V rámci našej cesty vedúcej k 400. výročiu „Svetla“ sv. Lujzy by som sa dnes s vami chcela krátko zamyslieť nad Lujzou a mystikou kríža.
Tieň kríža je určite prítomný v jej rozprávaní o zážitku Turíc so svetlom a tmou, pochybnosťami a nádejou. Uprostred svojich utrpení zazrela, že jedného dňa sa slová predstavenej kapucínok, ktorá ju odmietla prijať do kláštora, splnia: „Boh má s tebou iné plány“ a ona sa odváži dúfať.
Ústredné miesto Ježiša ukrižovaného v živote Lujzy je zrejmé z jej raných spisov. Život ju naučil, že jej povolaním je zjednotiť sa s Ježišom na kríži.
V jednej zo svojich meditácií počas duchovných cvičení z tohto obdobia píše: „Boh, ktorý mi udelil toľko milostí, mi dal pochopiť, že je to jeho svätá vôľa, aby som k nemu išla cez kríž. Jeho dobrota sa rozhodla poznačiť ma ním od narodenia, a prakticky ma nikdy neopustil, bez ohľadu na môj vek, okrem niekoľkých príležitostí utrpenia.” (SW, 711) Nie je teda nič prekvapujúce na tom, že si Lujza zvolila kríž s jednoduchým nápisom SPES UNICA (JEDINÁ NÁDEJ) na označenie miesta svojho posledného odpočinku.
Ale pre Lujzu, nasiaknutú Svätým písmom, akou bola, je to trochu nezvyčajné, pretože to nepochádza z Písma, ale zo starodávnej hymny, Vexilla Regis, ktorú určite spievala, keď bola ešte malé dievča v Poissy.
Praktizovanie liturgie, tak v čase utrpenia, ako aj vo sviatok oslavy kríža, tvorilo základ jej neotrasiteľnej nádeje. V roku 1643, dvadsať rokov po zážitku svetla, Lujza navrhla a začala používať pečať, ktorá sa stala pečaťou Spoločnosti dcér kresťanskej lásky.
Je na nej obraz horiaceho srdca a ukrižovaného Ježiša, obklopené slovami svätého Pavla, tak ako ich ona upravila: „Láska ukrižovaného Ježiša nás pobáda.“
Láska ukrižovaného Ježiša bola tiež stredobodom Lujzinho vzťahu s prvými dcérami kresťanskej lásky a ich formáciou. V jedinej oficiálnej prednáške, ktorú od nej máme, ich vyzýva: „Urobme prvý krok, aby sme ho nasledovali, a to spočíva v tom, že zvoláme: „Tak veľmi si to prajem. Na dôkaz toho ťa budem nasledovať až po pätu tvojho kríža, ktorý som si zvolila za svoj kláštor.” (SW, 828)
Potom sa v tej istej prednáške Lujza modlí: “Pane, dostala som akési nové svetlo, týkajúce sa neobyčajnej lásky, ktorú si praješ prijímať od tých, ktorých si si vybral, aby praktizovali čistotu tvojej lásky na zemi. Hľaď na toto malé stádo, ktoré je tvoje a pozeraj, či sa odvážime dúfať v niečo také.” (SW, 829)
Hľa, „… odvážiť sa dúfať“.
Tieň a svetlo poznačili dramatické, často traumatické udalosti v živote Lujzy. Cez to všetko sa odvážila dúfať v kríž Ježiša Krista, ktorý milovala a ktorému slúžila vo svojich trpiacich údoch.
Sr Lujza Sullivan, DKL