V dňoch 27. 28. a 29. januára 2023 som sa zúčastnila v komunite v Košiciach, ako bývalá direktorka seminára, pekného a veľmi milého stretnutia sestričiek, ktoré v roku 2022, slávili svoje 25. výročie svätého povolania.
Bola som veľmi dojatá pozvaním na stretnutie. Veď je to už 25 rokov a ja som už „pokročilého veku“.
Ďakujem všetkým sestričkám Jubilantkám, celej miestnej komunite sestier v Košiciach, za srdečné prijatie a radostnú atmosféru počas týchto dní vďaky. Dôstojná liturgia – sv. omše, chvály – dodávala celému priebehu slávnostný charakter.
Samotný program začal v piatok o 17,00 hod. svätou omšou s vešperami, ktorú slávil otec Direktor. Po večeri nás provinciálna asistentka sestra Monika svojou úvahou o povolaní voviedla do veľkej vďaky za sväté povolanie, v ktorom sú chvíle radosti, ale aj bolesti a hľadania Božej vôle.
V sobotu 28. januára sme začali deň sv. omšou s rannými chválami so spomienky sv. Tomáša Akvinského. Homília o. direktora Jozefa bola povzbudením do ďalších rokov svätého povolania. Okrem iného v nej poukázal na činnosť sv. Tomáša, ktorá vychádzala zo spojenia s Kristom. On si nič iné neprial len Krista a netúžil po ničom inom len po Kristovi. Aj v našom živote „môžeme všetko postaviť na vzťahu s Kristom a túžbe po Ňom“. Veríme, že tieto myšlienky v nás budú rezonovať v ďalších dňoch a rokoch nášho povolania.
O 9,00 hod. o. direktor, po krátkom príhovore, nám ponúkol spracovanú prednášku z pápežského dokumentu „Znovu začať u Krista“, z ktorej sme si urobili rozjímanie.
Radostný ruženec sme sa spoločne boli modliť v parku pri železničnej stanici.
Bol to tichý apoštolát podľa príkladu sv. Františka Assiského a zároveň príjemná vychádzka po zimných Košiciach ako aj príležitosť na darovanie našej zázračnej medaily.
Popoludní nasledovala spomienková rekreácia so s. direktorkou Renátou, počas ktorej sme si zaspomínali na čas strávený v seminári a v ňom prežité spoločné chvíle. V prezentácii o každej sestre jubilantke, sme sledovali životné zastavenia týchto sestier počas 25 rokov. Každá sestra v nej vyjadrila vďačnosť Pánu Bohu a Panne Márii za sv. povolanie dcéry kresťanskej lásky – za všetko krásne, ale aj bolestné v ňom.
Poobede o 15,00 hod. naše kroky smerovali na sídlisko KVP do svätyne Božieho milosrdenstva, kde sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a vykonali sme si rozjímanie. Potom sme si šli obhliadnuť kláštor karmelitánok.
Po večerných chválach a večeri sme mali on-line stretnutie so sestrou Maximiliánou, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla prísť. Pri zvláštnej sviečke so siedmymi knôtami, po zažatí sviečky, každá sestra hovorila o svojej ceste povolania za tých 25 rokov. Bolo to zaujímavé a obohacujúce, pretože sme mohli aspoň trochu nahliadnuť do vnútra spolusestry a povzbudiť sa jej životnou formáciou. Uvedomili sme si, že v našom zasvätenom živote je na prvom mieste Pán Ježiš a až s Ním môžeme vychádzať do činnosti. Inak sa samé zničíme. Bez osobného vzťahu ku Kristovi, len živoríme a klameme samy seba. Bez osobného vzťahu ku Kristovi zasvätený život nemá zmysel.
V nedeľu dopoludnia sme navštívili mamičku sestričky a choré sestričky. O 9,30 hod. sme šli do katedrály, kde o 10,30 hod. bola ďakovná sv. omša za 30 rokov biskupskej vysviacky otca arcibiskupa Bobera. My sme sa však sv. omše nezúčastnili z časovej tiesne, nakoľko bola pred nami dlhá cesta domov.
Po výdatnom obede, ktorý nám s láskou pripravili košické sestričky, sme sa s veľkou vďakou rozlúčili.
DEO GRATIAS!!
Veľmi, veľmi, veľmi vďačná sestra Renáta dkl
