyjev zobudil do vojny. Naši dvaja, tak ako boli, sadli do auta a leteli na Zakarpatie.“ Svadbu stihli ešte do Pôstu. „Deň pred Popolcovou stredou si vyslúžili sviatosť manželstva.“…
O. Tomaž Mavrič pozýva Medzinárodnú vincentskú rodinu, aby sa na Popolcovú stredu 2. marca 2022 spojila s pápežom Františkom a všetkými ľuďmi dobrej vôle v modlitbe za mier na Ukrajine.
Modlitba bude k dispozícii od 9:00 kyjevského času. Každý si bude môcť vybrať čas, kedy sa bude chcieť pozerať a modliť sa ho; pozývame však miestne alebo národné skupiny, aby sa zároveň zapojili do modlitby so zmyslom pre spoločenstvo, ktorý vždy charakterizoval nasledovníkov sv. Vincenta de Paul.
Vážená vincentská rodina, milé Hnutie, milá každá jedna vetva zo 162 vetiev prítomných po celom svete:
Toto je srdečné pozvanie pripojiť sa k pozvaniu pápeža Františka modliť sa 2. marca, na Popolcovú stredu, na začiatku pôstu, za mier vo svete, najmä v tejto chvíli na Ukrajine.
Pápež František vo svojom veľmi dojímavom liste spomenul, že žiadne zbrane, žiadne bomby, žiadne ťažké delostrelectvo, žiadna iná forma zbraní neprinesie svetu mier; ale pozýva nás bojovať Božím náručím. A tými sú modlitba a pôst. A posledné slovo bude mať určite Božia náruč.
Chcel by som pozvať všetkých členov vincentskej rodiny na celom svete, v každej jednej krajine zo 162 krajín, kde sme v tejto chvíli prítomní, aby sa pripojili k modlitbe pápeža Františka, k pozvaniu pápeža Františka modliť sa za mier. Pošleme pozvánku cez medzinárodných vodcov, národným vodcom a potom sa národní vodcovia dostanú do každého jedného kúta sveta, kde sú prítomní členovia Vincentskej rodiny.
Aká mocná zbraň, ktorá spája milióny ľudí modlitbou a pôstom, s Božím náručím!
Nech je to aj znak hlbokej viery, že posledné slovo, slovo pokoja, nemá žiadne zlo, ale Boh, Ježiš.
Ďakujem pekne a vidíme sa všetci 2. marca na Popolcovú stredu.
ZO ZBIEROK MÚZEA: Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, služobníc chudobných.
Pamätáte si veselú, bláznivo šoférujúcu sestričku z filmu Žandár zo Saint Tropez?
Na hlave mala biely kornet – do roku 1964 – typickú súčasť rúcha sestier, ktoré sa ľudovo, podľa svojho zakladateľa sv. Vincenta de Paul, nazývajú vincentky. Práve on v Paríži v roku 1633, spolu so sv. Lujzou de Marillac založil spoločnosť, známu dnes ako Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, služobníc chudobných.
V januári 2022 uplynulo 100 rokov od založenia ich samostatnej Československej provincie. Zbierka SNM – Historického múzea obsahuje viaceré predmety, ktorých príbeh Vám chceme predstaviť.
„Milosrdná láska získava svet!” sv. Vincent de Paul
Sestry vincentky pôsobili na našom území už od polovice 19. storočia. Svoje poslanie napĺňali v školách, nemocniciach, útulkoch, sirotincoch. Spravovali napríklad aj väznicu v Leopoldove. Od založenia samostatnej provincie v januári 1922 do roku 1950 sa ich počet rozrástol na približne 1150 sestier, pôsobiacich na Slovensku na viac ako 50 miestach – dielach: učili v škôlkach, školách, pracovali ako ošetrovateľky, pomáhali chudobným, sirotám, mládeži. Totalitný režim v Československu však po roku 1948 postupne uskutočňoval plány namierené proti mužským a ženským reholiam a kongregáciám v snahe zamedziť ich vplyvu na obyvateľstvo.
Prešlo už niekoľko mesiacov od posledných správ od s. Judity z jej misie v Libanone. Dnes prinášame jej zaujímavé skúsenosti i postrehy zo služby s mladými ľuďmi.
Keďže sestry v Libanone spravujú niekoľko veľkých škôl veľmi aktívne sa zúčastňujú na živote detí a mládeže počas vyučovania aj mimo neho. Kvôli pandémii koronavírusu sú mnohé aktivity zrušené alebo obmedzené, no videla som, že pracujú s mládežou naozaj naplno ako sa len dá. Mala som možnosť zúčastniť sa na prázdninovom tábore pre deti z chudobnejších rodín. Bol to vzhľadom na spomínanú pandémiu len denný tábor, ale deti ako všade, boli nadmieru šťastné, že sa mohli stretnúť, pretože minulý školský rok sa nevyučovalo prezenčne iba online a deti prišli len na záverečné skúšky v máji- júni. Boli si veľmi vzácne a nevedeli sa dohrať a dorozprávať. Sestry v spolupráci s množstvom dobrovoľníkov zo školy, z Mariánských družín, z MISEVI im pripravovali denne skvelý športovo-zábavný program. Aj mne samej dobre padlo, keď som sa mohla trocha s nimi pohrať a pošantiť, pre mňa to bola aj príležitosť ku konverzácii a mohla som sa o nich niečo dozvedieť. Bolo to v mesiaci júli, kedy tu už trvali viac ako mesiac teploty nad 34˚C, aj u nás vie byť tak teplo, ale tu je to nepretržité, bez dažďa a aspoň malého schladenia v noci. Cez deň je nad 35˚C a v noci okolo 30˚C, každý deň a celý deň a noc. Našťastie tábor bol v Aljaltoune, čo je asi 20 min. cesty smerom do hôr a tam z času na čas padne taký opar, hmla, čo je veľmi osviežujúce, aj keď trochu nebezpečné pre vodičov. Spomínam si na to práve teraz, lebo momentálne je zima, tzn., že stále prší, je sychravo, vonku okolo 15˚C, čo je fajn, ale vnútri, keďže budovy sú kamenné, je vlhko a chladno ako v pivnici. Nemáme kúrenie, tak používame elektrický radiátor, ale keď vypnú elektrinu napr. celú noc a je okolo 6˚C, tak spíme ako v Tatrách, zababušené do všetkého, čo máme. A my sme na tom ešte dobre, lebo máme vlastný generátor kvôli škole (tento rok sa už pokračuje v normálnej dochádzke), takže máme elektrinu celé doobedie a večer, ale niektoré domácnosti nemajú, takže chudáci starší ľudia – dôchodcovia, sedia naobliekaní a čakajú až zapnú verejnú elektrinu, aby sa trochu zohriali (teraz napriek zime, je to tak 4-5 hod. denne max.)
Ďalej sa pravidelne večer stretávam s mladými na našom internáte, za normálnych okolností má kapacitu okolo 130 detí, momentálne funguje len pre tých najviac odkázaných. Benzín je tu strašne drahý (jedno tankovanie je polovica priemernej mzdy), takže nie všetci rodičia si môžu dovoliť voziť denne deti do školy, hlavne, keď sú zo vzdialenejších lokalít. Je to pre mňa také osvieženie, po celodennej práci v dispenzári, sa spolu večer pomodlíme, porozprávame (cvičíme hlavne francúzštinu, lebo škola vyučuje arabsky, anglicky a naša aj francúzsky), oni ma naučia niečo po arabsky a ich zaujíma slovenčina alebo ruština, ale keď ju začuli, vraj je to veľmi ťažké a divia sa, ako môžeme takou rečou hovoriť!:))). Podarilo sa mi nájsť sponzora (aj vďaka darom zo Slovenska) a tak som im mohla urobiť radosť na Vianoce alebo na ich narodeniny. Na fotke je práve Reine, je moslimka a bola celá šťastná, keď dostala malý darček a veľmi tuho ma objala, povedala, že doma si na ňu nikto nespomenul, lebo nie je chlapec a je najmladšia a mama má veľa práce s nimi a na ňu nemá nikto čas. Ona sa s nami aj modlí a potom kladie zaujímavé otázky, čo je dobré aj pre ostatné dievčatá, je to taká vzájomná katechéza.
No, tak aspoň trocha z tejto strany mojej misie. Prosím vás zároveň o modlitbu konkrétne za Libanon, lebo sa schyľuje k voľbám (v marci) a situácia je veľmi napätá, ekonomicky sa to stále len zhoršuje a ľudia už prichádzajú pýtať základné potraviny, je to veľmi smutné, keď sa nedokážu postarať o svoje rodiny alebo, keď sú osamelí a odkázaní na milosrdenstvo iných. Stále sa konajú štrajky a lokálne potýčky, žiaľ bez konkrétneho výsledku. Ľudia sa s veľkou dôverou utiekajú k Panne Márii sv. Charbelovi a sv. Rafke, konajú pešie púte a to tak kresťania ako aj moslimovia, ktorí majú k našim svätým a zvlášť k Panne Márii veľkú úctu. Takže spomeňte si, prosím v modlitbe a my zas budeme myslieť na potreby a starosti Slovenska. S Bohom!
7. februára 2022 vo sviatok blahoslavenej Rozálie Rendu v Provinciálnom dome DKL v Nitre otec direktor Jozef Mrocek CM požehnal priestory Centra pomoci chudobným. Sestry dlhodobo slúžia chudobným duchovnou i hmotnou pomocou. Poskytujú šatstvo i potravinovú pomoc rodinám v núdzi. Dnes ich služba i samotné CENTRUM POMOCI boli zverené spomínanej patrónke dňa bl. Rozálii Rendu, ktorá sama vynikala svojou všestrannou službou všetkým, ktorí to potrebovali. Dôsledne ich obohacovala energiou lásky, ktorú čerpala z Eucharistie, modlitby, rozjímania i v sesterskom spoločenstve. Sestra vizitátorka Damiána Poláková zverila zodpovednosť za túto službu v Centre pomoci bl. Rozálie Rendu s. Petre.
Pri príležitosti 26. dňa zasväteného života sa 5. februára 2022 v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma stretli nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo s členmi inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ktorí pôsobia v Nitrianskej diecéze pri slávnostnej sv. omši, ktorú obaja biskupi celebrovali spolu s prítomnými rehoľnými kňazmi a počas ktorej poďakovali Bohu za dar zasväteného života, za ich povolanie a ich službu v diecéze. Mons. Viliam Judák povzbudil prítomných rehoľníkov a rehoľníčky, aby si brali príklad z viery sv. Jozefa, a z toho, ako sv. Jozef prijímal a rešpektoval Božie slovo a Božiu vôľu. V závere ich vyzval: „Povolanie si vyžaduje mať vedomie, že sme poslaní. Zasvätený život nie je sám pre seba, je ohlasovaním Božieho kráľovstva.”
Slávenie 26. dňa zasväteného života pokračovalo formačnou prednáškou v aule Kňazského seminára sv. Gorazda. Jej autorom a interpretom bol rektor Baziliky sv. Benedikta opáta a súčasne katedrálny kanonik Mons. Peter Brodek. Vo svojej úvahe sa na prítomných rehoľníkov a rehoľníčky obrátil s myšlienkami zameranými na otázky poslušnosti a slobody. Prítomným ponúkol podnety na uvažovanie, vďaka ktorým si mohli viac uvedomiť význam a zmysel oboch pojmov, ale hlavne ich praktických významov pre ich rehoľný život život z duchovného hľadiska. Vo svojej prednáške Mons. Brodek rehoľníkom a rehoľníčkam povedal, že: „Naša sloboda je Ježišovým darom, je ovocím jeho obety, jeho vzkriesenia, jeho nového života, ktorý nám dal. Zo stromu v raji nám prišlo zotročenie, zo stromu života, z Ježišovho kríža nám prišla sloboda. Sme vykúpení krvou Božieho Syna a privedení k slobode, ktorú si nesmieme dať vziať. Sme povolaní byť pevní v Kristovej slobode. Kristova sloboda nás vedie k poslušnosti jeho slovua jeho slovo nás oslobodzuje. Nestraťme „chuť Božieho slova“.
Po skončení prednášky s krátkou diskusiou a opätovným poďakovaním za ich službu v Nitrianskej diecéze z úst pomocného nitrianskeho biskup Mons. Petra Beňa sa účastníci tohtoročného slávenia 26. dňa zasväteného života v Nitrianskej diecéze na pozvanie nitrianskych biskupov stretli pri spoločnom obede v Kňazskom seminári sv. Gorazda.
Chceli by sme sa podeliť s našou službou vo farností Brno-Lesná, kde nás Božia Prozreteľnosť postavila. Pred Vianocami sme prekonali Covid 19 a bol to pre nás čas milostí, ale aj veľkej skúšky, kde sme si uvedomili, že aj to, že môžeme pomáhať druhým je dar a milosť, a že každý okamih nášho života je potrebné dobre využiť ku konaniu dobra. V našej komunite sme sa dohodli, že pomôžeme rodinám v núdzi, matkám-samoživiteľkám, ako finančne, tak aj s potravinami. Mali sme radosť, že rodiny prichádzali pre posilu duchovnú, ale aj materiálnu, mali sme úžasnú radosť, že im to pomôže. Navštívila nás jedna mamka, ktorá vychováva sama chlapca Dominika, ktorý je autista a má s ním veľké problémy, ktoré nezvláda ani ona. Je zatiaľ hľadajúca vieru a nemá duchovnu silu všetko vydržať. Venovali sme jej celé dopoludnie, pohostili ju, povzbudili aj sme sa s ňou za jej ťažkú situáciu pomodlili. Odchádzala celá šťastná, že či nás ešte môže niekedy navštíviť. Zase sa prihlásila Evička, ktorá má psychickú poruchu sebapoškodzovania, má sklony ukončiť svoj život, tak si vyliala svoje srdce, vypočuli sme ju a snažili sme sa jej dať nádej, že Boh ju nekonečne miluje, že určite tu má na zemi svoje poslanie a svoju úlohu, aby pomáhala druhým. Napiekla nám na Vianoce pre chorých a opustených ľudí perníčky, vyrobila nádherné hviezdičky z korálikov na stromček a oči jej žiarili, že ju niekto potrebuje, a že má zmysel konať dobro. Podarilo sa znova, ako každý rok, napiecť ženám z farností zákusky, z ktorých sme urobili 140 balíčkov pre opustených, chorých a pre nemocnicu, kde pracujú naše sestry, aby im urobili radosť. Jedna ochotná farníčka napiekla aj vianočky, aj z našej komunity sme sa k nej pridali a rozdávalo sa to tým, čo si nemôžu upiecť, alebo sa o nich príbuzní nestarajú. Plakali od radosti, že si na nich niekto spomenul cez sviatky lásky a radosti. Zapojili sme sa s organizáciou trojkráľovej zbierky, bolo 11 skupiniek a vykoledovalo sa na pomoc ľuďom v núdzi a na dobré účely 101.463 Kč. Ďakujeme Bohu za ochotné duše, ktoré sú otvorené pomáhať druhým a pomôcť tam, kde je potreba.
