V dňoch 27. 28. a 29. januára 2023 som sa zúčastnila v komunite v Košiciach, ako bývalá direktorka seminára, pekného a veľmi milého stretnutia sestričiek, ktoré v roku 2022, slávili svoje 25. výročie svätého povolania.

      Bola som veľmi dojatá pozvaním na stretnutie. Veď je to už 25 rokov a ja som už „pokročilého veku“. 

      Ďakujem všetkým sestričkám Jubilantkám, celej miestnej komunite sestier v Košiciach, za srdečné prijatie a radostnú atmosféru počas týchto dní vďaky.  Dôstojná liturgia – sv. omše, chvály – dodávala celému priebehu slávnostný charakter.

     Samotný program začal v piatok o 17,00 hod. svätou omšou s vešperami, ktorú slávil otec Direktor. Po večeri nás provinciálna asistentka sestra Monika svojou úvahou o povolaní voviedla do veľkej vďaky za sväté povolanie, v ktorom sú chvíle radosti, ale aj bolesti a hľadania Božej vôle.

     V sobotu 28. januára sme začali deň sv. omšou s rannými chválami so spomienky sv. Tomáša Akvinského. Homília o. direktora Jozefa bola povzbudením do ďalších rokov svätého povolania. Okrem iného v nej poukázal na činnosť sv. Tomáša, ktorá vychádzala zo spojenia s Kristom. On si nič iné neprial len Krista a netúžil po ničom inom len po Kristovi. Aj v našom živote „môžeme všetko postaviť na vzťahu s Kristom a túžbe po Ňom“. Veríme, že tieto myšlienky v nás budú rezonovať v ďalších dňoch a rokoch nášho povolania.

     O 9,00 hod. o. direktor, po krátkom príhovore, nám ponúkol spracovanú prednášku z pápežského dokumentu „Znovu začať u Krista“, z ktorej sme si urobili rozjímanie.

     Radostný ruženec sme sa spoločne boli modliť v parku pri železničnej stanici.

Bol to tichý apoštolát podľa príkladu sv. Františka Assiského a zároveň príjemná vychádzka po zimných Košiciach ako aj príležitosť na darovanie našej zázračnej medaily.

    Popoludní nasledovala spomienková rekreácia so s. direktorkou Renátou, počas ktorej sme si zaspomínali na čas strávený v seminári a v ňom prežité spoločné chvíle. V prezentácii o každej sestre jubilantke, sme sledovali životné zastavenia týchto sestier počas 25 rokov. Každá sestra v nej vyjadrila vďačnosť Pánu Bohu a Panne Márii za sv. povolanie dcéry kresťanskej lásky – za všetko krásne, ale aj bolestné v ňom.

     Poobede o 15,00 hod. naše kroky smerovali na sídlisko KVP do svätyne Božieho milosrdenstva, kde sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a vykonali sme si rozjímanie. Potom sme si šli obhliadnuť kláštor karmelitánok.

     Po večerných chválach a večeri sme mali on-line stretnutie so sestrou Maximiliánou, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla prísť. Pri zvláštnej sviečke so siedmymi knôtami, po zažatí sviečky, každá sestra hovorila o svojej ceste povolania za tých 25 rokov. Bolo to zaujímavé a obohacujúce, pretože sme mohli aspoň trochu nahliadnuť do vnútra spolusestry a povzbudiť sa jej životnou formáciou. Uvedomili sme si, že v našom zasvätenom živote je na prvom mieste Pán Ježiš a až s Ním môžeme vychádzať do činnosti. Inak sa samé zničíme. Bez osobného vzťahu ku Kristovi, len živoríme a klameme samy seba. Bez osobného vzťahu ku Kristovi zasvätený život nemá zmysel.

     V nedeľu dopoludnia sme navštívili mamičku sestričky a choré sestričky. O 9,30 hod. sme šli do katedrály, kde o 10,30 hod. bola ďakovná sv. omša za 30 rokov biskupskej vysviacky otca arcibiskupa Bobera. My sme sa však sv. omše nezúčastnili z časovej tiesne, nakoľko bola pred nami dlhá cesta domov.

     Po výdatnom obede, ktorý nám s láskou pripravili košické sestričky, sme sa s veľkou vďakou rozlúčili.

     DEO GRATIAS!!

Veľmi, veľmi, veľmi vďačná sestra Renáta dkl 

Dňa 1.2.2023 si Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul pripomína 90. výročie otvorenia svojej Ošetrovateľskej školy v Košiciach, ktorá sa nachádzala na bývalej Münsterovej ulici, teraz Smetanova. Budovu školy sestry vincentky postavili bez finančnej pomoci štátu na základe pôžičiek. V tom čase pracovali vincentky v 12 nemocniciach a potrebovali odborné ošetrovateľské vzdelanie. Ošetrovateľská škola v Košiciach bola 2. v poradí na Slovensku a prvá na “východe”. Dvojročné štúdium bolo ukončené diplomom. Každý rok opúšťalo školské lavice priemerne 25 žiačok, rehoľných, ale aj civilných. V škole vyučovalo 11 lekárov Štátnej nemocnice a 1 sestra s vysokoškolským vzdelaním. Vyučovací proces sa začal na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy v Prahe. Pôsobnosť školy trvala od školského roku 1932/33 do 1937/38. Zanikla pri zmene štátnych hraníc v rámci Viedenskej arbitráže v roku 1938. Po 2. svetovej vojne, 1.9.1946, bola v budove zriadená Dvojročná štátna ošetrovateľská škola, ktorá trvala do roku 1951. (V Košiciach si túto udalosť pripomenieme poďakovaním pri svätej omši).

detí zo Svaľavskej farnosti spolu s našimi sestrami. Pre vypočutie použite:

https://www.facebook.com/svalyava.sds/videos/868050021115029/

• Misijný koláč: V misijnú nedeľu sme sa zapojili upečením venčekov a predajom koláčov, perníkov a domácich výrobkov, ktoré vyrobili naši farníci. Pomohli sme s predajom, na misie sa vyzbieralo 8tisíc. Tešíme sa, že i touto kvapkou v mori sa mohlo pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.

• Ďalšou akciou vo farnosti bola výroba adventných vencov, ktoré sme vyrábali s rodičmi a deťmi .Podarilo sa vytvoriť 12 adventných vencov, ktoré si kúpili rodiny, aby mohli nakúpiť potrebné veci do vianočných balíčkov pre chorých a opustených ľudí.

• Na Mikuláša sme napiekli 80 perníčkov pre deti a starých seniorov.

• Pred Vianocami sme pripravili spolu s 12. farníčkami 130 balíčkov napečených koláčov, zákuskov a vianočiek pre chorých, do pečenia sa zapojili mnohé rodiny, i babičky a mamky, i naša komunita upiekla 3 krabice zákuskov. Rozdávali sme balíčky chorým, opusteným v domoch aj v nemocnici. Mladí spievali koledy, počúvali zážitky starých, osamelých ľudí, ako oni prežívali Vianoce. Bolo vidieť na ich tvárach veľkú radosť a šťastie, že zažili radosť Božej lásky, Vianoc.

-30. decembra sme navštívili domov pre seniorov na Lesnej s naším speváckym zborom, kde sa vytvorila nádherná vianočná atmosféra so spevom kolied. Riaditeľka sa vyjadrila, že to bola odmena aj pre zamestnancov, ktorí sa o chorých starajú. Po programe sme rozdali s mladými z Mariánskej družiny perníčky a myšlienky sv Vincenta. Odmena za všetko bola radosť starých a chorých ľudí. Nasledovala sv omša v domove, kde sme spievali s naším zborom a prežili spoločnú radosť z Kristovho narodenia.

Trojkráľová zbierka 2023, ktorú organizovala naša komunita, bolo 8 skupín a 35 koledníkov, ktorých sme obliekli, vybavili potrebnými vecami a určili im ulice, kde majú koledovať. Koleda sa Bohu vďaka vydarila, zapojili sme aj neveriacich chlapcov z našej ulice a rodiny, ktoré nechodia do kostola, ale chceli pomôcť ľuďom v núdzi a mali veľkú radosť, že prekonali svoje pohodlie pri televízii a využili plodne svoj čas pre dobro druhých. Pri poďakovaní v kostole sme im dali malú odmenu, balíček, sladkosť a šatku z charity.

Sestry obdarovali aj chorých v Brnenských nemocniciach… Dostalo sa im takejto spätnej väzby:

“Podobně jako v minulých letech jsme mohly být svědky radosti mnoha nemocných lidí v nemocnicích, zvláště těch, kteří se na Vánoce netěší a nic neočekávají. Buď zůstali sami anebo o ně nemá nikdo zájem. S. Margita společně s farníky z Brna Lesné napekli a připravili do balíčků vánoční cukroví. Kromě toho napekli, vkusně nazdobili a zabalili perníčky. Když jsem potom navštěvovala nemocné a předávala tuto pozornost, viděla jsem mnoho rozzářených, zjihlých očí, a svítající nadějí, že nejsou sami, že si někdo vzpomněl … Jejich jménem děkujeme, sestro Margito, že máš odvahu a chuť i přes mnohé překážky každý rok organizovat tuto akci.”

18. januára 2023 zavítal do Perečínskej farnosti na návštevu generálny asistent o. Rafal Kopystynski CM. Navštívil domy otcov Vincentínov a stretol sa členmi Vincentskej rodiny.

Svätú omšu slúžili spoločne a miestnym p. farárom o. Vladislavom Kucakom.

Na konci o. Rafal požehnal prítomných veriacich a všetci sme sa spoločne modlili za mier na Ukrajine!

Na fotografii môžeme vidieť členov Vincentskej rodiny: kňazov Misijnej Spoločnosti, Dcéry kresťanskej lásky, Máriine sestry Zázračnej medaily, spolupracovníčky projektu Blahoslavenej Marty Wieckej, členky AIC a ZMM.

Predstavení duchovnej rodiny sv. Vincenta sa dnes na nunciatúre stretli s Mons. Nicolom Girasolim.

Generálna predstavená Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok s. Irena Kopanicová, provinciálna predstavená Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul s. Damiána Poláková a provinciál Misijnej spoločnosti p. Tomáš Brezáni predstavili otcovi nunciovi svoje spoločenstvá, hovorili o kandidátovi na blahorečenie Jankovi Havlíkovi, poukázali na svoju prácu medzi najbiednejšími a taktiež vyrozprávali príbeh zbierky Boj proti hladu, na ktorej participuje celá vincentská rodina na Slovensku a poukazuje tým na duchovný rozmer spájania chariziem rôznych diel na jeden spoločný cieľ.

Otec nuncius sa veľmi živo zaujímal o diela, ktoré vykonávajú zasvätení v duchu sv. Vincenta či už ide o hospice alebo školy. Taktiež ho zaujímali duchovné aktivity vincentskej rodiny a formácia spolupracovníkov cez združenie Mariánskej mládeže, Rodinu Nepoškvrnenej a ostatné spoločenstvá.

Vincentská rodina je označenie všetkých združení, ktoré žijú charizmou sv. Vincenta de Paul. Na Slovensku patria do tejto skupiny Misijná spoločnosť (vincentíni), Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky (vincentky), Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárky, Spolok sv. Vincenta, Spolky kresťanskej lásky, Združenie mariánskej mládeže, Združenie Zázračnej medaily, Rodina  Nepoškvrnenej, Máriine sestry, Depaul Slovensko a misijní dobrovoľníci pod názvom MISEVI.

ZDROJ: kvrps.sk

Hermana Matláková, SMVS
Foto: kvrps

Pred Vianocami sme mali brigádu počas ktorej sme balili vianočné balíčky.  Zúčastnila sa na nej aj p. profesorka Evička, ktorá vzala 2 balíčky pre chudobných a povedala si v duchu: „Aj ja chcem urobiť radosť druhým, niečo, čím by som urobila radosť ľuďom bez domova.“ Zabalila balíčky zo svojich napečených koláčikov a išla do mesta hľadať bezdomovcov. Po ceste nikoho nenašla. Zrazu ju oslovil jej syn „mamička“, ktorého dlho nevidela. Aj on sám práve potreboval pomoc, pretože doma nemali nič napečené ani pripravené. Evička pochopila, že balíčky má dať jemu, pre jeho rodinku a deti. Radosť v jej srdci bola veľká, že to všetko riadila Božia Prozreteľnosť. Keď jej syn Vašek prišiel domov, rozpovedal priateľke ako stretol mamku v meste a ako ho obdarovala balíčkami pre bezdomovcov. Ona dojatá jej láskou a dobrotou povedala, že tieto balíčky sú pre tých, čo to viac potrebujú ako oni sami. Spolu nasadli do auta a išli hľadať bezdomovcov. Našli dvoch pod mostom, ktorí mali len vetvičku zo stromu a obdarovali ich. Dobrá myšlienka dosiahla svoj cieľ a oni boli naplnení radosťou a pokojom. Takéto sú Vianoce, ak vieme darovať niečo tým najchudobnejším a pomôcť im v núdzi a bolesti.

sr.Margita

Andrea Predajňová 20.12.2022

Celý život hľadáme vôňu Boha

Sestra FRANTIŠKA LUKAČKOVÁ pôsobí štyri roky v Betleheme. Stará sa o opustené deti. Prečítajte si netradičný rozhovor zasvätenej osoby, ktorá aj v neľahkých podmienkach prežíva v srdci Vianoce každý deň.

Priblížte nám, čo robíte v Betleheme.

Pôsobím v Jasliach Svätej rodiny, v takzvanom detskom domove. Starám sa o opustené a nájdené deti. Toto zariadenie patrí Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul v provincii Blízky východ. Sme tu tri sestry, dve z Libanonu a ja zo Slovenska. V tejto oblasti dominuje arabská kultúra.

Pre moslimov sú široké rodinné väzby veľmi dôležité, aj keď v nich žena v porovnaní s mužom nemá príliš veľkú hodnotu. Dievčatá i mladé ženy sú často obeťami násilia. Ak otehotnejú, hrozí im často smrť. Ak sa nájde niekto, kto tejto žene pomôže, tak tajne porodí v našej nemocnici.

Keďže tu neexistuje status slobodnej matky, žena je nútená vzdať sa svojho dieťaťa. Robí sa to diskrétne, aby sa neohrozil jej život. Veľmi často sa tiež stáva, že tieto dievčatá tajne porodia doma a bábätko si nájdeme pred dverami v taške alebo na ulici.

Koľko a aké veľké deti máte na starosti?

Máme tu približne 50 detí od narodenia až do šesť rokov.

Vnímate starostlivosť o deti ako formu duchovného materstva?

Určite áno. Pán ma obdaroval krásnym duchovným materstvom, ktoré ale tiež prešlo dozrievaním. Starám sa o deti, ktoré nemajú nikoho. Sú opustené a často traumatizované. Deti si vyžadujú veľkú pozornosť a rýchlo sa citovo naviažu. Sú hladné po láske.

Na jednej strane prežívam veľkú radosť z toho, keď počujem ich prvé slová a vidím prvé kroky, ktoré urobia. Na druhej strane treba prijať aj bolesť a zmieriť sa s tým, že keď od nás odchádzajú, tak ich už nikdy neuvidím, neobjímem.

Celý článok: https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/cely-zivot-hladame-vonu-boha.xhtml

Mariánska úcta má v živote našej Spoločnosti DKL významné miesto. Dnes 8. decembra 2022, keď Cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie, sa v Provinciálnom dome v Nitre konala slávnosť zloženia svätých sľubov po prvýkrát. Svätá omša pri tejto príležitosti bola slúžená viacerými pozvanými kňazmi, kde hlavným celebrantom bol o. direktor Jozef Mrocek CM. Na konci liturgie slova, po homílii, s. Zdenka a s. Lujza vyslovili svoje sľuby po prvýkrát nahlas pred všetkými prítomnými na tejto Eucharistickej slávnosti. Znak ich zasvätenia – sľubný krížik – im odovzdala s. vizitátorka Damiána Poláková. Po sv. omši sľubné sestry vyslovili svoj úkon zasvätenia sa Panne Márii, kde sa nanovo bezvýhradne odovzdali Ježišovi a jej, aby ich viedla a sprevádzala.

Vkladajme ich aj my do svojich modlitieb a tak im pomáhajme v novej etape života a zverujme ich Márii – učiteľke duchovného života.

4. ADVENTNÁ NEDEĽA – „…Pán sám vám dá znamenie…“ ( Iz 7,14)

Aké ZNAMENIE nám bolo dané?

„JEŽIŠ sám je ZNAMENÍM, je stredobodom nášho života, konania i našich túžob. Pre nás kresťanov je ústredným bodom, vzorom a osobou, ktorú máme klásť na PRVÉ MIESTO VO SVOJOM ŽIVOTE…

„Ježiš Kristus, hoci mal všetko, nemal nič. Bol učiteľom a pánom celého sveta a stvoril všetky dobrá, ktoré sú v ňom. Z lásky k nám sa však zriekol ich užívania. Hoci bol pánom celého sveta, urobil sa najchudobnejším zo všetkých ľudí. Mal toho dokonca menej než najmenšie zvieratá..“ pripomína sv. Vincent.

Preto nás misia stavia do sveta chudobných. Podporuje spoločenstvo služby a solidarity s našimi bratmi a sestrami. Predpokladá tiež stvárňovať svoj život podľa príkladu chudobného Ježiša, ktorý evanjelizoval najviac opustených ľudí.

Chudobní chápu kresťanské vzťahy podľa toho, ako žijeme v súlade s hodnotami evanjelia a ako sme ZNAMENÍM, ako sme svetlom a soľou zeme pre ľudstvo.„Majte bázeň pred naším Pánom a veľmi ho milujte. Ponúknite mu svoje ťažkosti a bežné služby, a všetko robte len preto, aby ste sa mu páčili,“ aby ste boli ZNAMENÍM. „ Tak budete rásť v milosti a v čnosti.“  -tm-

3. ADVENTNÁ NEDEĽA – „”A tých, ktorých Pán vykúpil, zaplaví radosť a veselosť…“ ( Mt 3,3)

O akej RADOSTI sa hovorí?

O RADOSTI z dávania…

Pokúsme sa „… dívať na Máriu hlavne vtedy, keď dôjde víno RADOSTI a nádeje.“

„Mária mala otvorené oči, a tak si dokázala všimnúť nedostatok. Rovnako ako ona, aj my sme povolaní vidieť, odvrátiť pohľad od seba a obrátiť ho na druhých.

S láskou a nehou hľadieť na najmenších z nás, ktorí volajú o pomoc: na chorých, väzňov, osamelých ľudí, obete hladu, násilia a vojny… Sme z jednej rodiny, takže, „ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy“ “

Takto otvorené oči prinášajú RADOSŤ SRDCA, RADOSŤ Z DÁVANIA.

„Dívať sa na Máriu…“ Ona nám svojím životom ukazuje cestu RADOSTI. Uvažovanie nad Božím Slovom a spôsob, akým vidí svojho Syna a udalosti, jej pomáhajú konať jednoducho, s jedinou túžbou, a síce plniť Božiu vôľu pre dobro mužov a žien, ktorých niekto obral o nádej, RADOSŤ a pokoj. -fp-

2. ADVENTNÁ NEDEĽA – „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ ( Mt 3,3)

 Po akej CESTE prichádza?

JEHO CESTA „Evanjeliových rád je súčasťou odpovede na univerzálne povolanie k svätosti každého kresťana, ale vždy podľa jeho zvláštneho povolania, daného samotným Ježišom.

JEŽIŠ zostáva PROTOTYPOM spôsobu života podľa troch evanjeliových rád. Hoci mal všetko, ŽIL CHUDOBNE. BOL ČISTÝ, a to mu dávalo veľkú slobodu vo vzťahoch. BOL POSLUŠNÝ a jasne sa vyjadril, že jeho poslanie na zemi sa bude odvíjať podľa Otcovho plánu a úplne sa odovzdal do vôle svojho otca…“

Spoločná výzva slúžiť chudobným nás núti svedčiť vo svete o našom pripodobňovaní sa Kristovi, čo sa začalo pri krste a prehlbuje sa až do nášho návratu do Otcovho domu. Predpokladá tiež stvárňovať svoj život podľa príkladu chudobného Ježiša, ktorý evanjelizoval najviac opustených ľudí.

Nech uvažovanie a vnútorné prehĺbenie evanjeliových rád pomôže každému z nás kráčať CESTOU svojho povolania k svätosti, a tak získať veľké požehnanie.  -tm-

2. AVENTNÁ NEDEĽA – „Kráčajme vo SVETLE Pánovom!“ ( Iz 2,5)

Ako kráčať v Pánovom SVETLE? Čo nám táto cesta osvecuje?

Toto SVETLO nám SVIETI, „aby sme VIDELI, ODVRÁTILI pohľad od seba a OBRÁTILI ho na druhých. „

Prostriedky ako kráčať v tomto Svetle nám ponúkajú „pozvanie kontemplovať, pozerať sa, vidieť, spoznávať, žasnúť… Naša ľudskosť osvecovaná týmto SVETLOM, nás pobáda ísť v ústrety našim bratom a sestrám. Kontemplácia nás vedie k tomu, aby sme s láskou a nehou hľadeli na najmenších z nás, ktorí volajú o pomoc.

Nechajme sa vyrušiť… skúsme odbočiť zo svojej cesty, aby sme sa so súcitom priblížili k druhým…

Kristus je prítomný a prichádza nás spasiť. Vstupujeme do Adventného obdobia, ktorý je VZÁCNYM ČASOM, kedy sa nám odporúča bdieť a modliť sa. Naša kontemplácia bude intenzívnejšia a pomôže nám OSLOBODIŤ SI SRDCE od toho, čo je prekážkou na OTVORENIE SA svetu okolo nás. Pripravme sa…“    -fp-