V Materskom dome v Paríži sa konala Medzinárodná vincentská sesia pre sestry od 25 do 40 rokov povolania. Za Slovenskú provinciu sa jej zúčastnili s.Patrícia, s.Margita a s.Antónia ako prekladateľka.
Vincentská sesia bola pre nás veľkou milosťou a zároveň veľkou skúškou viery a dôvery v tomto neistom čase epidémie. Z Bratislavy do Viedne sme cestovali autom, počasie bolo daždivé, nebolo veľmi vidieť na cestu, premávka bola veľká, ale vďaka Bohu sme to zvládli. Počas cesty nás prekvapila správa o odchode do večnosti sestričky Margity Vavrekovej. Pred cestou nám písala a priala, aby sme si vychutnali krásne chvíle pri Matičke. Nakoniec bola pri nej skôr ako my, tak sme sa ešte cestou pomodlili ruženec za spásu jej duše. Lietadlo do Paríža vzlietlo načas, let bol dobrý a do cieľa sme prišli okolo 17.hod. Na letisku v Paríži nás čakala sestra Slovinka, počakali sme ešte na sestričku z Turecka a spoločne sme šli taxíkom do našej milovanej kolísky Spoločnosti, kde nás už čakalo teplé náručie našej Nepoškvrnenej Matičky. Hneď v ten večer sme sa modlili v kaplnke, kde sme dojaté ďakovali, že sme pri nej a zároveň pri našej sestre Kataríne, ktorá je pre nás veľkým vzorom viery a pokory. Sama prešla cestou vincentskej charizmy akou ideme aj my. Sestry nás veľmi srdečne vítali a tešili sme sa spoločne z našich medzinárodných stretnutí. Aj keď sme si navzájom nerozumeli spájala nás láska a náš spoločný vincentský cieľ a charizma, aký žili naši zakladatelia. Viac sme si to uvedomovali, keď nám ukázali archívy a spisy Zakladateľov, kde sa nám zachovalo toto vzácne dedičstvo a odkazy. Keď sme uvideli reverendu, v ktorej sv. Vincent nosil nájdené deti bola to pre nás vzácna chvíľa. Dozvedeli sme sa, že za jeho života bolo vyše 12 tisíc detí v uliciach Paríža. Nemali čo jesť, nikto sa im nevenoval, a teraz sa to začína viac a viac podobať aj našej dobe. Generálny otec Tomaž nám v príhovore zdôraznil, aby sme boli opravdivými duchovnými matkami aj dnes. Aby sme všade, kde sa nachádzame slúžili s láskou, nehou a pokorou. Slúžili takto všetkým, ktorí nás potrebujú. Ako za čias sv. Vincenta sú aj dnes rodičia dlho v práci a deti sú na uliciach. Nemajú na ne čas, chýba im rodinné teplo. Deti trávia čas vonku, pri počítačoch a tak je záhaľka príčinou všetkých nerestí. Prednášky na každý deň boli pripravené, ale pre epidémiu sa jej mnohí prednášajúci nemohli zúčastniť a tak boli tlmočené ich zástupcami. Témy boli: Spoločnosť v súčasnosti (generálna matka Kathleen Appler), Naliehavé výzvy v súčasnosti (generálny otec Tomaž Mavric), Cesta ľudského a duchovného rastu svätej Lujzy a svätého Vincenta. Niekoľko myšlienok, ktoré ma oslovili: Svätý Vincent sa naučil stretávať Boha osobne, cez udalosti, ľudí… slúžiť chudobným je výsada…v službe chudobným zachytil dych Božej lásky… je dôležité mať spoločníkov vo viere a službe, lebo sami nemôžeme veľa urobiť, ale spoločnými silami sa dá urobiť veľa…. Ďalšie úvahy pojednávali o : Zasvätenom živote v digitálnej dobe, Spoločnom živote ako príťažlivom a žiarivom svedectve, S perifériami v srdci, Služba chudobným, Chápanie a prežívanie sľubov v súčasnosti. Prednášok bolo viac, no ďalšie sme už nestihli, pretože sme kvôli pandémii museli ukončiť sesiu a odcestovať do svojich komunít a ísť na 14 dní do karantény.
Máme radosť, že sme stihli vidieť archívy našich zakladateľov, svätej Kataríny a našich svätých, s utajeným dychom sme sa modlili pri relikviách našej sestry Kataríny, prosili ju o príhovor, aby sme naplnili poslanie DKL, ktoré nám je každej zverené. Bol to pre nás silný čas milostí, lebo sme boli duchovne prepojené aj v utrpení s našou generálnou matkou. Keď sme prechádzali popod jej okná, prosili sme pre ňu silu v utrpení a vytrvalosť v dobrom, aby jej utrpenie prinieslo mnoho ovocia pre našu Spoločnosť a pre každú z nás… (sestra Margita)
Naša cesta na sesiu začala dobrodružne. V Paríži nás už vítali opatrenia spojené s koronavírusom.
Bolo veľmi milé stretnúť sa so sestrami z iných národností, ktoré rovnako s veľkou horlivosťou a zápalom slúžia chudobným.
Jedinú voľnú nedeľu, ktorú sme strávili na sesii, sme sa vybrali aj so sestrami Poľkami, Albánkami a my, Slovenky sprevádzané sr. Hannou a sr. Tonjou do kostola sv. Mikuláša de Champs, kde sv. Lujza prežila Turíčne svetlo. Veľmi milo nás privítali bohoslovci a kňazi Komunity Emanuel, ktorí pôsobia už dlhé roky v tejto farnosti. Na začiatku sv. omše nás privítali ako pútničky po stopách sv. Lujzy. Oslovilo ma, ako pripravujú katechumenov na prijatie sviatosti krstu. Oslovil každého po mene, a potom im dal úlohu, aby si počas týždňa, každý deň opakovali jednu vetu z Otčenáša, a tak aby si uvedomili Boha Otca ako lásku. V ten deň odpoludnia sme ešte navštívili Baziliku Sacré-Coeur a obnovený kostol v Clichy, kde pôsobil sv. Vincent. Farnosť je veľmi živá, práve v ten deň mali farskú obnovu. Stretli sme p. farára, ktorý nám pri rozlúčke povedal niečo veľmi pekné: „Modlíme sa, aby Margita Naseau bola čoskoro blahorečená!“
Počas sesie bolo obohacujúce zažiť príslušnosť k Spoločnosti a dopomohli k tomu prednášky, ktoré boli zamerané na život viery sv. Zakladateľov, spoločný sesterský život, zasvätený život v digitálnej dobe, naliehavé výzvy pre nás a sľuby dcér kresťanskej lásky, ako i svedectvá sestier pôsobiace v Amazónii, na Filipínach, v Rwande a Madride. Naša sesia sa musela predčasne ukončiť, ale snažila som sa využiť všetok čas, ktorý sme ešte mali k dispozícii na modlitbu v Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. Ďakujem Pánovi za všetky jeho dobrodenia a predstaveným za to, že som tam mohla byť…(s. Patrícia)