H Y M N U S
Z trinástich detí pochádzaš –
z mnohopočetnej rodiny,
v pätnástich rokoch túžbu máš,
ktorú Boh dáva jediný.
Do Spoločnosti vstúpiť chceš,
chudobným slúžiť oddane –
Kristus ťa volá a ty vieš,
že jeho láska nesklame.
Nemocnice sú misie,
do ktorých bývaš poslaná,
v jednej z nich skúšku prežiješ –
dopustenie to od Pána.
Utrpenie ťa nezlomí,
nevina tvoja zaskvie sa,
prijímaš ho vo vedomí,
že zreješ v ňom pre nebesia.
Si pre nás vzorom nádherným,
ako žiť lásku k človeku –
byť mu nablízku v trápení,
ponúknuť seba v obetu.
Buď sláva Bohu, Otcovi,
Synovi, ktorý spasil nás
i Duchu Tešiteľovi,
čo dáva silu v pravý čas. Amen.
SESTRA MARTA WIECKA
Na Ukrajine, na cintoríne v Sniatyni je jeden hrob stále ozdobený kvetmi, sviecami a výšivkami, ako je to zvykom podľa miestnej tradície. Priťahuje mnohých veriacich – katolíkov, pravoslávnych, Židov…, lebo všetci sú presvedčení, že sestra, ktorú tu pochovali pred viac než sto rokmi, je svätá. Volajú ju Maťuška – „dobrá mama“ a prichádzajú jej zveriť svoje každodenné starosti, s istotou, že sa o ne postará pred Bohom, ako to robievala, keď bola medzi nimi.
KTO JE MAŤUŠKA?
Sestra Marta Wiecka sa narodila 12. januára 1874 v Nowom Wieci, v Poľsku, v hlboko veriacej mnohodetnej rodine. Marta bola treťou z trinástich detí. Pokrstili ju 18. januára 1874 vo farskom kostole v Ščodrowe a pri krste dostala meno Marta Anna. V rodine sa denne spoločne modlievali a čítali Božie slovo. Rodinný dom bol otvorený pre všetkých; mohli sa tu povzbudiť vo viere a v národnom cítení.
Sestra Marta ako dvanásťročná pristúpila k prvému svätému prijímaniu 3. októbra 1886. Na svoj vek bola veľmi vyspelá. V škole priaznivo vplývala na spolužiakov svojimi slovami a hlavne životným príkladom. Jej budúcnosť sa začala rysovať v pätnástich rokoch, kedy pocítila, že ju volá Boh do svojej služby. Napísala list svojmu duchovnému vodcovi, P. Dabrowskému, potom i dcéram kresťan-skej lásky v Chełmne, ktoré prosila o prijatie do ich Spoločnosti. Odpoveďou bolo pozvanie na Vianoce. So súhlasom rodičov naradostená Marta strávila vianočné sviatky roku 1890 v komunite sestier v Chełmne. Po návrate domov so smútkom povedala: „Chcela som zostať, ale som vraj príliš mladá, a tak ma sestra vizitátorka požiadala, aby som ešte dva roky počkala.
Niekoľko mesiacov pred svojím konečným rozhodnutím vstúpiť do Spoločnosti sa sestra Marta dozvedela, že aj jej priateľka Monika Gdaniec túži po takejto životnej ceste. Kvôli politickej situácii však Monika nemohla byť prijatá do chelminskej provincie, preto jej vizitátorka navrhla, aby šla k dcéram kresťanskej lásky do Krakovskej provincie. Takto boli v roku 1892 obidve prijaté v Krakove, aby sa mohli stať dcérami kresťanskej lásky.
Po štyroch mesiacoch postulátu a deviatich mesiacoch seminára bola sestra Marta poslaná do misie slúžiť chudobným. V roku 1893 prišla pracovať do nemocnice v Ľvove. Pri sestrách sa naučila dobre ošetrovať chorých a starať sa aj o ich duchovný život.
V roku 1894 začala sestra Marta svoju službu v Hlavnej nemocnici v Podhájcoch. V tejto komunite sa pripravila na prvé sväté sľuby, ktoré zložila 15. augusta 1897.
Nemocnica v Ľvove
V roku 1899 bola sestra Marta preložená do nemocnice v Bochni. Toto miesto sa stalo pre ňu obdobím skúšky a utrpenia. Jeden z pacientov, hodinár zlej povesti, ju krivo obvinil. V tej istej nemocničnej sále sa totiž nachádzal iný pacient, budúci seminarista. Sestra Marta ho starostlivo ošetrovala, čo vzbudilo závisť u hodinára. Keď opustil nemocnicu, zašiel k farárovi a obvinil sestru Martu z previnenia sa proti čistote.
Kňaz uveril žalobcovi a upozornil provinciál-neho direktora i vizitátorku, ktorí dali na slová kňaza. Jedine sestra služobnica, sestra Mária Chabbo bola presvedčená o nevine sestry Marty. Podarilo sa jej dosiahnuť, aby sestru Martu nechali v Bochni, lebo bola istá, že klamstvo vyjde najavo. Ohovárač to zbadal a chcel sa za to sestre služobnici pomstiť. Prenasledoval ju a na Zelený štvrtok roku 1901 sa pokúsil siahnuť jej na život. Pri tejto hrozbe farár odhalil skutočnú pravdu: sestra Marta bola nevinná.
V tom istom roku sestra Marta prežila ďalšiu skúšku, a to smrť brata Františka. Keď ju v Bochni navštívil jej ďalší brat Ján – diakon, zverila sa mu, že videla žiarivý kríž, z ktorého jej Ježiš povedal: „Dcéra moja, znášaj trpezlivo všetky utrpenia a kríže, obetuj sa za svojich najbližších. Čoskoro ťa povolám k sebe. Tvoj brat František je zachránený“.
V roku 1902 prišla sestra Marta do Sniatynu, aby tu slúžila chorým, ale jej služba sa neobmedzila iba na chorých v nemocnici. Svoje skúsenosti a život z viery vložila do služby všetkých. S úsmevom, dobrotivosťou a trpezlivosťou prichádzala na pomoc tým, ktorí to potrebovali po fyzickej či duchovnej stránke.
Celý život sestry Marty bol popretkávaný skutkami lásky a tak sa aj zakončil – skutkom lásky. Jej bezhraničná láska ju viedla k tomu, aby nahradila – hoci si uvedomovala nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí – mladého zamestnanca, otca rodiny, ktorý mal dezinfikovať izbu po zomrelej pacientke zasiahnutej týfusom. Hneď na druhý deň sa objavili u sestry Marty prvé príznaky choroby. V nemocnici robili všetko pre to, aby ju zachránili. V posledný týždeň jej života prosili Boha o uzdravenie veriaci rôznych vyznaní.
30.mája 1904, po prijatí Eucharistie, sa sestra Marta ponorila do hlbokej modlitby a akoby v extáze usnula v pokoji.
Sestra Marta Wiecka bola blahorečená 24. mája 2008 v Ľvove, na Ukrajine.