Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Sáviu Máriu Pavlíkovú dcéru kresťanskej lásky.
Zomrela 20. októbra 2022 v Belušských Slatinách, v 88. roku života a 68. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 25. októbra 2022 o 12.00 h. na cintoríne v Ladcoch.
Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Belušských Slatinách.
PROSÍME, ABY STE PAMÄTALI NA ŇU V MODLITBÁCH A PRI NAJSVÄTEJŠEJ OBETI.
Requiescat in pace!
V dňoch 1.-30. septembra 2022 sa dve sestry Slovenskej provincie zúčastnili medzinárodného stretnutia sestier, tzv. sesie, ktorá sa konala v našom materskom dome v Paríži na Rue de Bac. Program bol veľmi pestrý. Sestry sa zúčastňovali prednášok na rôzne vincentské témy, spoločne sa zdieľali v skupine, v ktorých okrem iného mohli bližšie spoznať sestry z iných krajín, ako napríklad z Vietnamu, USA, Veľkej Británie, Indie či Nigérie. Navštívili aj mnohé miesta súvisiace najmä s našimi Zakladateľmi, sv. Vincentom a sv. Lujzou, ale aj rodisko sv. Kataríny Labouré či známe Lurdy. Stretli sa aj s generálnymi predstavenými, ktorí ich povzbudili v ich povolaní a k tomu, aby žili ako milujúce v tomto svete. Sesia sestrám umožnila vrátiť sa k prameňom, viac spoznať Spoločnosť, ale i tráviť chvíle modlitby s Božou Matkou v kaplnke Zjavenia. 80 sestier zo všetkých kútov sveta vytvorilo krásne spoločenstvo a odchádzali do svojich komunít naplnené novým elánom a pripravené na ďalšie Efeta, ktoré pre nich Pán pripravuje v ich provinciách.
“Nášho sv. Zakladateľa sme chceli tento rok osláviť s núdznymi trochu ináč ako inokedy. Podnetom nám bol duchovný otec určený pre Diecéznu charitu Rožňava, P. Markotán z Tornale. Začali sme hneď zrána: o 7.00 sme išli v ústrety aktivačným pracovníkom, ktorí zametajú ulice mesta. Pripravili sme pre nich čokoládku s myšlienkou a obrázkom sv. Vincenta, poďakovali sme im za prácu, ktorú robia a často sa vďaky nedočkajú, práve naopak, skôr sú zaznávaní. Stručne sme im priblížili nášho svätca a popriali všetko dobré. Na Diecéznej charite sme pripravili na 10 h duchovnú aktivitu – krížovú cestu “ad intra”, v kaplnke. Bolo nás netradične veľa, aj na chodbe. Zastavenia čítali klienti, niektorí veľmi dojímavo. Pritom sme si zaspievali, duchovný otec mal príhovor o sv. Vincentovi; bol priestor aj na dialóg. Jeden klient nás oslovil prirovnaním o rybárskej sieti. Jemu to vždy evokovalo sieť = svieť! Máme svietiť svojím životom, skutkami… Chudobní nás skutočne evanjelizujú! Keď sme sa premiestnili do jedálne, už doviezli aj teplý obed (od bohuznámeho sponzora). Obed si klienti pochvaľovali a povedali, že “toho sv. Vincenta by mohlo bývať častejšie v roku” 🙂 Aj ich sme obdarovali čokoládkou s myšlienkou sv. Vincenta a ďalší sponzor im pripravil perníky, takže si sladkosti mohli odložiť aj na horšie časy. Sviatok sme zakončili v komunite – spolu so “susedkami” krížovými sestrami a Majkou z Misevi – slávnostnou svätou omšou, ktorú slávil p. farár. Posledný bod bolo družné agapé, kde prišiel medzi nás i nový p. kaplán. Takto sme im chceli i poďakovať za ich ústretovosť pri konaní “vincentských” akcií vo farnosti. Nech je Pán oslávený za všetko!”
Komunita dkl v Rožňave
Aj tento rok sa sestry Martinskej komunity zapojili do zbierky Boj proti hladu. Vo farnostiach Martin mesto a Martin sever ponúkali medovníkové srdiečka ľuďom ochotným podporiť tento “misijný” projekt Vincentskej rodiny. Nech dobrý Boh odplatí všetkým darcom, ktorí sú aj v dnešnej dobe ochotní deliť sa s chudobnými.
Dnes vyvrcholí naša príprava a putovanie vincentskou mystikou. Verím, že nás dobre pripravila sláviť službou srdca dnešnú slávnosť…
Cesta VINCENTSKEJ MYSTIKY je kontemplácia v činnosti. Vincentská mystika sa neimprovizuje, ale sa PRIPRAVUJE v intenzívnej a hlbokej modlitbe. Ak naša modlitba nie je skutočne vnútorná, NEVYTVÁRA PROROCTVO. Nejde v nej o čas, ale o intenzitu. Keď je modlitba dlhá, ale povrchná, neumožňuje DUCHOVNÚ SKÚSENOSŤ S BOHOM, nepremieňa NAŠE SRDCE a nevedie k STRETNUTIU BOHA V NAŠOM ŽIVOTE. Skutočná modlitba srdca nás VŽDY premieňa. Boh si tak získa našu OSOBU, nášho DUCHA, naše SRDCE a naše RUKY. Duch si osvojí evanjeliové hodnoty, srdce sa rozšíri pre väčšiu lásku k Bohu, k chudobným…sme stále viac nasmerovaní na Ježiša Krista. Ruky vyjadrujú konkrétnu lásku cez skutky, službu a evanjelizáciu. V kontemplácii sa vtláča obraz Ježiša Krista do nášho srdca, duše, zreníc našich očí, aby sme ho mohli spoznať vo zverenej službe. Modlitba a služba nám umožňujú KONTEMPLOVAŤ TVÁR JEŽIŠA KRISTA.
3. DEŇ – SLÚŽIŤ
Boh vždy koná ako „odrazový mostík“; každá osoba, ktorá sa stretáva s Bohom, sa cíti pozvaná pracovať v jeho Kráľovstve. Čo znamená pre nás pracovať pre toto Kráľovstvo? Služba konaná vo vincentskom duchu nás vedie, aby sme neustále rástli cez stále väčšie zaangažovanie sa. Cez službu spoznávame zanietenú lásku Boha k chudobným a vylúčeným. Toto poznanie nás silno povzbudzuje, aby sme ju vykonávali stále lepšie… Čím VIAC SPOZNÁVAME BOHA, tým viac DOSTÁVAME SILU SLÚŽIŤ CHUDOBNÝM. Takáto je pravá služba v optike vincentskej mystiky. Rozdiel je v hybnej sile. Nie je ňou mzda, ani pocit užitočnosti… Je ňou Ježiš Kristus, ktorý robí PLODNOU našu službu i náš život.
2.DEŇ – ADOROVAŤ
Keď stretávame Boha v službe chudobným a vieme, kto sú tí, ktorým slúžime, vnímame pocit ADORÁCIE. Každé stretnutie sa tak stáva základom pre DUCHA ADORÁCIE. „Zobuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ Služba s úctou nás napĺňa, keď V CHUDOBNOM DOKÁŽEME NÁJSŤ PÁNA. Bez tohto ducha úcty by bolo takéto stretnutie s Bohom iba sociálnou činnosťou… Preto stretnutie sa s Bohom v službe chudobným je vo Vincentskej mystike charakterizované POKORNÝM POSTOJOM a ISTOTOU, že nás POSIELA BOH… A vedomie Pánovej prítomnosti rozvíja POSTOJ ADORÁCIE. Nemôžeme vstúpiť do vzťahu s Tým, ktorého sme sa stali obrazom z lásky bez toho, aby to v nás nevzbudzovalo pocity vďačnosti, radosti, dôvery a túžby obetovať Mu svoj život.
1.DEŇ – VIDIEŤ
Je rozdiel medzi „dívať sa“ a „vidieť“. Vo Vincentskej mystike vidieť je niečo hlbšie, znamená chápať situáciu, preniknúť zmysel, vidieť poza vzhľad. V špinavej, zanedbanej tvári osoby vidieť niečo viac ako len fyzickú a nepríjemnú formu, niečo viac, ako badajú oči; či v skupinke, ktorá sa teší zo života, v srdečnom ovzduší možno vycítiť Božiu radosť. Bez tohto pohľadu viery nie je možné spoznať hlbokú pravdu udalostí a vecí… Všetky stvorené veci sú miestami, ktoré sú obývané Bohom. Ak sa nedostaneme až k tomuto pohľadu, nenastane kontemplácia. Aby sme takto mohli hľadieť na veci a situácie, potrebujeme hnutia srdca…, aby sme videli ponad zmysly. Pre samého Ježiša nebol svet prekážkou v jeho kontemplácii Otca. Naopak, bol miestom počúvania Jeho spásonosnej vôle.
Vincentov spôsob konania a jeho špecifické duchovné napredovanie nespočívalo v tom, že sa vyhol hluku sveta, a tým lepšie kontemploval Boha, ale skôr, aby kontemploval a miloval Boha, sa do sveta „úplne“ ponoril.
Pozývame vás pripraviť sa spolu s nami na slávnosť sv. Vincenta de Paul! Prežite tieto tri dni v uvažovaní nad Vincentskou mystikou, ktorá je mystikou činu. Ako je to možné? Poodhalíme jej tri črty počas troch dní, ktoré vyvrcholia samotnou slávnosťou.
Vincentská mystika nemá nič spoločné s extázami či inými, viac – menej mimoriadnymi prejavmi, ktorými sú ľudia obdarení vo chvíľach modlitby. Kontemplatívna osoba v činnosti – po vzore sv.Vincenta – nie je niekto, kto robí mimoriadne veci, alebo kto je obdarený nadľudskými vlastnosťami…nie. Naopak, JE TO ČLOVEK, ktorý svoju SLUŽBU PREŽÍVA JEDNODUCHO, jasne si UVEDOMUJÚC, ŽE KONÁ BOŽIU VÔĽU. Vie vidieť u ľudí, ktorým slúži a s ktorými spolupracuje, odraz Boha, hoci ich správanie niekedy neuľahčuje toto vnímanie Boha. Taký človek, keď sa ocitne v nečakanej situácii, VIE SA OBRÁTIŤ NA BOHA otázkou: “Bože, čo odo mňa očakávaš? Povedz mi, ako to mám robiť?”
Dnešný deň generálnych predstavených na Ukrajine pokračoval návštevou Perečínskej komunity. O 9.00 hodine sme spolu s dievčatami zo ZMM a farníkmi privítali generálnu matku sr. Françoise, generálnu radkyňu sr. Hannu, vizitátorku Slovenskej provincie DKL sr. Damiánu pred naším kostolom chlebom a soľou, slovami básne i kyticou kvetov. Po privítaní nasledovala sv. omša, ktorú celebroval náš pán farár o. Vladislav, CM. Po omši sa generálna matka Françoise stretla s prezidentkou AIC za Ukrajinu p. Janou Krucej. Následne navštívila pastoračné centrum, v ktorom žijú ľudia z Charkova, ktorí utiekli pred vojnou. O situácii, v ktorej sa ocitli, návšteve porozprávala p. Iryna z Charkova. V pastoračnom centre sa tiež realizuje projekt bl. Marty Wieckej, spravovaný otcami lazaristami v spolupráci s nami. O ňom porozprávala p. Ľuba – kuchárka, ktorá 5 krát v týždni varí 25 obedov chudobným z Perečína. V sobotu túto službu konajú ženy z AIC. Návšteva pokračovala spoločným zdieľaním v našej komunite, kde sme v rodinnej atmosfére rozprávali aj o situácii, v ktorej sa nachádza naša krajina. Po príhovore generálnej matky sme putovali ku krížovej ceste, kde si všetky sestry mohli z výšky pozrieť okolie, v ktorom slúžime chudobným. Po návrate, obede rodinná atmosféra pokračovala jednoduchými rozhovormi. Sr. Françoise nás svojou jednoduchosťou napĺňala pokojom, ktorý niesol zo sebou Lásku. Po obede sme poďakovali generálnym predstaveným za návštevu našej krajiny a našej komunity. Vnímali sme, že bola pre nás ako slnko, ktoré nás zohrialo svojimi lúčmi.
V nedeľu 28. augusta popoludní sme s radosťou privítali vo Svaľave našu generálnu predstavenú sr. Françoise Petit spolu s generálnou radkyňou sr. Hannou Cybulou. Obidve už mali za sebou návštevu sestier poľskej provincie, žijúcich na území Ukrajiny. Popoludní sme navštívili niekoľkých ľudí, ku ktorým sestry pravidelne prichádzajú a ktorí boli veľmi šťastní a vďační za návštevu a pozornosť, ktorú sme im venovali. Sr. Françoise sa veľmi zaujímala o život a službu sestier a vyjadrila im svoju blízkosť i obdiv vo všetkom, čo s láskou konajú. Nasledujúci deň nás čaká stretnutie so sestrami komunity v Perečíne. Sme vďačné za tento požehnaný čas.
Aj tento rok (21. a 22. augusta) v našom spoločenstve môžeme ďakovať Bohu spolu s našimi šiestimi sestrami za dar ich zasväteného života. 50 rokov je krásna doba naplnená skutkami milosrdnej lásky, služby samému Kristovi v osobe tých najchudobnejších.
Pri tejto príležitosti sme im položili zopár otázok, aby sa s nami podelili o svoj pohľad späť, pohľad na svoju cestu za a s Kristom.
1. Viete si spomenúť na prvé kroky, ktoré vás nasmerovali do Spoločnosti DKL? Ako si spomínate na tie chvíle?
L: Roku 1968 boli v našej dedine misie. Nasmerovali ma na duchovný život. Raz pri sv. omši ma veľmi oslovila kázeň p. V. Olosa, ktorý povedal, že keď je chvíľa premenenia, na slová kňaza… vstupuje do hostie živý Boh – Ježiš. Veľmi sa ma to dotklo a vo chvíli premenenia som sa rozplakala, čomu sa moje kamarátky divili. Dostala som milosť VIERY. Potom som čítala život Krista (od Papiniho), Fatimu a iné knihy. Začala som túžiť po čistote duše a zasvätení sa Pánu Bohu. Už v puberte som bola ohúrená pravdou, že raz musím zomrieť… Existencia Boha a fakt, že raz zomriem a pôjdem pred súd Boží mi k rozhodovaniu pre život s Bohom, pomohli. Hovorila som si, že veď to bude najlepšie prežitý život – zasvätiť sa Bohu. Vtedy som nevedela, že je veľa reholí. Bolo mi jedno kde, pre mňa bolo hlavné – patriť Pánu Ježišovi.
J: Boli to kroky s radosťou, keď som sa bola prihlásiť v Beckove a potom ďalšie kroky v službe v domovoch dôchodcov. Hoci som nevedela, čo budem robiť, ale mala som v duši cieľ, zasvätiť sa Bohu a to mi dávalo odvahu a silu.
R: Významnú úlohu v tom zohrala prvá dcéra kresťanskej lásky, ktorú som stretla vo vlaku ako študentka na strednej škole. Cestovali sme so spolužiačkou domov. Prisadla si k nám jedna žena, jemná, skromná, nenápadná, no pritom veľmi očarujúca. Žiarila z nej zvláštna vnútorná krása, ktorá veľmi priťahovala. Zdala sa mi niečím zvláštna, tajuplná. Nadviazali sme rozhovor, prejavila o nás záujem, pozvala na návštevu. A tak sa postupne odhaľovalo tajomstvo, ktoré v sebe nosila. Bola to sestra v civile. Vnímala som, že je plná Boha, zasvätila sa mu, žije pre Neho a s Ním. Božia láska cez ňu preteká a vylieva sa na iných. Bola to sestra Terézia Hovancová. Na duchovných cvičeniach, ktoré mi ona sprostredkovala, sa ma páter Orješek, CM opýtal, čo si myslím, kde ma Pán Boh volá, či do manželstva alebo do Bohu zasväteného života. Jednoznačne som mu odvetila, že sa chcem vydať a mať veľa deti. Odporučil mi, aby som sa modlila za dobrého manžela. Ja som to zobrala veľmi vážne. Každý deň som prosila Pannu Máriu, aby ona vybrala pre mňa toho najlepšieho manžela. A ona mi ponúkla svojho vlastného Syna. Na nasledujúcich duchovných cvičeniach sa ma páter opýtal: „Pamätáš sa, čo si mi pred rokom povedala?“ Áno, také nevyspytateľné sú Božie cesty a jeho volanie.
V: Som vďačná Bohu za dar viery. Keď si spomínam na prvé kroky, tak si uvedomujem, že som osobne nepoznala žiadnu rehoľnú sestru. Keď som chodievala na púte do Levoče, tak som nejakú sestričku zahliadla, no v srdci som vnímala, že v ňom vždy bola túžba stať sa rehoľnou sestrou. Prostredníctvom pána farára som sa dostala k vincentkám. Keď som už odchádzala z domu, šla som do kostola, kľakla si pre oltár a povedala som si: „Pane Ježišu, idem do Čiech k sestričkám, nikoho tam nepoznám, ale ja tam idem za Tebou a Ty si tam… a to mi stačilo.
2. Prežili ste už 50 rokov vo svätom povolaní, dá sa povedať, že už máte takýchto rokov viac za sebou ako pred sebou… O čo v tejto etape vášho zasvätenia teraz najviac prosíte?
L: Obraciam sa na Pannu Máriu – Nevestu Ducha Svätého, aby mi vyprosila Ducha Svätého, aby som Ním vedená poznávala a plnila vôľu Božiu. Prosím Ducha Svätého, aby mi pomáhal prijímať a prežívať v odovzdaní do vôle Božej všetko, čo mi život prináša. Prosím o milosť modliť sa srdcom.
J: O vytrvalosť v povolaní až do smrti, aj keď sú určité ťažkosti a aj zdravotné problémy.
R: Predovšetkým ďakujem Bohu za každý prežitý deň. A o čo prosím? – O múdrosť srdca, aby som bola dobrým nástrojom v Božích rukách, aby som zo dňa na deň vzrastala v láske, dôvere a odovzdanosti.
V: Najviac prosím o lásku, vernosť a vytrvalosť vo sv. povolaní. Ďakujem Bohu za spolusestry, za ich obetavosť a dobrý príklad.
3. Pamätáte si nejaký okamih zo svojho života, keď ste zreteľne zahliadli tvár Krista v osobe chudobného? Podelíte sa oň s nami?
L: Nič bombastické so neprežila. Je ale viac situácií, kedy som videla zúfalo prosiace oči dusiacej sa pacientky, ktoré prosili o pomoc… napriek rýchlej a odbornej pomoci, zomrela. Tie oči nedali viac nocí spať a to nielen mne. – Navštevovala som osamelé duše, ktoré sa tak veľmi tešili návšteve. Bola radosť uvedomiť si, že to Boh ma čaká v nich. – V mladosti ma šokoval pohľad na obrnou poškodené mladé žieňa, úplne odkázané na pomoc. Uvedomovala som si, že zdravie nie je samozrejmosť! A že je lepšie slúžiť v zdraví, než byť úplne odkázanou na pomoc!
J: S Božou pomocou som sa snažila z lásky slúžiť starým ľuďom. Všetko robiť pre Neho a v nich vidieť Krista.
R: Áno, v očiach malého dieťaťa, ktorého matka na začiatku vojny utekala z Charkova. Pred hranicou vložila toto svoje dieťa do náručia celkom neznámej dobrej ženy – jeho „novej mamy“. Spolu s Ukrajinou opustila aj svojho synčeka a odišla za lepším životom do Nemecka.
V: Slúžila som väčšinou v DD, ale popri tejto službe vždy som chodievala k istej chudobnej rodine. Spomínam si, že v Krásnej Lípe mamka s postihnutou dcérou bývali dosť na osamelom mieste, ďaleko od mesta. Keď som sa v zime borila cez sneh k nim s nákupom, vždy som cítila v srdci radosť, že idem poslúžiť Pánu Ježišovi.
4. Aké SLOVO či myšlienka vás sprevádza počas týchto 50 rokov povolania?
L: Nebolo to slovo, či myšlienka, ale uvedomujem si, že Pán Ježiš desaťročia nado mnou bedlil a pomáhal mi cez svojich vzácnych služobníkov zdolať moje ťažkosti či krízy. Najviac mi pomohol otec J. Hutyra, tiež sr. Placídia Izáková, sr. Azária Šebová, sr. Maristella Brezániová. Boli pre mňa svetlom – vzorom, poslúžili mi priateľstvom a radou v zasvätenom živote. Pán mi posielal aj iných ľudí, ktorí mi pomáhali. Bola mi nápomocná aj moja rodina, z ktorej som vyšla. Úprimná láska, duchovná a rôzna pomoc mojej vzácnej mamičky a rodných sestier. Sú to vzácne ženy, žijúce duchom evanjelia vo svojich rodinách a v živote farnosti. Boli mi vzorom, posilou, pomocou. BOHU VĎAKA!
J: Povzbudenie viacerých duchových otcov, ktorí ma usmerňovali a povzbudzovali vidieť v blížnom Ježiša a robiť každý skutok pre Neho.
R: „Tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc a nie my.“ 2 Kor 4,7
V: Často si spomínam na otca Hutyru ako nám hovoril: „…všetko treba robiť z lásky k Pánu Ježišovi a nie nasilu, že musím…“ Vzbudzovať si častejšie čistý úmysel a uvedomovať si, že viem, prečo som tu a komu slúžim.
5. Je niečo, čo by ste chceli odkázať nám mladším, načo upriamiť svoju pozornosť?
L: Žiť verne svoje vyvolenie! Byť s Pánom Ježišom vo svojom srdci. Nezanedbávať priateľstvo s Ním. Jemu všetko zverovať… S Ním sa rozprávať. Živý Boh je s nami. Vždy na nás s láskou hľadí… Naše šťastie či „nešťastia“ sa odvíjajú od toho, nakoľko si Boha uvedomujeme… nakoľko pre Neho a s Ním žijeme. Len Boh nás môže napĺňať, darovať nám svoj pokoj a viesť nás k večnému šťastiu! Žij Bože v mojom a našich srdciach teraz a naveky!
J: Obetovať sa z lásky k Bohu tam, kde sme, aby sme chodili s otvorenými očami a videli potreby druhých, snažili sa byť pokorné a obetavé, teda všímavé.
R: Len láska sa počíta.
V: Buďte radostného ducha, lebo keď má človek v srdci radosť, všetko ide ľahšie. Nezanedbávajte modlitbu a buďte verné v maličkostiach. Dôverujte vždy Bohu, že vás nikdy neopusti.
Ďakujeme sestrám za ich službu, ich lásku k spolusestrám, k chudobným i všetkým, ktorých im Pán posielal do cesty. Nech ich ON sám odmení svojou láskou. My sa pripájame k všetkým gratulantom svojou modlitbou a obetou!
V dňoch 13.-17.8. sme pozvali medzi nás mladé dievčatá a ženy, ktoré s nami strávili 5 krásnych dní v Nitre. Náš program sme začali púťou na nitriansku Kalváriou k našej nebeskej Matke, keďže témou stretnutia bola práve Panna Mária. Pozvali sme aj saleziána don Luscoňa, ktorý viedol pre dievčatá duchovnú obnovu. Účastníčky stretnutia prijali aj pozvanie do služby, a to deťom na športovom dni či chudobným v rôznych zariadeniach, ako napr. krízové centrum pre matky s deťmi, rómske centrum, dom pre mužov bez domova, ale pomohli aj našim sestričkám v dome. Dievčatám sme chceli trochu priblížiť aj náš život, preto bol deň prepletený modlitbou a aj sme sa pozdieľali s cestami nášho povolania. Zažili sme spolu veľa hlbokých, ale aj veselých chvíľ a ďakujeme dievčatám, že sme sa mohli navzájom obohatiť.
V pátek 5. srpna 2022 jsme spolu s P. Benediktem Holotou, OFM, poděkovaly Pánu Bohu za 100 let jeho života. Děkovná mše svatá se konala v kostele Panny Marie Sněžné přímo v den narození P. Benedikta.
Mnohé z nás, sester vincentek, Otce Benedikta známe osobně. Bylo pro nás radostí setkat se s ním přede mší svatou a poděkovat mu jménem Slovenské provincie za duchovní doprovázení a blízkost během mnoha desítek let. Návštěva u něj se nesla v duchu radosti a vzpomínek na setkání se sestrami vincentkami během života. P. Benedikt oplýval humorem a zároveň pokorou jemu vlastní.
Otče Benedikte, děkujeme Vám a přejeme Boží požehnání a ochranu Panny Marie do dalších dnů.
Zde je několik myšlenek P. Benedikta, které vzpomenul O. biskup Václav Malý ve své promluvě při slavení mše svaté 5.8.2022:
„Mít odvahu probořit se do Boží blízkosti.“
„Nechat se vykrást Bohem od svého sebevlastnění.“
sestry komunity Mendryka
