Posts by -bs-

Tretí deň návštevy generálnej matky a generálnej radkyne vo svojom programe priniesol predstavenie Pamätnice Slovenskej provincie DKL pod názvom V RUKE PROZRETEĽNOSTI.

Po spoločnej modlitbe Ranných chvál a raňajkách nasledovala prezentácia novopredstavovanej publikácie. Generálna matka slávnostne prestrihla stuhu na Pamätnici čím „otvorila dejiny Slovenskej provincie“ všetkým budúcim čitateľom. O. vizitátor Tomáš Brezáni CM prezentoval spomínaný „zozbieraný klenot našej histórie“. Predstavil autorku knihy sr. Mariannu Buckovú DKL a Ing. Kristínu Deákovú, ktorá pripravovala knihu po grafickej stránke. Obom dal slovo, a vyzval ich, aby sa podelili s tým, čo prežívali pri jej tvorbe.

O. vizitátor Tomáš sa následne bližšie venoval knihe, oboznámil nás s jej kapitolami, i osobnosťami, ktoré napísali príhovor v úvode knihy. Samotný štýl knihy bol priblížený pútavou formou štyroch ukážok, ktoré odzneli v podaní o. Augustína Slaninku CM, sr. Kataríny Števicovej, sr. Marty Benejovej a sr. Simony Trecákovej, ktorá zakončila čítanie ukážok recitáciou básne. Po nich dal priestor prítomným, aby mohli autorke položiť otázky. Zvedavé otázky prítomných pomohli bližšie spoznať autorku i dobu, ktorú kniha popisuje.

V závere s. vizitátorka Damiána Poláková obom poďakovala za ich namáhavú ale výbornú prácu pri tvorbe knihy a o. vizitátorovi za jej erudované predstavenie. Sr. Marianna ňou (povedané slovami s.vizitátorky Damiány) „z hlbín archívov vyviedla na svetlo to, čo predchádzalo ustanoveniu Slovenskej provincie DKL …jej začiatky, rast i rozkvet…“

A ako to pri každej prezentácii býva, aj u nás nasledovala autogramiáda.

Po ukončení prezentácie knihy program pokračoval Eucharistickým slávením, ktorému predsedal o. vizitátor Tomáš Brezáni CM. Vo svojej homílii nás povzbudil príkladom života našej zakladateľky sv. Lujzy. Poukázal na to, že história provincie nie je o číslach, ale je o každej z nás… Rovnako ako kráľ Šalamún v dnešnom prvom čítaní i celý zástup DKL dokáže svedčiť, že Pán splnil všetko, čo prisľúbil – že bude stále s nami… Preto nás vyzval prosiť zvlášť za tie, čo prídu po nás, aby aj náš život bol pre nich tiež krásnou históriou…. Lebo sám Boh nás pozná a s každým počíta…

Na záver nás vyzval vyprosovať si milosť, aby sme slúžili plné sily a radosti, lebo On je ten, čo si nás vyvolil, aby sme šli a prinášali ovocie… Tak ako sv. Lujza mala dar chváliť Boha vo všetkom a jej vôľa bola vždy naklonená k tej Jeho, tak si to žiadajme a vyprosujme aj my…

Slávnostné popoludnie spríjemnili všetkým prítomným mladí zo ZMM i ochotníci z Lokce pripraveným divadelným predstavením o začiatkoch existencie Slovenskej provincie. V dobových kostýmoch priblížili ťažké hľadanie provinciálneho domu pre sestry v rokoch 1922 – 1924.

Tichou adoráciou pred Eucharistickým Kristom pokračovalo naše vďakyvzdávanie, ktoré následne pokračovalo animovaným ružencom s myšlienkami našich predstavených – sr. Maristelly Brezániovej, otca Jána Hutyru, sr. Agnely Paceltovej, otca Jozefa Danielika. Jednotlivé desiatky sa pomodlili sestry v rôznych jazykoch – maďarsky, poľsky, nemecky, česky a francúzsky. Modlitba vyvrcholila Eucharistickým požehnaním.

Spoločne sa modliace spoločenstvo zúčastnených prednieslo Bohu Večerné chvály. Počas nich sa sestrám prihovoril o. direktor Jozef Mrocek CM. Pozerajúc sa do budúcnosti nás pobádal, aby sme sa my samé stávali svedkami a tak sa charizma odovzdávala ďalej. Aby tie, čo prídu po nás o sto rokov mohli povedať, ako verne sme plnili svoje poslanie a s akou horlivosťou sme zachovávali to, čo sme samé prijali.

O. direktor vyslovil tiež vďaku za to, že Boh si povolal práve nás pre službu chudobným a že tak môžeme pokračovať v diele Ducha Svätého. Vyslovil i vrúcnu prosbu, aby aj o nás raz mohli povedať, „hľa, aké vzory vernosti, nasledovania, lásky a služby.“

Druhý deň prítomnosti generálnych predstavených na Slovensku sa niesol už v samotnom duchu SLÁVENIA 100. výročia USTANOVENIA Slovenskej provincie DKL. Popoludňajšiemu oficiálnemu zahájeniu slávnosti predchádzalo dopoludňajšie stretnutie generálnych predstavených s vizitátorkami Slovenska a troch Poľských provincií, prehliadkou Sály pamiatok i centra ZMM.

Samotné slávenie o 15.30 hod. otvorila s.vizitátorka Damiána privítaním všetkých hostí. Vyzdvihla „našu vďačnosť Pánu Bohu za všetko čo sestry prežili, za všetko čo mohli vykonať na Božiu oslavu a pre dobro chudobných… Toto je vlastný dôvod našej slávnosti. Oslava a vďakyvzdanie Božej prozreteľnosti za všetky milosti, ktorými vždy sprevádza Spoločnosť DKL i našu provinciu…“

Zaznela hymna výročia a napokon sa všetkým, zvlášť sestrám prihovorila generálna matka Francoise Petit. Vo svojom príhovore poukázala na to, aké je dôležité držať sa našich počiatkov, našej identity a pritom vedieť otvárať okná ako by to dnes robili sv. Vincent a sv. Lujza. V tom vidí našu slobodu a našu zodpovednosť. Našu pozornosť upriamila na to, v čom vidí hlavné dôvody na ďakovanie i na výzvy, ktorým treba čeliť. Každý z troch dôvodov i troch výziev vložila do našich „slovenských“ podmienok. V závere vyzdvihla, že môžeme byť šťastné a hrdé v tomto slávení. Popriala nám, aby nám tento čas spomienok a slávení pomohol prezrieť si celú cestu, ktorou sme prešli vďaka tým, ktoré nás predišli. Lebo každá doba má svoje drámy, bohatstvá, ťažkosti, radosti, a s týmto všetkým sa postupne buduje to, čo Pán očakáva…teraz i v nasledujúcich rokoch…

Slávenie pokračovalo slávnostnou sv. omšou, ktorú o 18. hodine celebroval Nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák,  spolu s Trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom, desiatkami kňazov, diakonov a bratov Misijnej spoločnosti. Vo svojej homílii o. biskup Viliam prešiel históriou Slovenskej provincie DKL, dotkol sa jej počiatkov, samotným Ustanovením provincie, obdobím rozvoja a časom totality. No položil nám aj otázku: “Čím môže  poslúžiť toto jubilujúce spoločenstvo dnešnému svetu?” Odpoveď na túto otázku hľadal prostredníctvom literárneho príbehu „Samaritánka“, ktorého autorom je moldavský-sovietsky prozaik Jon Druce. Odkryl nám odkaz tohto vyznania, pretože je veľmi aktuálny aj pre nás. “Bez  čistej, nefalšovanej obetavej lásky sa svet obráti na púšť. Stratí zmysel pre pravdu, pre krásu, pre  dobro. Dnes svet veľmi žízni po troche čistej, úprimnej lásky a po troške opravdivého, nefalšovaného života. Nájde sa však niekto kto ho ponúkne?”… V závere homílie vo svojom žičení vyprosoval Božiu blízkosť a jeho požehnanie pre všetky sestry aj naďalej, na príhovor pokornej služobnice Panny Márie.

Eucharistické slávenie v závere doplnil osobným svedectvom o. arcibiskup Ján Orosch, v ktorom sa podelil o svoje prvé kroky v spoločenstve sestier Vincentiek i bratov Vincentínov. Celé slávenie bolo umocnené slávnostným požehnaním. Nasledovala slávnostná večera a po nej sa sestrám prihovoril generálny otec Tomaž Mavrič CM prostredníctvom online príhovoru. Po ňom uzavrela slávnostný deň videoprojekcia 100 ročnej histórie života a služby Slovenskej provincie.

…FOTO DOPLNÍME DODATOČNE…

12. máj 2022 sa hlboko zapísal do sŕdc všetkých Dcér kresťanskej lásky Slovenskej provincie, ktoré dnes mohli medzi sebou privítať vzácnych hostí. Pár minút pred 12 hodinou pristála na Viedenskom letisku Schwechat generálna matka Francoise Petit a generálna radkyňa sr. Hanna Cybula, kde ich už čakali a srdečne privítali sr. Damiána – vizitátorka Slovenskej provincie DKL, otec direktor Jozef Mrocek CM a sr. Klára, prekladateľka. Spoločne sa presunuli do Bratislavy, kde po spoločnom obede so sestrami Bratislavských komunít strávili so vzácnou návštevou príjemné popoludnie. Sestry svoju službu a činnosť predstavili návšteve prostredníctvom videoprojekcie.

V neskorých popoludňajších hodinách ich ďalšie kroky viedli k sestrám, ktoré pôsobia v Malackách….

Po zoznámení sa so službou sestier sa návšteva presunula do PD v Nitre, kde ju už čakali všetky sestry. Privítali ju spevom, ale aj tradične slovensky – chlebom a soľou. V mene všetkých sestier generálnu matku i generálnu radkyňu privítala sr. Angelika a vyjadrila svoju radosť zaželajúc im, aby sa u nás cítili ako doma. Generálna matka poďakovala za privítanie, spoločne pozdravili Pána domu v kaplnke… Po ubytovaní sa všetky sestry stretli  v jedálni na spoločnej večeri, kde sa už pridali aj poľské sestry z dvoch provincií.

Pred 25 rokmi pripadol sviatok sv. Juraja (24. apríl 1997) na štvrtok. Tento deň je pre nás všetky hlboko zapísaný v našom srdci, pretože je dňom, keď sme spoločne vstúpili do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Všetky sme boli mladé, plné túžob a očakávaní, čo Boh bude od nás žiadať a akou cestou nás v našom zasvätení povedie. Dnes, keď uplynulo 25 rokov od tejto chvíle, slávime v tento deň Nedeľu Božieho milosrdenstva. Naše srdce je znova zvláštnym spôsobom naplnené vďakou za okamihy radosti, požehnania i bolestí, ktoré nás učili rásť v Jeho škole. Nech je Boh oslávený v našich životoch, nech znova požehná naše zasvätenie, aby sme mu naďalej verne slúžili milujúcou láskou pravých služobníc.

Pri tejto príležitosti sme sestrám položili zopár otázok.

1. Ak sa obzrieš späť, keď sa zrodilo tvoje povolanie prežiť svoj život v službe chudobným, ako to vidíš s odstupom času? Bolo to správne rozhodnutie, napĺňa ťa táto služba, napĺňa tvoje povolanie?

JA: Áno, bolo to správne rozhodnutie. S odstupom času vnímam, ako ma Boh a Panna Mária viedli, aj keď som to v danom čase nevnímala tak, ako teraz. Pomáhali mi robiť správne rozhodnutia.

MA: Pozerám sa na svoje povolanie ako mnou ničím nezaslúžený dar. O to viac, že moje povolanie k zasvätenému životu sa zrodilo v kontakte s inými sestrami a myslela som si, že budem jednou z nich. Naozaj, všetko riadi Božia prozreteľnosť. On ma chcel a chce mať tu – o tom som presvedčená na 100 %.

JU: Áno. Keď sa obzriem späť, vidím, že si ma Pán Boh postupne viedol. Z našej farnosti sme s mamou chodievali na púte k Panne Márii na rôzne pútnické miesta. Tu som sa stretla aj so sestrou Nonnátou. Začala som chodievať na stretnutia mládeže a vstúpila som do ZMM.  Po prihlásení do Spoločnosti DKL som ukončila svoje zamestnanie predavačky, aby som nastúpila ako kandidátka do komunity v Pezinku. Odchod z domu nebol pre mňa ťažký, pretože som bola zvyknutá dochádzať na internát. Po ukončení seminára som bola odposlaná do misie v CHD pre kňazov v Pezinku a neskôr pre naše staršie a choré sestry v Belušských Slatinách, v Nitrianskom Pravne a teraz v Mendryke. Službu sestrám mám rada. Snažím sa, aby sa cítili dobre, prihováram sa im a vypočujem ich. Za službu som veľmi vďačná. Je tu rovnováha medzi modlitbou, prácou a odpočinkom.

KO: Na cestu svojho povolania sa dívam s veľkou vďačnosťou. Nasledovať Božie volanie bolo a určite aj vždy bude tým najsprávnejším rozhodnutím. Vedomie, že som tam, kde ma Boh chce mať a robiť to, čo odo mňa žiada, ma robí šťastnou.

BE: Povolanie je pre mňa dar a tajomstvo. Zároveň úžasné dobrodružstvo s Pánom. Každá služba, do ktorej ma Boh cez predstavených poslal, bola pre mňa darom, školou, v ktorej ma Boh naučil a stále učí tomu podstatnému… láske a dôvere. Jeho milosť mi pomáha objavovať krásu, hodnotu a veľkosť človeka.

TE: Som presvedčená, že odpovedať Bohu „áno“ na jeho volanie, je správne rozhodnutie. Na začiatku tejto dobrodružnej cesty som to možno hovorila s väčším nadšením 🙂, no teraz s odstupom času vidím, že to moje „áno“ sa postupne prehlbuje a dozrieva. Keďže som DKL, stredobodom môjho života je služba Kristovi v chudobných. Táto naša charizma je taká krásna a univerzálna. Som pozvaná hľadať, nachádzať a slúžiacou láskou si ctiť Boha v každom človeku – je jedno koľko má rokov, aké má postavenie či je veriaci alebo nie. Slúžim i keď sa modlím, obetujem, keď niekoho vypočujem, nadviažem rozhovor, prejavím záujem … Ako povedal sv. Vincent: „Láska je nekonečne vynaliezavá.“ Takže moje povolanie ma určite napĺňa.

BO: Môj pohľad späť ma uisťuje, že služba Ježišovi v chudobnom je práve aj tou cestou „radosti“, na ktorú si ma ON povolal. Spočiatku som nepoznala jej konkrétnu podobu, ale On mi ju postupne krok za krokom odhaľoval a učil ako slúžiť.

2. Boh má dokonalé načasovanie. Čomu ťa Boh učil pre tvoje osobitné poslanie, ktoré ti potom chcel zveriť?

JA: Učil ma a stále učí počúvať srdcom a nie až tak ušami, tých, s ktorými pracujem a žijem, tam, kde sa momentálne nachádzam. Tak môžem správne chápať ich správanie a konanie.

MA: Ono to bolo postupne cez objavovanie veľkosti povolania, krásy charizmy, hĺbky Božieho Slova, Pánovej prítomnosti v bežných udalostiach dňa, objavovanie darov a talentov, ktoré mi Boh dal, či vnímavosť na Jeho vnuknutia. Ďakujem Mu aj za sestry – formátorky a kňazov, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali.

JU: Láske a úcte k ľuďom, osobitne k našim starším a chorým sestrám. Na samote bývali starší bezdetní manželia. Po smrti manžela zostala pani na samote sama. Vždy v nedeľu popoludní som k nej šla na návštevu. Veľa sa modlila a tiež sme sa spolu modlievali ruženec a rozprávali sa. Tešila sa každému stretnutiu a ďakovala, že som si našla pre ňu čas. Jej som sa zverila, že chcem byť sestričkou a ona sa osobitne za mňa modlila. Keď som sa dozvedela, že sa pani presťahovala do Domova dôchodcov v Skalke n/Váhom, rada som ju šla navštíviť aj ako sestra. Mala veľkú radosť, že som na ňu nezabudla. Veľmi sa tešila z nášho stretnutia. Ona ma naučila vytvárať si vzťah k Panne Márii a milovať ju ako dieťa. V máji sme sa chodievali modliť ruženec ku kaplnke. Na našej lúke stál drevený stĺp a na ňom bola soška Panny Márie. Tu som sa rada vracala aj ako sestra, keď som prišla na návštevu k príbuzným.

KO: Myslím, že postupne ma privádzal k pochopeniu, že vlastnými silami moc nezmôžem, že potrebujem Jeho, a preto musím byť s Ním vnútorne spojená, aby ma napĺňal svojim Duchom služobníka, až tak dokážem ísť k chudobným ako dcéra kresťanskej lásky. Poslúžiť neznamená len niečo urobiť, je to oveľa viac, je to výsada, ktorú udeľuje Boh.

BE: Boh ma neustále presviedča o tom, že je stále so mnou. Cez množstvo ťažkostí ma pripravoval na situácie, na službu, ktorú mi potom zveril. A čo chce od mňa? Aby som mu to odovzdala a úplne dôverovala, že to má v rukách a chce iba moje dobro a dobro tých, ktorí sú so mnou “na ceste”.

TE: Boh ma neustále niečomu učí, som rada, že som jeho učeníčka. Je trpezlivý učiteľ, nie vždy hneď rozumiem, čo mi chce povedať, no s odstupom času sa to vždy podarí. V poslednom období vnímam, že ma stále viac pozýva k väčšej odovzdanosti a dôvere, aby som objavovala Jeho prítomnosť vo všetkom a bola s Ním.

BO: V prvom rade určite ma učil a učí dôvere voči Nemu a kráčaniu s Ním. A ešte jednej veci: vstávaniu z každého môjho pádu uvedomujúc si Jeho príklad na Krížovej ceste…

3. Je niečo, za čo dnes zvlášť ďakuješ, pretože ťa to v zasvätenom živote najviac teší alebo fascinuje?

JA: Myslím, že to počúvanie iných srdcom. Keď si ľudia pýtajú radu alebo povzbudenie, a vtedy im môžem ukázať Božiu lásku.

MA: Jednoznačne Eucharistia, ktorá sa ako niť tiahne od začiatku môjho povolania. Eucharistia ako živý Kristus medzi nami; Ten, ktorý sa nám dáva za pokrm. Počas koronakrízy v čase zákazu či obmedzení pri slávení verejných sv. omší sa to ešte viac prehĺbilo. Už dávnejšie som si uvedomila, že keby sme my mali za menom taký charakteristický prívlastok (ako napr. od Ježiša, od Božieho milosrdenstva, či iné), tak by som sa volala sestra M. od eucharistického Pána.

JU: Som vďačná za prehĺbenie vzťahu k Panne Márii, za úctu a lásku k nej. Teší ma, že Panna Mária osobitne miluje našu Spoločnosť. 

KO: Je to predovšetkým každodenná milosť žiť osobný vzťah s Kristom, milosť objavovať ho v modlitbe či v službe, je to jednoducho život s Ním.

BE: Je toho veľa. No najväčším darom je to, že napriek rôznym ťažkostiam, som doteraz dkl 🤭 a som šťastná…

TE: Nedávno som bola v kostolíku, kde som bola pokrstená, kde som prvýkrát prijala sviatosť zmierenia i Pána Ježiša do svojho srdca. Prenikla ma vďačnosť… Tiež som si uvedomila, že ako kresťanka som dostala obrovský dar navyše v podobe môjho povolania. Môžem poznávať a nasledovať Ježiša stále viac, úplne zblízka a samozrejme potom svedčiť o Jeho radostnej zvesti. Na tomto mi treba ešte veľa pracovať 🙂. Teší ma aj to, že pri priamej službe chudobným oveľa viac od nich dostávam, ako im ja dávam. 

BO: Zvlášť som vďačná za „Jeho reč“, kedykoľvek sa Ho niečo pýtam, niečomu vo svojom živote nerozumiem. Zakaždým mi odpovedá inak no vždy spôsobom, rečou, o ktorej vie, že jej rozumiem „práve ja.“

4. „Sme zvláštnym spôsobom povolané byť svedkami Pánovej milosrdnej lásky; máme iným sprostredkovať našu osobnú a živú skúsenosť s Božím odpustením, lebo sme osobami kráčajúcimi ku spáse, zvlášť vtedy, keď uznávame svoju slabosť, neustále uzdravovanú svätosťou Boha a poslušnosťou Bohu.“ Vedela by si opísať chvíľu či okamih, kedy si počas týchto rokov vnímala svoje zasvätenie ako dar?

JA: Časom, keď som hlbšie začala chápať čo sa deje vo sv. omši a komu patrím.

MA: Takých chvíľ či okamihov bolo určite mnoho a nemuseli to byť tie slávnostné – ako vstup do Spoločnosti, či zloženie sľubov po prvý raz. Konkrétne si neviem na nijaký spomenúť, ale bolo to iste také nečakané, keď som si mohla uvedomiť, že to už nie som len ja ako osoba XY, ale skrze povolanie reprezentujem Boha. Napr. to bolo na stretnutí so spolužiakmi zo základnej školy, či so širšou rodinou, a pod.

JU: Mnohí mi hovorili: „Dobre ste si vybrali“. Ja si však stále viac uvedomujem, že som len odpovedala na Božie volanie. Povolanie ma napĺňa vďačnosťou voči Pánu Bohu, že si vybral práve mňa. Niektorí mi povedali, že život sa dá prežiť aj ináč – zmysluplnejšie. Moje povolanie v nich vyvolalo odpor, niekedy obdiv, že som nastúpila na cestu zasväteného života. Možno je pre nich výčitkou, že sa vzdialili od Pána Boha, hoci sú pokrstení alebo prijali ostatné sviatosti. Zároveň ich to môže nasmerovať na novú cestu k Pánu Bohu. Niektorí mi o tom otvorene hovoria. Ďakujem za tak veľký a nezaslúžený dar sv. povolania, ktorý ma presahuje a napĺňa veľkou bázňou voči Bohu.

KO: Pre mňa je takým najsilnejším okamihom práve každoročná renovácia sľubov, kedy Bohu, s vedomím vlastnej nedostatočnosti a nehodnosti, nanovo odpovedám na ponúknutý dar svojim „áno“.

BE: Tých situácii a momentov, kedy som si uvedomovala povolanie resp. zasvätený život ako dar, je mnoho. No jedným z nich, o ktorom som už viackrát hovorila bolo, keď som hľadala zmysel a moje poslanie v službe ľuďom bez domova a Boh mi dal poznať, že im mám odovzdať kúsok Jeho lásky…

TE: Prichádzajú mi na myseľ chvíle, keď ma na ulici niekto osloví a potrebuje sa rozprávať, keď vo vlaku nadviaže rozhovor mladý človek a má otázky týkajúce sa života viery. Alebo na prechádzke v prírode, pri stretnutí s dvomi dievčatami vnímam, aké utrpenia prežívajú v rozpadnutej rodine bez otca, ako sa nevedia zorientovať v pravých hodnotách a hľadajú zmysel života. V takýchto a podobných situáciách si obzvlášť uvedomujem, že zasvätený život je pre dnešný svet veľkým darom. Ľudia potrebujú vidieť svedkov nádeje a dobroty Boha Otca.

BO: Veľkosť zasvätenia ako DARU som si zvlášť uvedomovala pri špecifickej službe počas rozhovorov s odsúdenými vo väznici. Tu som osobitne vnímala, že aj vďaka tomuto daru mi títo ľudia dovolili vstúpiť a poodhalili svoje vnútro, miesto kde vstupuje sám Boh.

5. Máš nejaké krédo, ktoré zohráva v tvojom živote významnú úlohu, ktoré ťa sprevádza?

JA: Modlitba Sláva Otcu… – aby Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý bol mojím životom oslávený.

MA: Verím v silu modlitby, preto keď potrebujem takúto pomoc pre seba, pre iných, tak o ňu prosím. Mám takú „modlitbovú základňu“ ľudí, na ktorých sa môžem obrátiť, keď to potrebujem. Funguje to, samozrejme, aj opačne, keď iní prosia o modlitby mňa.

JU: Vážiť si povolanie – svoje i svojich spolusestier, byť zaň veľmi vďačná a vyprosovať vernosť a vytrvalosť pre seba a pre všetkých zasvätených. Modliť sa i za nové povolania, aby mal kto prevziať štafetu po nás. Uvedomujem si, že aj mne niekto vyprosil povolanie. Každého 24. v mesiaci si s vďakou pripomínam dar sv. povolania a myslím i na svoje spolusestry, s ktorými som bola v seminári.

KO: Je to ustavičný úkon lásky mojej nebeskej patrónky Consolaty Betrone: „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“

BE: Na začiatku môjho povolania má fascinovalo povolanie Jána Krstiteľa…”On musí rásť a mňa musí ubúdať”… až po mnohých rokoch skutočne viem, čo to znamená a určite ešte objavím čaro tohto posolstva 🙂 aktuálne každodenné motto: “Život je krásny”…opakujem si to často, aj keď vnímam pravý opak… 😉 A moc sa teším, pretože dobrodružstvo s Pánom pokračuje…

TE: Pred niekoľkými rokmi som dostala darček – malé drevené srdce, kde bol napísaný citát z evanjelia podľa Jána: „Zostaňte v mojej láske.“ (Jn 15,9) Spomínam si, že som sa vtedy nachádzala v nejakej zložitejšej situácii a toto Božie slovo mi v tej chvíli prinieslo svetlo a pokoj. Toto Ježišovo pozvanie ma sprevádza doteraz asi v takomto znení: „Nech sa deje okolo teba či v tebe čokoľvek, zostaň v mojej Láske!“

BO: Jedno ma sprevádza už 25 rokov a opakujem si ho od vstupu do Spoločnosti. „Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nado mnou a urob ma celú nástrojom svojej lásky.“

Sprevádzajme ich svojou modlitbou a obetou, aby naďalej VERNE kráčali s NÍM!

VOJNU UŽ POZNALI

Vincentka, sestra Marta Baliaková pôsobí v ukrajinskom meste Svaľava na Zakarpatí.

„S utrpením ľudí v dôsledku konfliktu na Ukrajine som sa prvý raz stretla pred štyrmi rokmi, keď som ako dobrovoľníčka spolu s ďalšími našimi sestrami mala možnosť prežiť dva týždne medzi chudobnými dedinskými ľuďmi v zóne ATO blízko Mariupoľa.“

Pre Katolícke noviny hovorí, že to, čo sa deje teraz, je oveľa ťažšie. Zakarpatsko je síce zatiaľ od priamych vojenských útokov uchránené, no znáša ich dôsledky. Psychologické aj materiálne. Vincentky v komunite už dávnejšie rozmýšľali, ako by mohli miestnym v prípade vojny pomôcť.

„Žijeme v byte a uvedomili sme si, že ak bude zastavená dodávka energie, mnohí prídu o teplo a jedlo.“ Kúpili teda sporák na pevné palivo a farník im pomohol s technickými a stavbárskymi prácami.

„Hneď na druhý deň po tom, čo skončil, sa začali útoky na Kyjev.“ Prvé dni prežívali vo veľkej úzkosti. „Ľudia z okolia sa nahrnuli do mesta, aby kúpili a vybavili potrebné. Ale všetko prebiehalo vo vzájomnej tolerancii a ohľaduplnosti k druhým.“

Komunita je podľa sestry Marty dar. „Veľa sme sa rozprávali a intenzívne modlili aj s farníkmi.“

VNÍMAJÚ PODPORU

Komunitám na Ukrajine pomohli zorientovať sa v novej situácii kresťanské a katolícke portály a médiá. „Robia výbornú prácu – evanjelizáciu, katechézu, modlitbu, rozlišovanie. Vďaka výzvam biskupov a predstaviteľov kresťanských konfesií na modlitbu a pôst sme si uvedomili, že vedieme duchovný boj.“

Modlitby zintenzívnili aj vo farskom spoločenstve. „Ach, ako dobre nám padne spievať. Všetka úzkosť sa stráca. Ľudia pristupujú k sviatosti zmierenia, lebo si uvedomujú, že s čistým srdcom sa dá urobiť viac.“

Veľkou vzpruhou je pre nich podpora okolitých štátov v prijímaní utečencov. Sestra Marta sa zvlášť teší slovenskej pomoci. „Všetci sme si uvedomili, že môžeme začať konať. Modlitba, pokánie, pôst, drobná pomoc. Tento národ je pre mňa, pre nás darom.“

Sestry vo Svaľave čistia spolu s farníkmi pivnice na úkryt.

Zdroj: KN – Zostali-pri-svojich (výber)

Celý článok na: https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/zostali-pri-svojich.xhtml

Dnešná slávnosť svätého Jozefa sa v Provinciálnom dome dcér kresťanskej lásky v Nitre spájala s „poslaním do misie“ sestry Simony Trecakovej, ktorá ukončila svoju počiatočnú formáciu v seminári. Pri tomto úkone sestrička dostala modrý závoj a sestra vizitátorka jej zverila prvú misiu v Košiciach.

Slávnostnú svätú omšu celebroval provinciálny direktor, páter Jozef Mrocek CM. Nakoľko tento víkend v dome prebiehal aj kurz pre animátorov ZMM, na svätej omši sa zúčastnili mladí spolu s pátrom Dominikom Pavlom CM. Pre sestru Simonu to bol krásny a nečakaný dar, keďže sama vyrastala v tomto Združení. Za účastí sestier domu a najbližších príbuzných takto vykročila na ďalšiu cestu povolania. Nech ju Pán sprevádza svojim požehnaním a nech sa jej denne dáva spoznávať v osobe chudobných, ktorým bude slúžiť.

Pri tejto príležitosti sme sr. Simone položili niekoľko otázok:

Sr. Simona, si už vo formácii štvrtý rok. Ak sa teraz pri ukončení formácie v seminári obzrieš späť, ako vnímaš svoje povolanie slúžiť Bohu práve „v osobe chudobných“, a tak meniť svoj život, aby si žila omnoho bližšie k Nemu.

Myslím, že spolu so sv. Pavlom môžem prehlásiť: „Z Božej milosti som tým čím som.“ (1 Kor 15, 10) Áno, celé obdobie formácie vnímam ako príliv veľkej Božej milosti a lásky, ktorá sa na mňa húfom rozlievala a v obdarúvaní aj naďalej pokračuje 😊. Tým, že som odchovaná na ZMM (Združení mariánskej mládeže), vincentský duch a teda „hľadanie Krista v osobe chudobných“ mi boli vždy blízke ako spôsob, ako sa k Bohu priblížiť a ako ho nájsť. Ďakujem za obdobie formácie v seminári, ktorá mi otvorila oči pre hlbšie poznávanie krásy našej charizmy a verím, že s Božou pomocou sa moje srdce bude aj naďalej stále viac premieňať na „srdce podľa Ježišovho srdca“.

Čo je dnes pre Teba samú výzvou, keď opúšťajúc bránu seminára vstupuješ do komunity, kde budeš pokračovať vo svojej počiatočnej formácii i napĺňaní svojho povolania DKL?

Myslím si, že život obetovaný Bohu je nádherným dobrodružstvom. A obetovaný Bohu pre službu Jemu samému v chudobných je teda výzvou samotnou. 😊 Ale to, čo mi Boh odkryl počas obdobia seminára chcem napĺňať aj vo zverenej misii. Vnímam, že to bude pre mňa „nový svet plný zázrakov a prekvapení“ – hlavne tých Božích. Bude to predovšetkým výzva vyjsť zo seba samej a dávať sa naplno ako Dcéra kresťanskej lásky. Ale napĺňam sa nádejou, že „Boh, ktorý začal vo mne toto dobré dielo, ho aj sám dokončí“.

Mala by si pre mladých, ktorí vnímajú rovnaké pozvanie od Boha, nejaké povzbudenie, radu?

Aby sa nebáli otvoriť Láske. Cestu povolania vždy bude sprevádzať nadšenie a po hlbšom zistení možno aj strach a bázeň. Ale myslím si, že ak mladý človek cíti, že „Láska klope na dvere jeho srdca“ a to volanie je tak intenzívne, že sa mu nedokáže viac vzpierať, nech sa nebojí „urobiť krok do hmly“. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa v nej určite nestratí. Ježišova ruka si ho tam nájde a povedie ho nádherným dobrodružstvom zasväteného života. Len smelo, oplatí sa to – na viac ako len 100 %. 😊

S VEĽKOU LÁSKOU A DÔVEROU SA PRIDAJME dnes k pápežovi Františkovi, zúčastnime sa slávenia sv.omše, samotného ZASVӒTENIA… ak by sme nemohli tak aspoň súkromne…

Celý text zasvätenia: Úkon zasvätenia Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie

Ó, Mária, Matka Božia a naša Matka, k tebe sa utiekame v tejto hodine úzkosti. Ty si Matka, miluješ nás a poznáš nás: nie je pred tebou skryté nič z toho, čo máme na srdci. Matka milosrdenstva, mnohokrát sme zakúsili tvoju prozreteľnú nehu, tvoju prítomnosť, ktorá nám prináša pokoj, pretože nás vždy vedieš k Ježišovi, Kniežaťu pokoja. Ale my sme stratili cestu pokoja. Zabudli sme na poučenie z tragédií minulého storočia, na obete miliónov ľudí, ktorí padli vo svetových vojnách. Nedbáme na záväzky, ktoré sme ako Spoločenstvo národov prijali, a zrádzame sny národov o mieri a nádeje mladých. Ochoreli sme na chamtivosť, uzavreli sme sa do nacionalistických záujmov, nechali sme sa vyprahnúť ľahostajnosťou a paralyzovať sebectvom. Uprednostnili sme ignorovanie Boha, žili sme s našimi klamstvami, živili agresiu, potláčali životy a hromadili zbrane, pričom sme zabudli, že sme strážcami svojho blížneho i samotného spoločného domova. Vojnou sme zničili záhradu zeme, hriechom sme zranili srdce nášho Otca, ktorý chce, aby sme boli bratmi a sestrami. Stali sme sa ľahostajnými voči všetkým a všetkému okrem seba. A s hanbou hovoríme: Odpusť nám, Pane! V biede hriechu, v našich námahách a krehkostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomínaš, že Boh nás neopúšťa, ale naďalej na nás hľadí s láskou, túži nám odpustiť a znovu nás zodvihnúť. On sám ťa daroval nám a do tvojho nepoškvrneného Srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Z božskej dobroty si s nami a aj v tých najstiesnenejších zvratoch dejín nás vedieš s nežnosťou. Preto sa k tebe utiekame, klopeme na dvere tvojho Srdca, my, tvoje drahé deti, ktoré sa nikdy neunavíš navštevovať a pozývať k obráteniu. V tejto temnej hodine nám príď na pomoc a poteš nás. Opakuješ každému z nás: “Nie som tu azda ja, tvoja Matka?” Vieš, ako rozviazať spleť našich sŕdc a uzly nášho času. Vkladáme do teba svoju dôveru. Sme si istí, že najmä v čase skúšky neodvraciaš zrak od našich prosieb a prídeš nám na pomoc. Tak si to urobila aj v Káne Galilejskej, keď si urýchlila čas Ježišovho vystúpenia a uviedla jeho prvé znamenie svetu. Keď sa hostina zmenila na zármutok, povedala si mu: “Nemajú vína” (Jn 2, 3). Zopakuj túto výzvu Bohu ešte raz, ó Matka, pretože dnes nám došlo víno nádeje, rozplynula sa radosť, rozriedilo sa bratstvo. Stratili sme ľudskosť, premárnili sme mier. Stali sme sa schopnými všetkého násilia a ničenia. Naliehavo potrebujeme tvoj materinský zásah. Prijmi teda, Matka, túto našu prosbu. Ty, hviezda morská, nedovoľ, aby sme stroskotali vo vojnovej búrke. Ty, archa novej zmluvy, inšpiruj projekty a cesty zmierenia. Ty, “nebeská zem”, vráť svetu Boží súlad. Uhas nenávisť, utíš pomstu, nauč nás odpúšťať. Osloboď nás od vojny, ochráň svet pred jadrovou hrozbou. Kráľovná ruženca, prebuď v nás potrebu modliť sa a milovať. Kráľovná ľudskej rodiny, ukáž ľuďom cestu bratstva. Kráľovná pokoja, vypros svetu pokoj. Tvoj plač, Matka, nech pohne našimi zatvrdnutými srdcami. Nech slzy, ktoré si za nás vyronila, dajú opäť rozkvitnúť tomuto údoliu, ktoré vysušila naša nenávisť. A kým hluk zbraní neutícha, nech nás tvoja modlitba disponuje k pokoju. Nech tvoje materinské ruky pohladia tých, ktorí trpia a utekajú pod ťarchou bômb. Nech tvoje materinské objatie uteší tých, ktorí museli opustiť svoje domovy a svoju krajinu. Nech nás tvoje bolestné Srdce pohne k súcitu a povzbudí nás, aby sme otvárali dvere a starali sa o zranené a trpiace ľudstvo. Svätá Matka Božia, keď si stála pod krížom, Ježiš, vidiac pri tebe učeníka, povedal: “Hľa, tvoj syn” (Jn 19, 26): tak ti zveril každého z nás. Potom učeníkovi, každému z nás, povedal: “Hľa, tvoja matka” (v. 27). Matka, teraz ťa túžime prijať do nášho života a do našich dejín. V túto hodinu stojí ľudstvo, vysilené a zmätené, pod krížom spolu s tebou. A potrebuje sa ti zveriť, zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom teba. Ukrajinský a ruský ľud, ktorý ťa s láskou uctieva, sa k tebe utieka, zatiaľ čo tvoje srdce bije za nich a za všetky národy, ktoré decimuje vojna, hlad, nespravodlivosť a bieda. Preto my, Matka Božia i naša Matka, slávnostne zverujeme a zasväcujeme tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu seba samých, Cirkev a celé ľudstvo, osobitným spôsobom Rusko a Ukrajinu. Prijmi tento náš akt, ktorý konáme s dôverou a láskou; daj, aby prestala vojna a vypros svetu mier. “Áno”, ktoré vyšlo z tvojho Srdca, otvorilo dvere dejín Kniežaťu pokoja; veríme, že skrze tvoje Srdce opäť príde pokoj. Tebe teda zasväcujeme budúcnosť celej ľudskej rodiny, potreby a očakávania národov, úzkosti a nádeje sveta. Nech sa skrze teba vyleje na zem Božie milosrdenstvo a nech naše dni opäť poznačí sladký rytmus pokoja. Žena, ktorá povedala “áno”, na ktorú zostúpil Duch Svätý, vráť medzi nás Božiu harmóniu. Rozptýľ vyprahnutosť našich sŕdc, ty, ktorá “si živým prameňom nádeje”. V tvojom lone sa Ježiš stal človekom, urob z nás tvorcov spoločenstva. Kráčala si po našich cestách, veď nás na cesty pokoja. Amen.

9.DEŇ

Každému rozjímaniu predchádza nasledujúca modlitba: 

Všemohúci Bože, darca každého dobra, vzdávam Ti vďaky za všetky tie milosti, ktorými si obdaril blahoslavenú Pannu Máriu, a za všetky dobrodenia,
ktoré nám udeľuješ na jej orodovanie.
Preto i teraz v mene tejto blahoslavenej Panny s poníženým srdcom utiekam sa k Tebe
a pokorne prosím: daj mi svoju milosť,
aby som tento deň mohol(a) prežiť
na tvoju slávu a na úžitok mojej spásy.
Skrze Krista, Pána nášho. Amen.

IX. deň – MÁRIINO VERNÉ SRDCE

Máriino Srdce nám predstavuje tú najstálejšiu a najúprimnejšiu vernosť. Uvažujme teda o vernosti Máriinho Srdca, obdivujme ju, ale aj nasledujme. Keď Ježiša pri ukrižovaní opustili aj najvernejší učeníci a najlepší priatelia, ostalo mu verné len jediné srdce, Srdce jeho Matky Márie. Ona ho sprevádzala až pod kríž. A ani tam ho neopustila, ale stála pri ňom aj vtedy, keď umieral. A keď z kríža zložili jeho telo, prijala ho do svojho náručia. Porovnajme svoje srdce so Srdcom Máriiným a uvažujme nad svojou vernosťou Bohu. Môžeme uvažovať, aký škaredý je hriech nevernosti, no o to krajšia a šľachetnejšia je cnosť vernosti. A predsa musíme so žiaľom priznať, že nám ľudom nič nie je také prirodzené ako nevernosť. Najmä nevernosť voči Bohu. Chvíľku sa k nemu približujeme a zas sa od neho vzďaľujeme. Niekedy by sme chceli byť hneď a zaraz najzbožnejšími. Inokedy sa zas dopúšťame najväčších ústupkov. Pri spovedi sľubujeme, že budeme viesť príkladný život, že v úzkostiach a biedach budeme trpezliví, vyslovujeme tie najkrajšie sľuby a predsavzatia. Ale ako dlho nám vydržia? Splníme všetko, čo si zaumienime? Kto nám pomôže z tejto nevernosti? Jediným riešením je utiekať sa k Ježišovi, ku ktorému nás privádza verné Srdce jeho najsvätejšej Matky. Preto prosme Spasiteľa: Ježišu, Syn Márie Panny, zmiluj sa nad nami. Daruj nám srdce, ktoré by sa vždy a všade verne pridržiavalo teba a tvojich prikázaní. O to ťa prosíme v mene milostivého a najvernejšieho Srdca tvojej Matky.

Modlitba

Najvernejšie Máriino Srdce,
neopúšťaj nás, svoje krehké a neverné deti, ktoré sa teraz utiekajú k tebe.
Ó, presladká Božia Matka,
prosíme, prijmi nás do svojho Srdca,
od ktorého nás ani svet, ani peklo,
ani pokušenie, ani bieda nemôžu odlúčiť. Ochraňuj nás od nestálosti,
aby sme ti ostali verní navždy. Amen.

VIII. deň – MÁRIINO PEVNÉ A VYTRVALÉ SRDCE
Pozrime sa na Pannu Máriu a rozmýšľajme o stálosti jej srdca. Myslime na to, ako bolo po celý jej život celkom zasvätené Bohu.
Každá Máriina čnosť bola pevná a stála. Takou bola aj vo viere, lebo neochvejne verila, že Ježiš je všemohúcim Bohom. V tejto viere jej neprekážalo, že ho v Betleheme položila do jasieľ ako chudobné a celkom opustené dieťa, že ho musela niesť do Egypta, aby sa vyhli  vražedným rukám Herodesa, ba ani to, keď ho videla ukrižovaného ako zločinca.
Pevná a stála bola jej nádej. Pri umučení a smrti Pána Ježiša aj apoštoli a učeníci pochybovali, či by naozaj Kristus vstal z mŕtvych (Lk, 24, 21), ale ona si bola istá nádejou. Pevná a stála bola jej láska. Veď bez strachu sprevádzala Pána Ježiša po krížovej ceste na Kalváriu a postavila sa pod kríž, na ktorom umieral jej milovaný Syn. Pevná a stála bola jej poslušnosť, poníženosť a vôbec všetky jej čnosti.
A my? Poznáme túto kresťanskú čnosť? Môžeme dokázať, že s verným srdcom konáme skutky lásky na Božiu chválu a na spásu nás i našich blížnych? Máme odvahu pevne sa postaviť voči všetkým ťažkostiam? Pamätajme na to, že neraz bol jediný hrdinský skutok základom i počiatkom svätosti mnohých svätcov. Určite sme mali mnoho príležitostí na vykonanie dobra, ale nie všetky sme využili, pretože raz nám chýbala ochota, inokedy odvaha. Aj pri mnohých predsavzatiach rýchlo poľavíme, pretože nemáme pevné a stále srdce, ochotné prinášať obety.

Modlitba
Ó, pevné a vytrvalé Srdce našej Matky,
pomôž nám prekonať každú našu slabosť
a daj nám silu,
aby sme zvíťazili nad každým hnevom
a trpkosťou v problémoch a úzkostiach života. Amen.

VII. deň – ĽUDÍ MILUJÚCE MÁRIINO SRDCE
Uvedomujme si, akou veľkou láskou k ľudom horí Srdce Panny Márie! Mária nám neraz dala príklad tejto svojej lásky. Vydáva sa na cestu, nedbá na jej ťažkosti, ponáhľa sa cez vrchy a doliny k svojim príbuzným. Tam strávi tri mesiace v službe svojej príbuznej, Alžbete.
Na svadbe v Káne vidiac, že sa minulo víno pre hostí, pohnutá milosrdenstvom prosí svojho Syna o pomoc.
Jej láska objíma všetkých a nevynecháva ani tých najväčších hriešnikov.
Hoci jej milujúce srdce už neprebýva na zemi, nič sme tým nestratili. Ba naopak, získali sme. Lebo keby Mária stále žila na zemi, jej Srdce by bolo prospešné len tým ľudom, ktorí by mali možnosť stretnúť sa ňou. Ale keď je prenesená do neba, je všetkým rovnako blízka, rovnako nás vidí, chápe, cíti s nami, a tak sa stáva najbližšou Matkou celému kresťanstvu, ba celému ľudstvu.
Akým veľkým potešením je pre nás pohľad na láskyplné Srdce Panny Márie! Toto materinské Srdce stále žije a miluje nás. Je najbližšie k Bohu, prameňu všetkého dobra, a preto nám môže rýchlo a účinne pomáhať v biede.
Ako svieti slnko na oblohe, tak z neba svieti Máriino Srdce na všetkých ľudí a ohrieva nás lúčmi svojej lásky.
Spravodliví aj hriešnici dosiahnu na jej príhovor mnohé Božie dary. A my, nemali by sme jej preukazovať väčšiu dôveru a lásku?

Modlitba

Milovania najhodnejšie Máriino Srdce,
ty si po Bohu naša jediná nádej.
Prosíme ťa, vypros nám od Pána
trpezlivé, pokorné, láskavé, zmierlivé, dobrotivé a blížnych milujúce srdce. Amen.

VI. deň – BOHA MILUJÚCE MÁRIINO SRDCE
Pohliadnime na preblahoslavenú Pannu a rozjímajme nad jej obdivuhodnou láskou k Bohu, ktorou horelo jej Nepoškvrnené Srdce. Boh, ktorý stvoril toto Srdce, aby ho milovalo, hneď pri jeho stvorení  ho urobil schopné takej lásky, akej srdcia iných ľudí nie sú schopné.
Panna Mária v čase, keď vo svojom živote počala Ježiša, spoznala v ňom svojho najmilostivejšieho Stvoriteľa a už vtedy sa k nemu obrátila s najväčšou vnútornou láskou. Je naozaj obdivuhodné, ako zázračne rástla táto láska v srdci Panny Márie a ako sa prejavovala v každodenných skutkoch počas celého jej života.
Hľadiac na Máriinu lásku musí si položiť otázku aj každý z nás: Ako milujem Boha? – Nech prameň lásky, akým horelo Máriino Srdce, je aj pre nás inšpiráciou a roznieti v nás oheň lásky k nášmu Stvoriteľovi. Naše srdcia sú chladné k ľudom a často aj k samému Bohu. Nemilujeme toho, ktorý je nadovšetko hodný našej lásky; ktorý nás miloval už vtedy, keď sme ho my ešte nemohli milovať, ktorý nás od nášho narodenia až podnes obdarúva nespočetnými milosťami a dobrodeniami.
Prečo sme takí skúpi na lásku k Bohu? Nik na svete nám ju tak neodplatí ako sám Pán.

Modlitba
Milujúce Máriino Srdce, horiace plameňom lásky k Bohu, prosíme ťa, obmäkči naše necitlivé a kamenné srdcia a vynahraď Bohu našu nedostatočnú lásku. Zapáľ nám srdcia ohňom takej lásky, akou budeme spolu s tebou milovať nášho Boha,  Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa. Amen.

V. deň – MÁRIINO TRPEZLIVÉ SRDCE
Uvažujme nad tým, s akým trpezlivým srdcom znášala preblahoslavená Panna všetky úzkosti a trápenia pozemského života. Trpela, aby mohla byť našou Matkou tak, ako bola Matkou Vykupiteľa. Trpela vďačne, lebo chcela byť vo všetkom podobná svojmu božskému Synovu. Chcela mať účasť aj na jeho utrpení. Trpela dobrovoľne a s pokojom v srdci, pričom bola pripravená znášať akékoľvek ťažkosti.
Naše srdcia sa často búria, sú plné nepokoja a netrpezlivosti. Pohliadnime však na najtrpezlivejšie Máriino Srdce a učme sa od nej. Toto najnevinnejšie a najsvätejšie Srdce muselo znášať tie najhroznejšie trápenia. My sme obťažení hriechmi a všemožne sa vyhýbame akémukoľvek utrpeniu. Avšak nebeské kráľovstvo môžeme dosiahnuť jedine cestou kríža. Musíme si uvedomiť, že nie všetky kríže a trápenia sú také hrozné, za aké ich pokladáme. Trápenia sú vlastne dobré, „lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna“ (Hebr 12, 6).
Veď inak by Boh nedopustil utrpenie na svojho Syna, na jeho najsvätejšiu Matku a svätých. Ďakujme preto Bohu, že dopúšťa na nás aj trápenie. Zamilujme si prostriedky, v ktorých môžeme objavovať veľkosť Božej lásky a jeho blízkosť. Kríž a utrpenie sa môžu stať našimi najväčšími dobrodincami, ktorí nás ochránia od pekelného ohňa a dajú nám príležitosť na konanie dobrých skutkov. Tiež nám pomáhajú dosiahnuť nebeské kráľovstvo. Môžeme teda pokladať rozličné trápenia za svojich nepriateľov?

Modlitba

Blahoslavená Panna Mária, pokorne prichádzame k tebe, zvelebujeme tvoje trpezlivé Srdce, a prosíme ťa,
vypros nám u svojho Syna Ježiša milosť,
aby sme vedeli s trpezlivým srdcom znášať trápenia pozemského života
a s láskou niesť svoj každodenný kríž. Amen.

IV. deň – MÁRIINO NAJPONÍŽENEJŠIE SRDCE
Pozrime sa na najkrajšiu čnosť Panny Márie, na poníženosť jej Srdca a rozjímajme o nej. Poníženosťou sa stala tým, čo na nej obdivuje celý svet. Poníženosť ju povýšila na hodnosť Božej Matky. Poníženosť bola základom, na ktorom sa jej láska upevnila.
Boh veľmi miluje toho, kto je ponížený. Doslova má záľubu v tom, keď môže povýšiť ponížených. No my, hoci cítime našu duchovnú chudobu a nedostatok opravdivých čností, predsa sa nechceme nechať ponížiť. Sväté písmo nás však učí, že „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (Jak 4, 6). Mária je pre nás so svojím poníženým Srdcom zdrojom inšpirácie. Potrebujeme jej mocné orodovanie, potrebujeme sa utiekať k jej Nepoškvrnenému Srdcu . Práve ona je vo svojej poníženosti pripravená znížiť sa k nám a vypočuť naše prosby.
Modlitba, ktorá pochádza z jej poníženého Srdca, pristupuje k Božiemu trónu, a nevzdiali sa odtiaľ, kým nevyprosí Božiu milosť. Keď Mária pokorne prosí za hriešne duše, jej najmilší Syn nikdy  neodoprie prosbu jej materinského Srdca.
Preto sa s dôverou obracajme na ňu a prosme o milosti, aby nám jej ponížené Srdce, ktoré sa za nás prihovára, pomohlo v našich potrebách.

Modlitba

Najponíženejšie Máriino Srdce,
ty svojou poníženosťou všetko vymôžeš u Boha; prosím ťa, vypros nám opravdivú poníženosť srdca, ktorú si uchováme až do poslednej hodiny nášho života. Amen.

III. deň – MÁRIINO NAJPOSLUŠNEJŠIE SRDCE
Uvažujme, akým poslušným a poníženým srdcom slúži Panna Mária Bohu. Božie príkazy vždy plnila, hoci sa na ňu mnohé nevzťahovali a nebola povinná ich zachovávať. Napríklad,  hoci bola nepoškvrnená, podrobila sa zákonu očisťovania ako iné ženy. Jej ponížené Srdce bolo také poslušné, že sa z lásky k Bohu podrobila aj ľudom. Akú ťažkú cestu vykonala so svätým Jozefom, svojím ženíchom, do Betlehema, len aby poslúchla svetského panovníka. Takto poslušné a ponížené by malo byť aj naše srdce. Poslušné najprv Bohu, potom ľuďom, ktorých Boh nad nami ustanovil. Týchto máme poslúchať vo všetkom, čo neodporuje Božiemu zákonu, nehľadiac na ich poklesky a chyby. Buďme teda poslušní. V predstavených si ctime samého Ježiša Krista a poslušnosť  bude pre nás ľahšou. Buďme si istí, že ten, z ktorého moci panujú  králi a mocnári, nadmieru odplatí našu poslušnosť a trpezlivosť.

Modlitba

Najposlušnejšie Máriino Srdce, pomôž nám meniť naše srdcia, ak sú zlé alebo neposlušné, a vypros nám poslušnosť a pokoru vždy ochotne plniť Božie i ľudské zákony, ktoré chránia dobro. Amen.

II. deň – MÁRIINO NAJSVÄTEJŠIE SRDCE
Rozjímajme o svätosti Srdca blahoslavenej Panny. Toto Srdce je po Ježišovom Srdci najdokonalejšie a najsvätejšie. Je chrámom všetkej svätosti, pretože presahuje aj svätosť anjelov, aj svätosť ľudí.
Pre túto dokonalú svätosť spočíva na ňom Božie zaľúbenie a Boh jej neodmietne žiadnu prosbu, pretože práve svätosť dodáva silu jej prosbám.
Preto nás Cirkev učí prosiť Máriu slovami: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych“ a je presvedčená, že orodovanie Pánovej Matky nám viac vyprosí u Boha, ako prosby anjelov a svätých, hoci aj ich prosby sú silné, zvlášť v niektorých jednotlivých prípadoch.
V minulosti bývali chrámy miestami bezpečia, kde nešťastníci a hriešnici hľadali svoje útočisko a nesmela na nich siahnuť ani svetská vrchnosť.
Aj my máme svoje útočisko v Srdci Panny Márie ako v chráme svätosti, preto sa utiekajme k nemu a v ňom hľadajme potešenie i pomoc. Nikdy ho nenájdeme zatvorené, pretože Mária nikomu neodoprie lásku svojho Srdca.

Modlitba

Najsvätejšie Srdce blahoslavenej Panny Márie, prihováraj sa za nás u Boha.
Svojou svätosťou prikry naše slabosti,
aby sme to, čo nemôžeme dosiahnuť pre svoje hriechy, dostali na tvoje orodovanie. Amen.

I. deň – MÁRIINO NEPOŠKVRNENÉ SRDCE
Uvažujme nad tým, ako pre slávnu Pannu Máriu bolo jej nepoškvrnené Srdce, teda jej neporušená čistota, prameňom a základom všetkej jej slávy. Pre túto svoju čistotu bola hodná stať sa Božou Rodičkou.
Máriino Srdce je také čisté, že nie poškvrnené je ani najmenším hriechom, že sa jej nedotkol ani len tieň prvotného hriechu. Je také čisté, že v ňom niet ani najmenšej náklonnosti na hriech.
Túto neporušenosť jej srdca môžeme pripodobniť k neporušenosti Ježišovho Srdca, pretože Máriino Srdce je podobne ako Srdce Ježišovo čisté od každého hriechu, iba s tým rozdielom, že Ježišovo Srdce bolo nepoškvrnené v podstate svojej prirodzenosti a Srdce Máriino len pomocou milosti.
A teraz rozjímajme nad sebou a Márinno Srdce nech nám slúži ako obraz, v ktorom by sme mohli vidieť svoje vlastné srdce.
Utiekaj sa k tomuto Nepoškvrnenému Srdcu Matky a na jeho príhovor ťa Boh určite vyslyší: „Odlož náklonnosť k zlému a v Márii nájdeš Matku.“

Modlitba

Najčistejšie Srdce Panny Márie,
úprimne ťa prosíme,
očišť naše nečisté srdcia
a vlej do nich odpor voči každému hriechu. Blažené Máriino Srdce,
neporušené ani dedičným hriechom, vypros nám od Boha milosť
vyhýbať sa všetkým osobným
no najmä smrteľným hriechom. Amen.

Pôstne obdobie 2022

Všetkým členom Vincentskej rodiny

MYSTIKA LÁSKY PRE 21. A ĎALŠIE STOROČIA

 Drahí bratia a sestry! Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami! Po šiestich rokoch sa končí moje funkčné obdobie. Týmto listom na Pôst by som chcel zhrnúť adventné a pôstne reflexie za posledných 6 rokov. Začnem svojím prvým posolstvom Vincentskej rodine pri príležitosti sviatku sv. Vincenta de Paul v roku 2016. Práve vtedy som sa po prvýkrát podrobnejšie zamyslel nad titulom „mystik lásky“, ktorý dávame nášmu Zakladateľovi. Vychádzajúc z tohto titulu, ktorý je môjmu srdcu taký drahý, som sa pokúsil objaviť pre seba a zároveň sa podeliť i s vami o to, čo som vrúcne túžil prehĺbiť, a síce, čo znamená stať sa „mystikom lásky“. Úsilie týchto posledných 6 rokov sa tu vôbec nekončí. V skutočnosti je to len začiatok a výzva, aby sme sa aj naďalej ponárali do bohatstva a hĺbky toho, čo znamená stať sa „mystikom lásky“. Ide o výzvu neustále hľadať čo najhlbšie spojenie s Ježišom, a byť ako „kartuziáni vo svojich domoch a ako apoštoli vonku,“ „kontemplatívnym človekom v činnosti a apoštolom v modlitbe“. Pri čítaní tohoročného listu na Pôst a vrátení sa k zamysleniam posledných šiestich rokov sme pozvaní vybrať si jeden bod alebo oblasť, v ktorej cítime, že Ježiš chce, aby sme sa jej venovali rozhodnejším a radikálnejším spôsobom. Ide o oblasť, v ktorej pociťujeme osobitnú potrebu jeho milosti a milosrdenstva, aby sa tak na nás mohol splniť Ježišov sen. Teológ Karl Rahner na konci 20. storočia vyslovil tieto prorocké slová: „Kresťania 21. storočia budú buď mystikmi, alebo nebudú kresťanmi“. Prečo môžeme o sv. Vincentovi povedať, že bol „mystikom lásky“? Všetci vieme, že Vincent bol muž činu, a tak nás možno prekvapí, že ho môžeme predstavovať aj ako mystika. Ale v skutočnosti práve jeho mystická skúsenosť s Najsvätejšou Trojicou, a najmä Vtelením, motivovala všetky jeho činy v prospech chudobných ľudí. Giuseppe Toscani, CM, spojil mystiku a činnosť a išiel k jadru veci, keď ho nazval „mystik lásky“. Vincent žil v storočí mystikov, no ukázal sa ako mystik lásky. Byť mystikom znamená mať aj skúsenosť tajomstva. U Vincenta išlo o hlbokú skúsenosť tajomstva Božej lásky. Vieme, že tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia boli jadrom jeho života. Zážitok všestrannej lásky Najsvätejšej Trojice k svetu a bezpodmienečne otvorená náruč vteleného Slova pre každého človeka formoval, podmieňoval a podnecoval jeho lásku k svetu a ku každému, najmä k bratom a sestrám v núdzi. Díval sa na svet očami Otca (Abba) a Ježiša, a každého prijímal s bezpodmienečnou láskou, teplom a energiou Ducha Svätého. Vincentova mystika bola zdrojom jeho apoštolského pôsobenia. Tajomstvo Božej lásky a tajomstvo chudobných boli dva póly Vincentovej dynamickej lásky. Ale Vincentova cesta mala aj tretí rozmer a tým bol jeho spôsob nazerania na čas. Čas bol prostriedkom, ktorým sa mu prejavovala Božia prozreteľnosť. Konal podľa Božieho času a nie podľa svojho časového rytmu. „Robme dobro, ktoré sa nám naskytne“, odporúčal. „Nepredchádzajme Božiu prozreteľnosť.“ Ďalším aspektom časovosti u sv. Vincenta bola Božia prítomnosť tu a teraz: „Boh je tu!“ Boh je tu v čase. Boh je tu v ľuďoch, udalostiach, okolnostiach, chudobných. Boh k nám hovorí teraz, v nich a cez nich. Pre Vincenta bola nevyhnutná aj horizontálna, aj vertikálna dimenzia spirituality. Lásku ku Kristovi a lásku k chudobným pokladal za nerozlučné. Svojich nasledovníkov neustále nabádal nielen konať, ale aj modliť sa, a nielen modliť sa, ale aj konať. Na námietku: „Ale, pane, je toľko vecí, ktoré treba urobiť, toľko služieb v dome, toľko práce v meste, na poli! Všade plno práce! Máme teda všetko nechať tak a myslieť len na Boha?“ rázne odpovedal: „Nie, ale musíme posväcovať tieto práce tak, že v nich budeme hľadať Boha, a konať ich viac preto, aby sme ho v prácach našli, než preto, aby sme ich vykonali. Náš Pán chce, aby sme hľadali predovšetkým jeho slávu, jeho kráľovstvo, jeho spravodlivosť, a preto má byť prvoradým záujmom nášho vnútorného života, viery, dôvery, lásky, nábožných cvičení, modlitby, neistoty, pokorenia, práce a námah pre Boha, nášho zvrchovaného Pána! Chce, aby sme mu predkladali ustavičné obety služby a túžili získavať pozemské kráľovstvá pre neho, milosti pre jeho Cirkev a čnosti pre Spoločnosť. Ak sa raz takto utvrdíme v hľadaní Božej slávy, môžeme si byť istý, že ostatné príde.“ Vincenta by sme mohli opísať ako „dvojrozmerného“ mystika. Inými slovami, on videl toho istého Boha cez dve rôzne šošovky súčasne. Jednou šošovkou bola jeho osobná modlitba, tou druhou bol chudobný človek a svet, v ktorom žil. Každý uhol pohľadu ovplyvňoval ten druhý uhol, jeden prehlboval a spresňoval vnímanie toho druhého. Vincent „vnímal“ (a cítil) lásku Boha cez oba hranoly naraz a energicky reagoval na to, čo videl. Vtelenie je jedným z ústredných tajomstiev spirituality sv. Vincenta de Paul. Zanechal nám o ňom nasledujúce myšlienky: „Podľa Buly o zriadení našej Spoločnosti máme zvlášť uctievať nevýslovné tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia. Snažme sa to splniť čo najvernejšie a ak možno, pri každej príležitosti. Predovšetkým ale dbajme na tieto tri veci: a) vzbudzovať si často vrúcne úkony viery a nábožnosti voči týmto tajomstvám, b) obetovať každodenne na ich oslavu nejaké modlitby a dobré skutky, a najmä ich sviatky osláviť slávnostne a čím nábožnejšie, c) venovať pozornosť, aby sme poučovaním a svojím príkladom vštepili do sŕdc ľudí ich poznanie, úctu a slávenie.“ Najsvätejšia Trojica je ďalším z hlavných tajomstiev spirituality sv. Vincenta. V Konštitúciách Misijnej spoločnosti môžeme čítať: „Ako svedkovia a ohlasovatelia Božej lásky máme prejavovať vrúcnu nábožnosť a úctu k tajomstvám Najsvätejšej Trojice a Vtelenia“. Ježiš nám pomáha chápať vzťah, ktorý je medzi tromi osobami, intímne puto, ktoré ich spája a vplyv Trojice na každú osobu zvlášť, ako aj na spoločenstvo v jeho celku. Najsvätejšia Trojica je dokonalým vzorom „vzťahov“! Tretím pilierom spirituality sv. Vincenta je Eucharistia. V pasáži o základoch našej spirituality, kde spomína Vtelenie a Najsvätejšiu Trojicu, sv. Vincent hovorí, že v Eucharistii nájdete všetko. Píše: „Najlepší spôsob dobrého uctievania týchto tajomstiev je náležité slávenie a dobré prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, či sa na ňu pozeráme ako na sviatosť alebo ako na obetu. Ona je totiž súhrnom všetkých tajomstiev viery a bezprostredne posväcuje, a napokon privedie k sláve duše tých, čo ju hodne prijímajú a dôstojne obetujú. V nej sa zároveň vzdáva najvyššia sláva Trojjedinému Bohu a Vtelenému Slovu. Preto sa nám viac ako všetko ostatné odporúča, aby sme voči tejto sviatosti i obete preukazovali náležitú úctu. Ba vynaložíme všetku horlivosť srdca, aby jej všetci takto vzdávali úctu a poklonu. A preto, nakoľko je to v našej moci, zabráňme každému neúctivému počínaniu alebo reči proti Sviatosti a bez prestania budeme poučovať iných, čo majú veriť o tomto tajomstve a ako ho majú uctievať.“ K intuícii, že v Eucharistii nájdete všetko, sa pridávajú ďalšie prorocké a inšpirujúce slová, ktoré pochádzajú z jeho najhlbšej životnej skúsenosti: „láska je nekonečne vynaliezavá“. Je to jedna z najznámejších Vincentových viet, ktorej špecifické slová použil v súvislosti s Eucharistiou, aby sa pokúsil vysvetliť, čo Eucharistia je, čo Eucharistia prináša a čo v Eucharistii nachádzame. Ježišova predstavivosť našla tento konkrétny spôsob, ako byť vždy s nami, neustále nás sprevádzať a zostať s nami po všetky dni až do konca sveta. Jeho láska, vynaliezavá do nekonečna, nás neprestáva prekvapovať ani dnes, tu a teraz! Štvrtým pilierom je Blahoslavená Panna Mária.

1. „Osobitnú úctu pestujme aj k Panne Márii, Matke Kristovej a Matke Cirkvi, ktorá podľa slov sv. Vincenta, najlepšie zo všetkých veriacich prenikla do zásad evanjelia a vo svojom živote ich aj uskutočňovala.

2. Úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii prejavíme tak, že zbožne oslávime jej sviatky a často ju budeme vzývať, najmä modlitbou sv. ruženca. Budeme rozširovať vznešený odkaz, ktorý nám svojou materinskou láskavosťou zjavila Zázračnou medailou.“8 Jedným z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent ako mystik lásky čerpal, bolo každodenné rozjímanie. Jedna z najcitovanejších viet sv. Vincenta, prevzatá z konferencie členom Misijnej spoločnosti, výrečne vyjadruje Vincentov postoj: „Dajte mi človeka modlitby, a on bude schopný urobiť čokoľvek. So svätým apoštolom bude môcť povedať: ,Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňujeʼ (Flp 4, 13). Misijná spoločnosť bude existovať dovtedy, dokedy si bude verne konať rozjímanie, pretože rozjímanie je ako nedobytná hradba, ktorá misionárov ochráni pred akýmikoľvek útokmi.“ 9 Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom povedal: „Všetci si oddane konajme rozjímanie, pretože cezeň nám prídu všetky dobrodenia. Ak vytrváme vo svojom povolaní, bude to vďaka rozjímaniu; ak sa nám bude dariť v dielach, bude to vďaka rozjímaniu; ak neupadneme do hriechu – vďaka rozjímaniu; ak zotrváme v láske, ak budeme spasení, všetko bude vďaka Bohu a rozjímaniu. Tak ako Boh neodmieta žiadnu modlitbu, tak neudeľuje takmer nič bez modlitby.“ Duchovné vedenie: Sv. Vincent často hovoril o potrebe duchovného vedenia. „… duchovné vedenie je naozaj veľmi prospešné. Poskytuje možnosť poradiť sa v ťažkostiach, povzbudiť sa pri znechutení, nájsť útočisko pri pokušeniach, načerpať silu v skleslosti; jedným slovom je to zdroj blaha a útechy, ak je duchovný vodca naozaj láskavý, obozretný a skúsený.“ Ako to vo svojej dobe jasne vyjadrili púštni otcovia a matky, cieľ rozhovoru s duchovným vodcom je jednoduchý: ide o čistotu srdca. Vincent preto odporúčal duchovné vedenie aspoň niekoľkokrát v roku, zvlášť počas duchovných cvičení alebo niektorých liturgických období, akým je napríklad pôstna doba. Sviatosť zmierenia: Sv. Vincent považoval milosrdenstvo za jadro Radostnej zvesti. Opísal to takto: „… tá krásna čnosť, o ktorej sa hovorí: ʼMilosrdenstvo je najvlastnejšou črtou Boha.ʼ“ Konštitúcie Misijnej spoločnosti nás nabádajú často pristupovať k sviatosti zmierenia, „aby sme šli cestou stálej konverzie a zostali verní nášmu povolaniu.“ Zdieľanie viery: Konštitúcie to odporúčajú a zdôrazňujú, že v atmosfére modlitby „v bratskom dialógu sa navzájom podieľame na výmene svojich duchovných a apoštolských skúseností“. Spôsob, akým to budeme robiť, je ponechaný na komunite, do ktorej patríme. Vincent si prial, aby zdieľanie bolo úprimné a konkrétne. Povedal: „Je veľmi užitočné nazrieť do detailov ponižujúcich vecí, keď nám rozvážnosť dovolí otvorene sa vyznať, pretože je k nášmu prospechu, ak dokážeme prekonať odpor, ktorý človek cíti, keď si má priznať a vyjaviť to, čo by pýcha chcela ponechať v skrytosti. Svätý Augustín sám uverejnil tajné hriechy svojej mladosti, keď o sebe napísal knihu, aby celý svet poznal všetky pochabosti jeho omylov a extrémnych roztopašností. A či vyvolená nádoba – svätý Pavol – ten veľký apoštol, ktorý bol vynesený až do neba, nepriznal, že prenasledoval Cirkev? Dokonca to zaznačil písomne, aby až do konca čias ľudia vedeli, že bol prenasledovateľom.“ Ďalším základným prvkom vincentskej spirituality je Božia prozreteľnosť. Sv. Vincent, ktorý plne dôveroval Božej prozreteľnosti, sa stal prozreteľnosťou pre iných, pre chudobných. „Prenechajme to vedeniu múdrej Božej prozreteľnosti. Sledujem ju so zvláštnou úctou. Skúsenosť ma učí, že v Spoločnosti všetko vykonala ona a že tie naše ľudské zámery ju len hatia.“ Za skutočnosťou, ktorá urobila zo sv. Vincenta mystika lásky, je modlitba, ktorá mala v jeho živote centrálne miesto. Stala sa premieňajúcou silou. Modlitba je stav mysle, neustály vzťah s Ježišom. Rozprávam, počúvam a zdieľam sa s niekým, kto je „Láskou“ môjho života a komu sa snažím podobať. „Verte mi, páni a bratia, verte, nepochybná zásada Ježiša Krista, o ktorej som vám často hovoril, je tá, že až keď sa srdce vyprázdni od seba samého, vtedy ho naplní Boh. Boh v ňom prebýva a koná. Túžba po zahanbení nás vyprázdňuje od nás samých – je to pokora, svätá pokora. Potom už nebudeme konať my, ale Boh v nás, a všetkému sa bude dariť.“ Chorí a starí ľudia: Sv. Vincent viackrát hovoril o úlohe chorých: „Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič neobvyklé – ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v prípade chorých. Ach, chudáci pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím, aby dal tohto ducha Spoločnosti.“  „Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia v ňom iba človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu preukazujeme takú službu.“ Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými ľuďmi podľa Ježišovho príkladu. Na začiatku tohto listu som napísal, že úsilie uplynulých 6 rokov po tom, čo znamená stať sa „mystikom lásky“, sa tu vôbec nekončí. Pokračujme v ponáraní sa do jeho bohatstva a hĺbky. Aby sme na tejto púti nestrácali nádej, pripomínajme si, že sám Ježiš nás povolal nasledovať ho na ceste nášho povolania. On vždy zostáva s nami, práve tak ako Panna Mária Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci ostatní svätí, blahoslavení a Boží služobníci Vincentskej rodiny. Nech sa za nás aj naďalej prihovárajú!

Váš brat vo svätom Vincentovi, Tomaž Mavrič, CM Generálny predstavený