Prešlo už niekoľko mesiacov od posledných správ od s. Judity z jej misie v Libanone. Dnes prinášame jej zaujímavé skúsenosti i postrehy zo služby s mladými ľuďmi.
Keďže sestry v Libanone spravujú niekoľko veľkých škôl veľmi aktívne sa zúčastňujú na živote detí a mládeže počas vyučovania aj mimo neho. Kvôli pandémii koronavírusu sú mnohé aktivity zrušené alebo obmedzené, no videla som, že pracujú s mládežou naozaj naplno ako sa len dá. Mala som možnosť zúčastniť sa na prázdninovom tábore pre deti z chudobnejších rodín. Bol to vzhľadom na spomínanú pandémiu len denný tábor, ale deti ako všade, boli nadmieru šťastné, že sa mohli stretnúť, pretože minulý školský rok sa nevyučovalo prezenčne iba online a deti prišli len na záverečné skúšky v máji- júni. Boli si veľmi vzácne a nevedeli sa dohrať a dorozprávať. Sestry v spolupráci s množstvom dobrovoľníkov zo školy, z Mariánských družín, z MISEVI im pripravovali denne skvelý športovo-zábavný program. Aj mne samej dobre padlo, keď som sa mohla trocha s nimi pohrať a pošantiť, pre mňa to bola aj príležitosť ku konverzácii a mohla som sa o nich niečo dozvedieť. Bolo to v mesiaci júli, kedy tu už trvali viac ako mesiac teploty nad 34˚C, aj u nás vie byť tak teplo, ale tu je to nepretržité, bez dažďa a aspoň malého schladenia v noci. Cez deň je nad 35˚C a v noci okolo 30˚C, každý deň a celý deň a noc. Našťastie tábor bol v Aljaltoune, čo je asi 20 min. cesty smerom do hôr a tam z času na čas padne taký opar, hmla, čo je veľmi osviežujúce, aj keď trochu nebezpečné pre vodičov. Spomínam si na to práve teraz, lebo momentálne je zima, tzn., že stále prší, je sychravo, vonku okolo 15˚C, čo je fajn, ale vnútri, keďže budovy sú kamenné, je vlhko a chladno ako v pivnici. Nemáme kúrenie, tak používame elektrický radiátor, ale keď vypnú elektrinu napr. celú noc a je okolo 6˚C, tak spíme ako v Tatrách, zababušené do všetkého, čo máme. A my sme na tom ešte dobre, lebo máme vlastný generátor kvôli škole (tento rok sa už pokračuje v normálnej dochádzke), takže máme elektrinu celé doobedie a večer, ale niektoré domácnosti nemajú, takže chudáci starší ľudia – dôchodcovia, sedia naobliekaní a čakajú až zapnú verejnú elektrinu, aby sa trochu zohriali (teraz napriek zime, je to tak 4-5 hod. denne max.)
Ďalej sa pravidelne večer stretávam s mladými na našom internáte, za normálnych okolností má kapacitu okolo 130 detí, momentálne funguje len pre tých najviac odkázaných. Benzín je tu strašne drahý (jedno tankovanie je polovica priemernej mzdy), takže nie všetci rodičia si môžu dovoliť voziť denne deti do školy, hlavne, keď sú zo vzdialenejších lokalít. Je to pre mňa také osvieženie, po celodennej práci v dispenzári, sa spolu večer pomodlíme, porozprávame (cvičíme hlavne francúzštinu, lebo škola vyučuje arabsky, anglicky a naša aj francúzsky), oni ma naučia niečo po arabsky a ich zaujíma slovenčina alebo ruština, ale keď ju začuli, vraj je to veľmi ťažké a divia sa, ako môžeme takou rečou hovoriť!:))). Podarilo sa mi nájsť sponzora (aj vďaka darom zo Slovenska) a tak som im mohla urobiť radosť na Vianoce alebo na ich narodeniny. Na fotke je práve Reine, je moslimka a bola celá šťastná, keď dostala malý darček a veľmi tuho ma objala, povedala, že doma si na ňu nikto nespomenul, lebo nie je chlapec a je najmladšia a mama má veľa práce s nimi a na ňu nemá nikto čas. Ona sa s nami aj modlí a potom kladie zaujímavé otázky, čo je dobré aj pre ostatné dievčatá, je to taká vzájomná katechéza.
No, tak aspoň trocha z tejto strany mojej misie. Prosím vás zároveň o modlitbu konkrétne za Libanon, lebo sa schyľuje k voľbám (v marci) a situácia je veľmi napätá, ekonomicky sa to stále len zhoršuje a ľudia už prichádzajú pýtať základné potraviny, je to veľmi smutné, keď sa nedokážu postarať o svoje rodiny alebo, keď sú osamelí a odkázaní na milosrdenstvo iných. Stále sa konajú štrajky a lokálne potýčky, žiaľ bez konkrétneho výsledku. Ľudia sa s veľkou dôverou utiekajú k Panne Márii sv. Charbelovi a sv. Rafke, konajú pešie púte a to tak kresťania ako aj moslimovia, ktorí majú k našim svätým a zvlášť k Panne Márii veľkú úctu. Takže spomeňte si, prosím v modlitbe a my zas budeme myslieť na potreby a starosti Slovenska. S Bohom!
