Bolo to v čase úradu pána Müngersdorfa, keď spolu so sestrou Brandis boli založené spoločenstvá Máriiných sestier, ktoré pôsobia aj na Slovensku. Stále stúpali požiadavky pre nové diela a počet sestier najmä v nemocniciach nestačil. 
Preto stále častejšie museli prizývať aj vidiecké dievčatá do nemocníc pre práce sanitáriek a ošetrovateliek. Medzi nimi sa našli niektoré, čo sa stali členkami Spoločnosti, avšak iné nemohli byť prijaté pre niektoré prekážky. Aby nestratili svoje náboženské zameranie a ďalej ho rozvíjali, a aby oddane pomáhali sestrám, sestra vizitátorka Brandis niektoré z nich zamestnala v špitáloch a postarala sa o ich zaopatrenie. Nechala ich vyučiť ošetrovateľstvu a dala im pre ich stav a povinnosti zodpovedajúce predpisy. Ony mali byť posilou a doplnením činnosti milosrdných sestier. Mali sa zamestnávať predovšetkým opaterou chorých v ich vlastných rodinách a domoch. (Podobné spolupracovníčky mali aj Milosrdné sestry Karola Boromejského v Nancy.)
So súhlasom Generálneho Otca Etienne a za spolupráce direktora Müngersdorfa dala im Pravidlá života. Nešlo len o spôsob ich spoločného života, o každodennú službu, ale mali v nich aj návod pre vyšší cnostný a záslužný život. Tieto ošetrovateľky mávali v Laibachu (Ľubľane) jednoročný skúšobný čas, odkiaľ ich potom zavolali do Grazu k zaobliečke. Prvú obliečku vykonala sestra Brandis jednej ošetrovateľke, ktorá čestne v povolaní vytrvala, bola to sestra Eliza Grasl. Spočiatku bývali v školskej budove v ťažkých podmienkach, pokým im nepostavili tzv. Mariánsky dom roku 1884. Toto spoločenstvo nesúviselo zo Spoločnosťou Milosrdných sestier a nemalo rehoľný charakter. Tvorilo spolok panien na podklade spoločného štatútu a rovnakého ducha obety. V tejto podobe bol tento spolok pre naše sestry v ich dielach cennou pomocou pri nedostatku síl, alebo keď v duchu svojich pravidiel niektoré služby nemohli uskutočniť.
Tieto Ošetrovateľky – ako ich spočiatku volali, mali veľmi dobrú povesť a vo svojej službe sa do krajnosti obetovali.
Inštitút Ošetrovateliek, ktorý ukrýval v sebe toľko vzácnych perál nemohol si nevšimnúť pán Müngersdorf. Staral sa o ne, viedol ich nakoľko mu to povinnosti dovoľovali. Občas im dával povzbudzujúce konferencie. Pán vizitátor Müngersdorf najskôr pozdvihoval vnútorný život, jeho hodnotu a oduševnenie za diela svätého Vincenta v jednotlivých domoch obidvoch rodín. Potom v nasledujúcich rokoch sa snažil so zvláštnou horlivosťou o vonkajšiu výstavbu svojej provincie. Zomrel v roku 1902.