V sobotu 11. februára 2023 zavítal do našej farnosti otec biskup Tomáš Galis. A to nielen tak. Ako sám v úvode sv. omše povedal, že tento deň, ktorý je zároveň svetovým dňom chorých, zvykol slávievať v nejakej nemocnici, či podobnom zariadení s chorými. A keďže tento rok pripadol 11. február na sobotu, tak sa mu naskytla iná príležitosť. V skutočnosti tiež bol medzi chorými, veď naše sestry sú väčšinou vekom pokročilé a choré, viaceré sledovali sv. omšu len cez domáci rozhlas.
Ale pekne po poriadku. Najskôr o 10.00 hod. otec biskup požehnal a posvätil novopostavenú kaplnku sv. Jozefa priamo v Beluši pri cintoríne. Potom sa presunul do časti Belušské Slatiny, kde stojí aj náš dom a slávnosť pokračovala, lebo Kaplnka Lurdskej Panny Márie, ktorá sa nachádza v blízkosti nášho domu, povedali by sme cez cestu, dostala nový šat. O jej opravu sa postarala obec Beluša v spolupráci s p. Ing. Barcíkom, niekdajším generálnym riaditeľom Cementárne v Ladcoch. Dlho sme čakali na znovu-posvätenie kaplnky a tešili sme sa na tento vytúžený deň. Otec biskup v sprievode kňazov, sestier, pozvaných hostí a niekoľkých veriacich, za spevu mariánskej piesne „Kde si, ó, Mária“ v podaní heligonkárky a speváčky Vlasty Mudríkovej, prešiel z nášho dvora ku kaplnke. Tam ho privítala sestra Mária – sestra služobnica. Potom jeden z poslancov miestneho zastupiteľstva porozprával o histórii kaplnky i o jej terajšej oprave; spomenul všetkých, ktorí sa na jej oprave, či reštaurovaní sôch podieľali. Potom nasledoval samotný obrad posviacky kaplnky. Po nej sa všetci presunuli do kaplnky v našom dome, kde bola slávnostná sv. omša. Otec biskup sa v homílii pridŕžal myšlienok z Posolstva Svätého Otca Františka k 31. svetovému dňu chorých, v ktorých nás Sv. Otec pozýva, aby sme sa zamysleli nad tým, že práve cez skúsenosť krehkosti a choroby sa môžeme naučiť spoločne kráčať podľa Božieho štýlu, ktorým je blízkosť, súcit a neha. Otec biskup tiež vyzdvihol jedinečnosť a výnimočnosť každého jedného človeka. Po sv. omši sa pozvaní hostia presunuli do našej dennej miestnosti, kde bol pre nich pripravený obed.
Pri kaplnke sa zastavujú mnohí ľudia, pomodliť sa. Aj počas pandémie, keď boli kostoly zatvorené, prichádzali tam celé rodiny a modlili sa, niektorí i spievali. Veľmi sa tešíme zreštaurovanej jaskynke, obnoveným sochám i upravenému okoliu. Rady tam chodievame aj my – pomodliť sa, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí tam prichádzajú, vypočuť ich, porozprávať sa s nimi. Vnímame, že i toto je priestor, kedy môžeme „výjsť za bránu a stretnúť sa“ a byť im nablízku.
Dnes, 14.2.2023, na sviatok sv. Cyrila a Metoda, sa o 15 hod. konala v kaplnke Provinciálneho domu v Nitre slávnosť „poslania do misie“ sestry Gabriely Hojovej, ktorá ukončila počiatočnú formáciu v seminári. Sestra vizitátorka jej odovzdala malý krčiažtek s utierkou, symboly služby dcéry kresťanskej lásky. Jej biely seminársky závoj vystriedal modrý. Sestra Gabriela zverila seba i svoju prvú misiu v Košiciach Panne Márii.
Na slávnosti sa zúčastnili sestry z provinciálneho domu ako aj z niektorých okolitých komunít. Sv. omšu celebroval provinciálny direktor sestier, p. Jozef Mrocek, CM spolu s ďalšími pozvanými kňazmi.
Nech Pán sprevádza svojim požehnaním kroky našej milej sestričky, aby chudobní, ku ktorým pôjde, pocítili, že Boh ich nekonečne miluje.
Pri tejto príležitosti sme s. Gabriele položili tieto otázky. Tu sú jej odpovede:
1. Vstupom do seminára si sa začala učiť viac žiť hlbokým a intenzívnym životom. Je niečo, čo ťa fascinovalo, keď si sa v tomto období zblízka priblížila zasvätenému životu?
Asi najviac som fascinovaná Božími dotykmi. Vždy som vedela, že Boh sa o mňa stará, ale až tu som začala byť vnímavá na konkrétne prejavy Jeho starostlivosti. Väčšinou to neboli veľké úkazy ani zázraky. Vo všednom dni mi však dával pocítiť, že o mne vie aj o tom, čo potrebujem. Ak som sa nenechala príliš rozptýliť svojimi starosťami, mohla som pocítiť Jeho dotyk.
2. Zmenil sa v niečom podstatnom tvoj doterajší život?
Vstupom do Spoločnosti sa môj život zmenil v mnohom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som sa hlavne zmenila ja. To však nie je tak úplne pravda. Som to stále ja, iba Boh zmenil môj pohľad na život, na jeho cieľ a dal mi spoznávať prostriedky k jeho dosiahnutiu. Ukázal mi, kde ma chce mať a ako ho mám milovať.
3. Čo je pre teba najdôležitejšie, s čím prichádzaš k chudobným, ku ktorým si poslaná?
Moje prázdne ruky. Dúfam, že sú prázdne. Aby nič nebránilo Bohu dávať sa cez ne iným.
Boh od stvorenia sveta nechcel, aby človek žil v hermeticky uzavretom prostredí, kde by nemal vzťah s druhou osobou. Nechcel, aby bol ostrovom v oceáne, kde by nebola možnosť žiadneho pohybu a kde by jedinou osobou, s ktorou by sa na svete stretol, bol on sám a nik iný. Naopak, Boh od stvorenia sveta chcel, aby ľudia mali vzťahy a stále kontakty, aby sa pre svoj osobný rast navzájom potrebovali, aby iní ľudia boli pre nich zrkadlom, v ktorom môžu vidieť oveľa objektívnejšie temné a svetlé stránky svojho života. Na počiatku Boh stvoril muža a ženu, z ktorých sa utvorili rodiny. Tento univerzálny model „byť spolu“ sa obnovoval vo všetkých spoločnostiach a v celej histórii ľudstva až po súčasnosť.
Zasvätené osoby často používajú slovo „komunita“ na označenie rodín, ktoré sa spájajú, aby tvorili oblasti, viceprovincie, provincie a kongregácie. Kontemplatívne kongregácie rovnakým spôsobom žijú pospolu, podobne ako pustovníci, ktorí fyzicky väčšinu času žijú sami, ale patria do nejakej komunity, rodiny. Takisto aj laické združenia používajú rôzne vyjadrenia, aby zdôraznili, že členovia sú spolu, výrazy ako skupiny, tímy atď., v ktorých sa istý počet osôb stretáva pre špecifické dôvody či ciele. Boh takto stvárňuje náš život s veľmi konkrétnym cieľom a poslaním.
Za týmto všetkým je Ježišova jediná túžba vidieť celé ľudstvo v „nebi“, vo „večnej blaženosti“, v „nekonečnom napĺňaní našich najväčších snov a túžob“. Naše rodiny, komunity, skupiny, tímy, atď. sú cestou k dosiahnutiu tohto cieľa. Preto sme povzbudzovaní prispievať k budovaniu skvelých rodín, komunít, skupín a tímov, a tak spolupracovať na splnení najhlbšej Ježišovej túžby.
Svätý Vincent de Paul, mystik kresťanskej lásky, urobil zo „spoločného života“ dôležitý prvok svojej charizmy a spirituality. Komunitný život je v skutočnosti jedným zo základných spôsobov prežívania vincentskej spirituality a charizmy. Čím viac vkladáme svoje srdce a energiu do budovania zdravých, hlboko duchovných a kontemplatívnych rodín, komunít skupín a tímov, tým viac realizujeme svoje sny, ciele a plníme poslanie, ktoré dal Ježiš každému z nás na tejto zemi.
Vieme, že ako ľudské bytosti nie sme dokonalí. Uvedomujeme si to najmä vo vzťahu, keď naše rozdielne myšlienky, názory, priority a charaktery narazia a namiesto šťastia prinášajú smútok, sklamanie, bolesť a odmietnutie. Ako napísal svätý Vincent jednému zo svojich bratov:
„Ak sa pravdivo poznáte, musíte sa považovať za nehodného žiť a musí vás udivovať, ako vás Boh znáša. Pokora, ktorá by z tohto poznania mala vzísť, by vás mala viesť skôr k tomu, aby ste sa utiahli, než aby ste sa predvádzali. Milosti, ktoré vám Boh udelil, sú len pre vás a pre to, aby vás urobil lepším na mieste a v stave, do ktorého vás uviedol.” [1]
Vo svojom liste na Pôst 2017 som predstavil meditáciu o Najsvätejšej Trojici ako jeden zo základov vincentskej spirituality. Rád by som sa vrátil k niektorým bodom tohto listu, ktoré nám môžu pomôcť budovať zdravé, hlboko duchovné a kontemplatívne rodiny, komunity, skupiny a tímy.
Čo hovorí Najsvätejšia Trojica mne osobne, rodine, komunite, skupine či tímu, do ktorého patrím?
Ježiš nám pomáha pochopiť Najsvätejšiu Trojicu – jej identitu, poslanie a úmysel Otca, Syna a Ducha Svätého. Pomáha nám porozumieť, aký je vzťah medzi tromi Osobami, aké úzke puto ich spája a aký vplyv má Najsvätejšia Trojica na každého človeka jednotlivo, ako aj na každú rodinu, komunitu, skupinu a tím.
Postupne, ako s pomocou Božej milosti budeme odkrývať a viac poznávať nerozlučiteľné spojenie medzi Trojicou a každým človekom, medzi Trojicou a rodinou, komunitou, skupinou či tímom, budeme sa stále viac približovať k dokonalému modelu „vzťahov“, ktoré sú základnými zložkami nášho života, a to takým spôsobom, že v hĺbke nášho bytia sme jedno s Bohom, čiže s Najsvätejšou Trojicou i medzi sebou.
Od Ježiša vieme niečo o Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Najsvätejšiu Trojicu nám predstavil ako dokonalý model „vzťahov“.
Pri uvažovaní o Trojici je potrebné zaangažovať aj vôľu a snahu inkarnovať tento dokonalý model „vzťahov“ do konkrétnej životnej situácie, v ktorej sa práve nachádzame, do rodiny, komunity, tímu alebo skupiny, do ktorej patríme.
Najsvätejšia Trojica je dokonalým vzorom „vzťahov“! Ježiš nám ukazuje ideál.
Vzájomný vzťah medzi Otcom a Synom.
Vzájomný vzťah medzi Otcom a Duchom Svätým.
Vzájomný vzťah medzi Synom a Duchom Svätým.
Vzájomný vzťah Otca, Syna a Ducha Svätého.
Čo môžeme vidieť na týchto „vzťahoch“?
1) Môžeme vidieť, že pozornosť je zameraná vždy na druhú osobu a nie na seba.
2) Môžeme vidieť, že na prvé miesto je postavená vždy tá druhá osoba a nie ona sama.
3) Môžeme vidieť, že chvála, vďačnosť a obdiv sú vždy venované tej druhej osobe a nie sebe.
4) Môžeme vidieť, že každá z troch osôb Najsvätejšej Trojice sa vždy vyslovuje, že pre splnenie svojho poslania potrebuje spoluprácu s tou druhou osobou.
5) Môžeme vidieť, že každá z troch Božských osôb hovorí vždy jasne, že by bolo nedostatočné a neúčinné, keby každá z nich konala sama.
Čo znamená model vzťahov v živote Najsvätejšej Trojice pre môj osobný život:
a) môj vzťah s Bohom,
b) môj vzťah s komunitou?
Svätý Vincent nás učí ako aplikovať model vzťahov Najsvätejšej Trojice na naše vzťahy v rodine, komunite, skupine či tíme:
„Pestujme v sebe tohto ducha, ak chceme mať v sebe obraz Božskej Trojice a ak chceme mať posvätný vzťah s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Čo je základom jednoty a dôverného spojenia v Bohu, ak nie rovnosť a rozdielnosť troch osôb? A čo plodí lásku, ak nie ich podobnosť? A keby medzi nimi nebola láska, čo by tam bolo príjemné? – pýta sa blažený biskup zo Ženevy. V Najsvätejšej Trojici je teda rovnakosť: čo chce Otec, to chce aj Syn; čo robí Duch Svätý, to robí Otec i Syn. Počínajú si rovnako, majú tú istú moc a robia to isté. Hľa, počiatok dokonalosti a náš vzor! Buďme jednotní! Aj keď nás bude niekoľko, budeme ako jeden a vytvoríme svätú jednotu v mnohosti. Ak jej už trochu máme, nie však dostatok, prosme Boha o to, čo nám chýba. Všimnime si, v čom sa od seba navzájom líšime, aby sme sa všetci usilovali viac sa vzájomne podobať a byť si rovnými, pretože podobnosť a rovnosť plodia lásku a láska vedie k jednote. Všetci sa teda snažme mať rovnaký záujem a rovnakú radosť z toho, čo sa realizuje, či už naším pričinením, alebo bez nás… [2]
„Žite spolu, akoby ste mali iba jedno srdce a jednu dušu (porov. Sk 4, 32), aby ste touto jednotou ducha boli skutočným obrazom jednoty Boha, veď svojím počtom predstavujete tri osoby Najsvätejšej Trojice. Preto prosím Ducha Svätého, ktorý je spojivom Otca a Syna, aby podobne spájal aj vás. Nech vám dá hlboký pokoj v protirečeniach a ťažkostiach, ktoré sa pri chudobných tak často vyskytujú. Ale nezabúdajte ani na to, že v tom je váš kríž, ktorým vás náš Spasiteľ priťahuje k sebe, do svojho odpočinku. Všetci si vážia vašu prácu a ľudia s vyšším postavením nepoznajú úctyhodnejšiu a svätejšiu službu na zemi, ako keď sa vykonáva oddane. [3]
Na doplnenie kontemplácie Najsvätejšej Trojice nám pri uvažovaní o prostriedkoch na posilnenie našich rodín, komunít, skupín a tímov pre službu môže pomôcť aj freska od brata Marka Eldera, CM, ktorá je nad vchodom do generálnej kúrie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Ríme. Ako členovia Hnutia Vincentskej rodiny sme pozvaní naďalej pokračovať v stále väčšej integrácii vincentskej spirituality a charizmy do nášho života, do života našich rodín, komunít, skupín a tímov.
Prvé, čo si každý, kto prichádza z vonku, všimne, je freska umiestnená pri hlavnom vchode do domu. Pokrýva štyri steny hlavného vchodu. Na čelnej stene vidíme obraz svätého Vincenta de Paul zložený z množstva tvárí rôznych ľudí, ktorí symbolicky predstavujú celé Hnutie Vincentskej rodiny a tých, ktorým sme povolaní slúžiť. Hnutie Vincentskej rodiny je v každom historickom okamihu stálym portrétom svätého Vincenta.
Ľavá stena predstavuje päť čností, ktoré tvoria našu vincentskú identitu: jednoduchosť, pokoru, tichosť, umŕtvovanie a horlivosť za spásu duší. Hoci každá kongregácia alebo laické združenie vo Vincentskej rodine môže klásť väčší dôraz na tie, či iné evanjeliové čnosti, všetky stvárňujú a obohacujú našu vincentskú identitu.
Pravá strana zobrazuje evanjeliové rady – alebo, ako im tiež hovoríme, sľuby: čistotu, chudobu a poslušnosť. Každý človek je povolaný žiť evanjeliové rady podľa vlastnej identity ako laik alebo ako zasvätená osoba. V rôznych kongregáciách možno nájsť jeden alebo viac ďalších sľubov, ako je napríklad sľub stability znázornený na tejto freske.
Štvrtá stena je stenou hlavného vchodu – či skôr – stenou východu z domu. Čo vidíme? V hornej časti nad hlavnou bránou vidíme obraz Ducha Svätého a slovo „evanjelizovať“. Po oboch stranách hlavnej brány vidíme pšeničné pole, kde sa pšenica mieša s tými istými ľudskými tvárami, ktoré vytvárajú portrét svätého Vincenta na prvej stene, ktorú vidíme pri vstupe do domu.
Dovoľte mi urobiť jedno prirovnanie. Bohatstvo ikon, fresiek, liturgických spevov, sviec, vône kadidla a obradov v byzantských chrámoch vo vás vyvoláva pocit, že ste v nebi a prežívate nebeskú liturgiu, keď ste v kostole na Eucharistii. Svet vonku je radikálne iný, ale vstupom do kostola a účasťou na Eucharistii vchádzate do neba. Naplnení všetkými potrebnými milosťami odchádzate z kostola a vraciate sa do sveta.
To isté by sa dalo povedať o freske, ktorú sme si práve opísali. Naplnení Ježišovým duchom, Duchom Svätým, vincentskou spiritualitou a charizmou vychádzame, ako nás k tomu pozýva freska, do pšeničných polí sveta, aby sme ho evanjelizovali.
Skôr ako sa vyberieme na pšeničné polia sveta musia byť naše rodiny, komunity, skupiny a tímy stvárnené podľa vzoru Najsvätejšej Trojice, oblečené do vincentskej spirituality a charizmy, aby sme sa ako rodiny, komunity, skupiny a tímy nechali naplniť Duchom Svätým, a potom šli do sveta ohlasovať Radostnú zvesť chudobným!
„Nech vám všetkým Boh… udelí milosť…žiť tak, aby ľúbezná vôňa vášho života a vašej práce priťahovala mnohých ďalších pre rozkvet nášho svätého náboženstva.” [4]
Váš brat vo svätom Vincentovi,
Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený
[1] CCD VI, 165; list 2181 bratovi koadjútorovi, 10. decembra 1656. CCD odkazuje na sériu, Vincent de Paul, Correspondence, Conferences, Documents , preložila a upravila Jacqueline Kilar, DC; a Marie Poole, DC; et al; anotoval John W. Carven, CM; New City Press, Brooklyn a Hyde Park, 1985-2014; budúce odkazy na túto prácu budú používať, ako je uvedené vyššie, iniciály CCD , za ktorými bude nasledovať číslo zväzku a potom číslo strany.
22. januára 2023 sa v Paríži z podnetu generálnej predstavenej stretlo dvadsať novomenovaných vizitátoriek z celého sveta na formačné stretnutie. Zúčastňuje sa ho aj naša sestra vizitátorka Damiána Poláková.
Sestry vizitátorky sú z provincií Kamerun, Kongo, Madagaskar, Nigéria, sv.Alžbeta Anna Seton (USA), Amazónia, Belo Horizonte, Recife, Rio de Janeiro, Cali, Mexiko, Peru, Indonézia, Graz-Stredná Európa, Španielsko-Stred, Írsko, sv.Vincent-Taliansko, Portugalsko, Slovensko a región Albánsko. Toto je medzinárodná podoba tejto Spoločnosti, ktorej charizma je stelesnená v toľkých tvárach, v toľkých jazykoch a v každom kúte sveta.
Stretnutím sa nesie táto hlavná myšlienka: „ Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dal “ (Sk 2,4). Stretnutie koordinujú sestry Antonia González a sestra Alicia Margarita Cortés, generálne radkyne.
Sestra Françoise PETIT, generálna predstavená, svojím posolstvom zo začiatku tohto týždňa vzbudila naše očakávania: prišli sme sem prehĺbiť poslanie, ktoré nám Spoločnosť zverila. Generálna rada a generálny direktor nás sprevádzajú a majú na starosti formáciu obohatenú sériou svedectiev, ktoré nás vyzývajú a pozývajú zdieľať život v našich provinciách, všetko umocnené krásnymi liturgickými sláveniami.
Priniesli sme so sebou to, čo sme obdivovali v kostole Notre Dame de Chartres, kde sv. Lujza zasvätila malú Spoločnosť: výška jej veží a hĺbka jej vnútra nám pomôže napredovať s dôverou v Boha a s odvahou, ktorú si tento úrad vyžaduje, a spoliehať sa na podporu generálnych predstavených a modlitby sestier našich milovaných provincií. Vďaka Bohu za túto skúsenosť!
V sobotu 21. januára 2023 som mala spolu s otcom Tomažom Mavričom radosť z prijatia pápežom Františkom. Bolo to intenzívne, jednoduché a veľmi bratské stretnutie. Diskutovali sme o situácii v Kongu, o angažovaní sa sestier v službe utečencom, ako aj o prítomnosti dcér kresťanskej lásky v krajinách Stredozemného mora. Pápež prejavil záujem o jubileum „svetla Turíc“. Poďakoval aj Spoločnosti za službu v dispenzári komunity svätej Marty a vrúcne prosil o naše modlitby. Uistila som ho o podpore dcér kresťanskej lásky na celom svete. (Sœur Françoise PETIT)
V dňoch 27. 28. a 29. januára 2023 som sa zúčastnila v komunite v Košiciach, ako bývalá direktorka seminára, pekného a veľmi milého stretnutia sestričiek, ktoré v roku 2022, slávili svoje 25. výročie svätého povolania.
Bola som veľmi dojatá pozvaním na stretnutie. Veď je to už 25 rokov a ja som už „pokročilého veku“.
Ďakujem všetkým sestričkám Jubilantkám, celej miestnej komunite sestier v Košiciach, za srdečné prijatie a radostnú atmosféru počas týchto dní vďaky. Dôstojná liturgia – sv. omše, chvály – dodávala celému priebehu slávnostný charakter.
Samotný program začal v piatok o 17,00 hod. svätou omšou s vešperami, ktorú slávil otec Direktor. Po večeri nás provinciálna asistentka sestra Monika svojou úvahou o povolaní voviedla do veľkej vďaky za sväté povolanie, v ktorom sú chvíle radosti, ale aj bolesti a hľadania Božej vôle.
V sobotu 28. januára sme začali deň sv. omšou s rannými chválami so spomienky sv. Tomáša Akvinského. Homília o. direktora Jozefa bola povzbudením do ďalších rokov svätého povolania. Okrem iného v nej poukázal na činnosť sv. Tomáša, ktorá vychádzala zo spojenia s Kristom. On si nič iné neprial len Krista a netúžil po ničom inom len po Kristovi. Aj v našom živote „môžeme všetko postaviť na vzťahu s Kristom a túžbe po Ňom“. Veríme, že tieto myšlienky v nás budú rezonovať v ďalších dňoch a rokoch nášho povolania.
O 9,00 hod. o. direktor, po krátkom príhovore, nám ponúkol spracovanú prednášku z pápežského dokumentu „Znovu začať u Krista“, z ktorej sme si urobili rozjímanie.
Radostný ruženec sme sa spoločne boli modliť v parku pri železničnej stanici.
Bol to tichý apoštolát podľa príkladu sv. Františka Assiského a zároveň príjemná vychádzka po zimných Košiciach ako aj príležitosť na darovanie našej zázračnej medaily.
Popoludní nasledovala spomienková rekreácia so s. direktorkou Renátou, počas ktorej sme si zaspomínali na čas strávený v seminári a v ňom prežité spoločné chvíle. V prezentácii o každej sestre jubilantke, sme sledovali životné zastavenia týchto sestier počas 25 rokov. Každá sestra v nej vyjadrila vďačnosť Pánu Bohu a Panne Márii za sv. povolanie dcéry kresťanskej lásky – za všetko krásne, ale aj bolestné v ňom.
Poobede o 15,00 hod. naše kroky smerovali na sídlisko KVP do svätyne Božieho milosrdenstva, kde sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a vykonali sme si rozjímanie. Potom sme si šli obhliadnuť kláštor karmelitánok.
Po večerných chválach a večeri sme mali on-line stretnutie so sestrou Maximiliánou, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla prísť. Pri zvláštnej sviečke so siedmymi knôtami, po zažatí sviečky, každá sestra hovorila o svojej ceste povolania za tých 25 rokov. Bolo to zaujímavé a obohacujúce, pretože sme mohli aspoň trochu nahliadnuť do vnútra spolusestry a povzbudiť sa jej životnou formáciou. Uvedomili sme si, že v našom zasvätenom živote je na prvom mieste Pán Ježiš a až s Ním môžeme vychádzať do činnosti. Inak sa samé zničíme. Bez osobného vzťahu ku Kristovi, len živoríme a klameme samy seba. Bez osobného vzťahu ku Kristovi zasvätený život nemá zmysel.
V nedeľu dopoludnia sme navštívili mamičku sestričky a choré sestričky. O 9,30 hod. sme šli do katedrály, kde o 10,30 hod. bola ďakovná sv. omša za 30 rokov biskupskej vysviacky otca arcibiskupa Bobera. My sme sa však sv. omše nezúčastnili z časovej tiesne, nakoľko bola pred nami dlhá cesta domov.
Po výdatnom obede, ktorý nám s láskou pripravili košické sestričky, sme sa s veľkou vďakou rozlúčili.
Dňa 1.2.2023 si Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul pripomína 90. výročie otvorenia svojej Ošetrovateľskej školy v Košiciach, ktorá sa nachádzala na bývalej Münsterovej ulici, teraz Smetanova. Budovu školy sestry vincentky postavili bez finančnej pomoci štátu na základe pôžičiek. V tom čase pracovali vincentky v 12 nemocniciach a potrebovali odborné ošetrovateľské vzdelanie. Ošetrovateľská škola v Košiciach bola 2. v poradí na Slovensku a prvá na “východe”. Dvojročné štúdium bolo ukončené diplomom. Každý rok opúšťalo školské lavice priemerne 25 žiačok, rehoľných, ale aj civilných. V škole vyučovalo 11 lekárov Štátnej nemocnice a 1 sestra s vysokoškolským vzdelaním. Vyučovací proces sa začal na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy v Prahe. Pôsobnosť školy trvala od školského roku 1932/33 do 1937/38. Zanikla pri zmene štátnych hraníc v rámci Viedenskej arbitráže v roku 1938. Po 2. svetovej vojne, 1.9.1946, bola v budove zriadená Dvojročná štátna ošetrovateľská škola, ktorá trvala do roku 1951. (V Košiciach si túto udalosť pripomenieme poďakovaním pri svätej omši).
Misijný koláč: V misijnú nedeľu sme sa zapojili upečením venčekov a predajom koláčov, perníkov a domácich výrobkov, ktoré vyrobili naši farníci. Pomohli sme s predajom, na misie sa vyzbieralo 8tisíc. Tešíme sa, že i touto kvapkou v mori sa mohlo pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďalšou akciou vo farnosti bola výroba adventných vencov, ktoré sme vyrábali s rodičmi a deťmi .Podarilo sa vytvoriť 12 adventných vencov, ktoré si kúpili rodiny, aby mohli nakúpiť potrebné veci do vianočných balíčkov pre chorých a opustených ľudí.
Na Mikuláša sme napiekli 80 perníčkov pre deti a starých seniorov.
Pred Vianocami sme pripravili spolu s 12. farníčkami 130 balíčkov napečených koláčov, zákuskov a vianočiek pre chorých, do pečenia sa zapojili mnohé rodiny, i babičky a mamky, i naša komunita upiekla 3 krabice zákuskov. Rozdávali sme balíčky chorým, opusteným v domoch aj v nemocnici. Mladí spievali koledy, počúvali zážitky starých, osamelých ľudí, ako oni prežívali Vianoce. Bolo vidieť na ich tvárach veľkú radosť a šťastie, že zažili radosť Božej lásky, Vianoc.
-30. decembra sme navštívili domov pre seniorov na Lesnej s naším speváckym zborom, kde sa vytvorila nádherná vianočná atmosféra so spevom kolied. Riaditeľka sa vyjadrila, že to bola odmena aj pre zamestnancov, ktorí sa o chorých starajú. Po programe sme rozdali s mladými z Mariánskej družiny perníčky a myšlienky sv Vincenta. Odmena za všetko bola radosť starých a chorých ľudí. Nasledovala sv omša v domove, kde sme spievali s naším zborom a prežili spoločnú radosť z Kristovho narodenia.
Trojkráľová zbierka 2023, ktorú organizovala naša komunita, bolo 8 skupín a 35 koledníkov, ktorých sme obliekli, vybavili potrebnými vecami a určili im ulice, kde majú koledovať. Koleda sa Bohu vďaka vydarila, zapojili sme aj neveriacich chlapcov z našej ulice a rodiny, ktoré nechodia do kostola, ale chceli pomôcť ľuďom v núdzi a mali veľkú radosť, že prekonali svoje pohodlie pri televízii a využili plodne svoj čas pre dobro druhých. Pri poďakovaní v kostole sme im dali malú odmenu, balíček, sladkosť a šatku z charity.
Sestry obdarovali aj chorých v Brnenských nemocniciach… Dostalo sa im takejto spätnej väzby:
“Podobně jako v minulých letech jsme mohly být svědky radosti mnoha nemocných lidí v nemocnicích, zvláště těch, kteří se na Vánoce netěší a nic neočekávají. Buď zůstali sami anebo o ně nemá nikdo zájem. S. Margita společně s farníky z Brna Lesné napekli a připravili do balíčků vánoční cukroví. Kromě toho napekli, vkusně nazdobili a zabalili perníčky. Když jsem potom navštěvovala nemocné a předávala tuto pozornost, viděla jsem mnoho rozzářených, zjihlých očí, a svítající nadějí, že nejsou sami, že si někdo vzpomněl … Jejich jménem děkujeme, sestro Margito, že máš odvahu a chuť i přes mnohé překážky každý rok organizovat tuto akci.”
18. januára 2023 zavítal do Perečínskej farnosti na návštevu generálny asistent o. Rafal Kopystynski CM. Navštívil domy otcov Vincentínov a stretol sa členmi Vincentskej rodiny.
Svätú omšu slúžili spoločne a miestnym p. farárom o. Vladislavom Kucakom.
Na konci o. Rafal požehnal prítomných veriacich a všetci sme sa spoločne modlili za mier na Ukrajine!
Na fotografii môžeme vidieť členov Vincentskej rodiny: kňazov Misijnej Spoločnosti, Dcéry kresťanskej lásky, Máriine sestry Zázračnej medaily, spolupracovníčky projektu Blahoslavenej Marty Wieckej, členky AIC a ZMM.
