“Evanjeliový obraz Obetovania Pána v chráme obsahuje základný symbol svetla; svetla, ktoré vychádza z Krista osvetľuje Máriu a Jozefa, Simona a Annu a skrze nich osvetľuje všetkých. Cirkevní otcovia spájali túto žiaru s duchovnou cestou. Na Kristovej tvári žiari toto svetlo krásy… Svetlo vychádzajúce z vteleného Slova zakusujú jedinečným spôsobom práve ľudia povolaní k zasvätenému životu. Tento evanjeliový obraz zjavuje proroctvo, dar Ducha svätého. Simeon a Anna uvažujú o dieťati Ježišovi, vytušia jeho údel smrti a vzkriesenia pre spásu všetkých…” ( Benedikt XVI.)
Inšpirované posolstvom tohto Sviatku sme položili sestrám Košickej komunity pár otázok, aby svojím pohľadom na OBETOVANIE PÁNA i SEBA SAMEJ povzbudili či nadchli tých, ktorí budú čítať tieto riadky…
1. Čím je pre teba sviatok Obetovania Pána, ktorý je zároveň dňom zasväteného života?
(sestra 53 rokov povolania) Tento sviatok mi pripomína Obetovanie Božieho Syna ako jeho hlavnej životnej úlohy so všetkou jej náplňou. Je aj prejavom vďačnosti za moje pozvanie k obetovaniu seba samej.
(sestra 40 rokov povolania) Sviatok Hromníc je pre mňa dňom, v ktorom si pripomínam svoje odovzdanie sa Ježišovi. Tak ako Panna Mária obetovala Bohu, čo jej bolo najdrahšie, tak aj ja sa snažím v živote zriekať všetkého, čo nie je Pánove. Pri obetovaní jej bol posilou sv. Jozef, preto som si ho aj ja vyvolila za spoločníka na ceste za Pánom.
(sestra 27 rokov povolania) Je pre mňa pripomenutím si aký veľký dar povolania mi Boh dal. Skrze toto povolanie mu môžem odpovedať aspoň omrvinkou svojej lásky.
(sestra 19 rokov povolania) Je spomienkou na moje vlastné zasvätenie Pánovi. Povzbudzuje ma príklad Panny Márie. Jej poslušnosť, pokora a odovzdanosť. Panna Mária obetuje Ježiša Nebeskému Otcovi a Nebeský Otec nám ho vracia späť, aby nás vykúpil. Spolu s Ježišom sa aj ja Obetujem Pánovi a túžim mu patriť celá, aby takto naplnená Ním samým som mohla slúžiť svetu.
2. Ako prežívaš ty svoje OBETOVANIE vo svojom každodennom živote?
(sestra 53 rokov povolania) Vo chvíľach radostných, slávnostných ale najmä bolestných a ťažkých mi dodáva silu, ochotu aj radosť prežívať život v jeho plynutí, najmä v modlitbe a sviatostiach, hlavne svätom prijímaní, ale aj v spoločenstve komunity.
(sestra 40 rokov povolania) Snažím sa využiť každú príležitosť, aby som obetovala Ježišovi všetky malé obety i všetko, čo mi je ťažké, za ľudí, ktorí sú mi blízky, za neveriacich, chudobných, za potreby svet… Dávam ich na paténu pri obetovaní sv. omše.
(sestra 27 rokov povolania) Svoje obetovanie prežívam tým, že mu dávam naspäť to, čo mi dal a to v každodennej službe pri prekonávaní seba samej, svojich predstáv, keď to Boh vidí inak ako ja. Tým, že sa snažím odpovedať na jeho lásku a jeho výzvy.
(sestra 19 rokov povolania) Svoje obetovanie prežívam ako vďačnosť za najväčší dar svätého povolania, ktorý mám hlboko vo svojom srdci. Som šťastná, že môžem denne v každej chvíli dávať lásku Ježišovi v čistote, chudobe, poslušnosti a v službe chudobným bez nároku na odmenu. Viem, že mojou odmenou je sám Pán tu i vo večnosti, lebo toto je môj cieľ.
3. Bol v tvojom živote „SIMEON a ANNA“, ktorým si vďačná, že ťa na tvojej ceste povolania zvlášť nejakým spôsobom sprevádzali?
(sestra 53 rokov povolania) V komunite do ktorej som bola umiestnená som sa bližšie zoznámila s našou Spoločnosťou a svojím usmernením mi pomohol vincentín o. Mihina, ktorý sa na ten čas stal mojím „Simeonom“.
(sestra 40 rokov povolania) Mala som vďaka Bohu duchovného vodcu a spovedníka, ktorý stál pri mne v najťažších chvíľach, krížoch a skúškach. Tiež sestru Vizitátorku, ktorá mi bola oporou svojou chápavosťou a pomocou.
(sestra 27 rokov povolania) Pre mňa „Simeonom a Annou“ boli ľudia, ktorých som stretávala v bežnom každodennom živote. Boli plní Svetla, ktoré nadobudli tak, že zotrvávali na modlitbách. Potom to, čo dostali mi ponúkli hoc o tom ani nevedeli a tým mi pomohli ísť ďalej na mojej ceste.
(sestra 19 rokov povolania) V mojom živote pri zrode môjho povolania stál môj duchovný otec a dve rehoľné sestry. Jedna ma oslovila svojou duchovnosťou a druhá praktickými radami do života a zaiste aj dobrým príkladom. Aj dnes mi Boh posiela „Simeona a Annu“, ktorí ma sprevádzajú na ceste povolania – veľakrát v osobe spolusestry ale aj kňaza ich príkladom a vernosťou.
4. Čo by si popriala v tento deň všetkým zasväteným?
(sestra 53 rokov povolania) Prajem všetkým zasväteným, aby ich srdcia prežívali radostnú nádej po každom sv. prijímaní, že tu je tá najväčšia blízkosť s Ježišom na tomto svete.
(sestra 40 rokov povolania) Všetkým prajem stále väčšiu zamilovanosť do Krista.
(sestra 27 rokov povolania) Prajem im radosť a odovzdanosť do Božej prozreteľnosti, v ktorej nájdu útechu a inšpiráciu v láske k Nemu i blížnym.
(sestra 19 rokov povolania) Všetkým zasväteným prajem vernosť až do smrti. Nech sú podmienky v našom povolaní akékoľvek – či už šťastné alebo ťažké – vždy sa oplatí ísť za Kristom. Milujem Pána, milujem povolanie, lebo je to veľká výsada od Pána, že si nás vyvolil byť s Ním, pracovať pre Neho a Jeho kráľovstvo.
Ó, Mária, Matka Cirkvi,
zverujem ti celý zasvätený život,
aby si mu získala plnosť Božského svetla:
nech žije v načúvaní Božieho Slova,
v pokore nasledovania Ježiša, tvojho Syna a nášho Pána,
v prívetivom postoji voči vnuknutiam Ducha svätého,
v každodennej radosti Magnificatu,
aby Cirkev bola budovaná svätosťou života
týchto tvojich synov a dcér,
v prikázaní lásky. Amen