Dnešná slávnosť svätého Jozefa sa v Provinciálnom dome dcér kresťanskej lásky v Nitre spájala s „poslaním do misie“ sestry Simony Trecakovej, ktorá ukončila svoju počiatočnú formáciu v seminári. Pri tomto úkone sestrička dostala modrý závoj a sestra vizitátorka jej zverila prvú misiu v Košiciach.
Slávnostnú svätú omšu celebroval provinciálny direktor, páter Jozef Mrocek CM. Nakoľko tento víkend v dome prebiehal aj kurz pre animátorov ZMM, na svätej omši sa zúčastnili mladí spolu s pátrom Dominikom Pavlom CM. Pre sestru Simonu to bol krásny a nečakaný dar, keďže sama vyrastala v tomto Združení. Za účastí sestier domu a najbližších príbuzných takto vykročila na ďalšiu cestu povolania. Nech ju Pán sprevádza svojim požehnaním a nech sa jej denne dáva spoznávať v osobe chudobných, ktorým bude slúžiť.
Pri tejto príležitosti sme sr. Simone položili niekoľko otázok:
Sr. Simona, si už vo formácii štvrtý rok. Ak sa teraz pri ukončení formácie v seminári obzrieš späť, ako vnímaš svoje povolanie slúžiť Bohu práve „v osobe chudobných“, a tak meniť svoj život, aby si žila omnoho bližšie k Nemu.
Myslím, že spolu so sv. Pavlom môžem prehlásiť: „Z Božej milosti som tým čím som.“ (1 Kor 15, 10) Áno, celé obdobie formácie vnímam ako príliv veľkej Božej milosti a lásky, ktorá sa na mňa húfom rozlievala a v obdarúvaní aj naďalej pokračuje 😊. Tým, že som odchovaná na ZMM (Združení mariánskej mládeže), vincentský duch a teda „hľadanie Krista v osobe chudobných“ mi boli vždy blízke ako spôsob, ako sa k Bohu priblížiť a ako ho nájsť. Ďakujem za obdobie formácie v seminári, ktorá mi otvorila oči pre hlbšie poznávanie krásy našej charizmy a verím, že s Božou pomocou sa moje srdce bude aj naďalej stále viac premieňať na „srdce podľa Ježišovho srdca“.
Čo je dnes pre Teba samú výzvou, keď opúšťajúc bránu seminára vstupuješ do komunity, kde budeš pokračovať vo svojej počiatočnej formácii i napĺňaní svojho povolania DKL?
Myslím si, že život obetovaný Bohu je nádherným dobrodružstvom. A obetovaný Bohu pre službu Jemu samému v chudobných je teda výzvou samotnou. 😊 Ale to, čo mi Boh odkryl počas obdobia seminára chcem napĺňať aj vo zverenej misii. Vnímam, že to bude pre mňa „nový svet plný zázrakov a prekvapení“ – hlavne tých Božích. Bude to predovšetkým výzva vyjsť zo seba samej a dávať sa naplno ako Dcéra kresťanskej lásky. Ale napĺňam sa nádejou, že „Boh, ktorý začal vo mne toto dobré dielo, ho aj sám dokončí“.
Mala by si pre mladých, ktorí vnímajú rovnaké pozvanie od Boha, nejaké povzbudenie, radu?
Aby sa nebáli otvoriť Láske. Cestu povolania vždy bude sprevádzať nadšenie a po hlbšom zistení možno aj strach a bázeň. Ale myslím si, že ak mladý človek cíti, že „Láska klope na dvere jeho srdca“ a to volanie je tak intenzívne, že sa mu nedokáže viac vzpierať, nech sa nebojí „urobiť krok do hmly“. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa v nej určite nestratí. Ježišova ruka si ho tam nájde a povedie ho nádherným dobrodružstvom zasväteného života. Len smelo, oplatí sa to – na viac ako len 100 %. 😊
