Rok: 2023

Počas víkendu 2.-4.6. sa v provinciálnom dome v Nitre stretli novovymenované sestry služobnice, aby sa formovali aj v tejto službe. So sestrou vizitátorkou Damiánou Polákovou si prešli Príručku pre sestry služobnice, v ktorej je zachytené, aké majú služobnice byť a aké majú zodpovednosti. Sestra Damiána im dala aj praktické rady zo svojich mnohoročných skúseností ako služobnica. Zvlášť im kládla na srdce, aby sestry vo svojej komunite mali rady, mali k nim úctu a ochotne ich počúvali. Prihovoril sa aj otec direktor Jozef Mrocek, CM, ktorý sestrám predstavil obraz predstaveného, ktorý má byť podľa slov sv. Vincenta pokorným človekom modlitby, prežívajúci svoje misionárske povolanie, zároveň ale aj človek rozhodnutia a poslušnosti. Sestra Silvia, provinciálna ekonómka, priblížila sestrám ekonomické záležitosti, za ktoré je tiež sestra služobnica zodpovedná vo svojej komunite, a nakoniec ich sestra Anna, provinciálna sekretárka, oboznámila s dokumentmi potrebnými pri vedení komunity. Počas víkendu sa konalo aj slávenie 400. výročia Turíčneho svetla sv. Lujzy de Marillac, ktorého sa sestry tiež zúčastnili. Bol to víkend obohacujúci po duchovnej aj praktickej stránke života sestry služobnice.

Život je cestou, putovanie rôznymi etapami

Sestry zodpovedné za postulát a direktorky seminárov Spoločnosti boli vyzvané, aby od 17. apríla do 4. mája spoločne podnikli mimoriadnu cestu. Za Slovenskú provinciu sa stretnutia zúčastnili s. Monika Farkašová a s. Konzoláta Matejková.

Cestovať znamená zbaliť si kufre, zobrať si so sebou to, čo je naozaj dôležité a nechať si ešte dostatok miesta na „darčeky“ a „suveníry“, ktoré si chceme priniesť. S týmto vedomím sme začali cestu, ktorá nám umožnila kontemplovať a prechádzať rozmanitými miestami a vzdialenosťami.

Spolu nás bolo 59 cestujúcich z celého sveta – Afriky, Ameriky, Ázie a Európy – čo predstavuje bohatstvo kultúr, zvykov a jazykov.

Prázdne miesta v našej batožine sa čoskoro zaplnili pohľadnicami a suvenírmi, ktoré nám pomôžu spomínať na túto krásnu krajinu:

„Pripraviť dcéry kresťanskej lásky pre Cirkev, Spoločnosť a ľudstvo 21. storočia.”

Prvá časť cesty sa začala úvodným posolstvom sestry Françoise Petit, v ktorom si položila kľúčovú otázku: „Čo očakáva Spoločnosť od dcér kresťanskej lásky?“ Ponúkala nám tri indície:

• Akým spôsobom byť so sestrami vo formácii
• Ako prispôsobiť obsah konkrétnej etapy formácie
• Učiť sa stretávať s našimi chudobnými bratmi a sestrami.

Otec Patrick Griffin a otec Bernard Schoepfer nás pozvali kontemplovať a objavovať podstatné skutočnosti pri formácii dcér kresťanskej lásky: kontext sveta, formovanie svedomia, charizmu a poslanie formátora.

Prešli sme rozmanitými krajinami, ktoré nás uchvátili: okrem iného interkulturalita v komunitnom živote, sexuálna, afektívna a duchovná zrelosť, sprevádzanie, ľudské práva (prezentované sestrami zastupujúcimi dcéry kresťanskej lásky v OSN). Rozsah a závažnosť tém ako formovať, zvyšovať povedomie o ochrane detí a zraniteľných ľudí a sprevádzať obete zneužívania nás až presahoval. Urobili sme si niekoľko zastávok, ktoré nám dovolili zamyslieť sa nad „Poslaním a úlohou formátorov“ a „Technológiou a jej vplyvom na formáciu“.

Krajina má vždy viacero uhlov pohľadu a každý pozorovateľ vidí a objavuje iné aspekty. Preto bolo dôležité pracovať v skupinách, čo nám ponúklo možnosť rozšíriť si obzory, povzbudiť sa v túžbe objavovať nové možnosti a hľadať nové formy služieb.

Liturgia a Eucharistia boli chvíľami spoločného slávenia viery, otvárania sa Bohu i našim chudobným bratom a sestrám, ako aj chvíľami vzdávania vďaky.

Na záver našej cesty sme poďakovali členom generálnej rady, ktorí nám toto všetko umožnili. Ďakujeme sestre Françoise za jej adresované výzvy – ísť do hĺbky, byť jednoduché a mať nádej. Ďakujeme za skúsenosti, za odvahu Spoločnosti pri riešení aktuálnych problémov, za angažovanosť v prospech tých, ktorí sú najviac znevýhodnení, za rozmanitosť, ktorá obohacuje náš život, pretože rozdielnosť jazykov nie je prekážkou našej komunikácie.

Otec Tomaž Mavrič ešte raz veľmi zdôraznil „formáciu ako prioritu“.

Túto časť cesty sme zakončili slávením Eucharistie, ktorá nás odposlala do misie. Tu však spomínaná cesta nekončí. Aj keď sa tento úsek skončí, začína sa nový, kde sa stretneme s ďalšími životnými príbehmi, ktoré nám pomôžu kontemplovať minulosť a objaviť, ako sprevádzať v ďalšom raste mladé ženy, ktoré k nám prichádzajú, aby sa stali dcérami kresťanskej lásky.

„Služobnica je hodnosť, ktorú získala Panna Mária, keď dala anjelovi súhlas na splnenie Božej vôle v tajomstve vtelenia jeho Syna.“ sv. Lujza

Do Nitrianskeho provinciálneho domu DKL sa zišli sestry služobnice zo všetkých komunít Slovenskej provincie. V dňoch od 19. do 21. mája 2023 sa pred duchovnými cvičeniami formovali v duchu svätej Lujzy a jej Turíčneho svetla.

V piatok podvečer počas „turíčneho“ slávenia sa povzbudili prezentáciou o SVETLE, ktoré bolo veľkým medzníkom v živote sv. Lujzy. Počas slávenia prijali text Turíčneho svetla spolu so sviecou prinesenou priamo z kostola Saint-Nicolas-des-Champs v Paríži, kde sv. Lujza prijala tento veľký DAR. Každá sestra služobnica ho prijala, aby ho priniesla do svojej komunity a „zapálila“ ním svoje spolusestry. Formačné dni pokračovali prednáškami, spoločným zdieľaním i tak potrebnými informáciami našich predstavených.

16. máj 2023 bol pre sestry komunity v Bošanoch slávnostným dňom, na ktorý sa veľmi tešili. Počas slávnostnej svätej omše, ktorá sa začala o 17. hodine nitriansky biskup Mons. Viliam Judák posvätil novozriadenú kaplnku zasvätenú Panne Márii Zázračnej medaily.

V homílií otec biskup vyzdvihol úctu k Eucharistii a Panne Márii. Povzbudil nás, aby sme Božiu lásku sprítomňovali všetkým, s ktorými sa stretávame a ktorým prinášame Eucharistického Krista. Našu pozornosť upriamil na to, aby sme mali otvorené srdce tiež pre tých, ktorí k nám prichádzajú, aby v našej kaplnke načerpali silu, vyprosovali si potrebné milosti a odchádzali s istotou, že ich Boh miluje. Tým nám zdôraznil, aká veľmi dôležitá je vernosť našej charizme.

Slávnosť posviacky našej kaplnky umocnilo spoločenstvo, ktoré s nami pri svätej omši vytvorili: s. Damiána Poláková – vizitátorka, provinciálny direktor P. Jozef Mrocek CM, miestny dekan Štefan Bukovan, ceremoniár Jozef Plutinský. Hraním a spevom liturgiu skrášlila s. Monika Farkašová.

Slávnostné požehnanie v závere svätej omše spojené s prianím potrebných milostí i vyslovením vďaky za vykonávanú službu našim chudobným bolo tým najkrajším vyvrcholením. Nasledovalo srdečné posedenie s agapé.

9. máj – sviatok sv. Lujzy de Marillac – oslávili Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Nitre za účasti apoštolského nuncia na Slovensku – Mons. Nicola Girasoliho, nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, provinciálneho predstaveného Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a ďalších kňazov i zástupcov vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku.

Mons. Girasoli po príchode do provinciálneho domu sestier navštívil choré sestry v dome, oboznámil sa s činnosťou Združenia mariánskej mládeže (ZMM) na Slovensku i s históriou našej provincie.

Na úvod prednášky, ktorú mal pre celú vincentskú rodinu, nám vyrozprával úsmevný príbeh o tom, ako už od detstva mal blízkosť k vincentskej rodine. Nakoľko jeho rodičia dlho nemohli mať deti, vybrali sa na púť do Paríža k Panne Márii zázračnej medaily.  Po 10 mesiacoch od návratu sa im narodilo prvé dieťa a potom nasledovali ďalšie… Preto im matka často pripomínala, že sú „deťmi zázračnej medaily“.

Otec nuncius sa vo svojom príhovore opieral o encykliku Sv. Otca Františka „Fratelli tutti,“ ktorej zvlášť druhá kapitola vystihuje blízkosť k charizme našej Spoločnosti. „Láske nezáleží na tom, či zranený brat pochádza odtiaľto alebo odinakiaľ… Je to láska, ktorá nám umožňuje budovať veľkú rodinu, kde sa všetci môžeme cítiť ako doma… “ Toto bolo aj podstatou charizmy sv. Vincenta. V druhom – chudobnom, zranenom, väznenom… – videl osobu Ježiša Krista.

Kresťania sú povolaní milovať a rešpektovať všetkých nie preto, čo robia, ale preto, čím sú. Všetci sme „bratia a sestry“, ako to často zdôrazňuje aj Sv. Otec František. Aj dnes sa potrebujeme priblížiť k ľuďom, k chudobným, oslobodiť sa od akýchkoľvek predsudkov a pomáhať im. Máme ponúkať blízkosť charizmy tým, ktorí trpia, máme cítiť potrebu slúžiť, byť otvorenejšími, aby sa núdzni cítili „ako doma“, aby nikto nebol vylúčený… Dnes nestačí počuť, treba počúvať a navzájom sa počúvať.

Iba vtedy, ak žijeme ako rodina, ak svedčíme svojím životom a službou, vtedy robíme našu vieru uveriteľnou, vierohodnou.  Povzbudil nás k praktizovaniu  tohto „aspektu komunity“ – aby sme kráčali spoločne. Naša blízkosť chudobným je v súlade aj s cieľom práve prebiehajúceho synodálneho procesu, a tým je: kráčať spolu k otvorenosti na potreby ľudí.

Na záver príhovoru Otec nuncius poďakoval členom vincentskej rodiny za „charizmu blízkosti“, ktorú žijú. Sv. Otec to nazýva „apoštolát blízkosti k ľuďom“. A v jeho mene odovzdal provinciálnej predstavenej, sestre Damiáne, medailu ako poďakovanie za to, čo robíme.

Po prednáške sme s celou vincentskou rodinou poďakovali Pánovi spoločnými večernými chválami a slávením Eucharistie, na ktorej sa zúčastnili aj veriaci z okolia. Deň sme ukončili spoločným agapé.

SLÁVNOSŤ sv. LUJZY de MARILLAC

„Z času na čas z hrobu sv. Lujzy vychádzal príjemný opar, ktorý šíril vôňu podobnú fialkám a kosatcom. Nech je už vôňa, ktorá sa dvíhala z hrobu tejto služobnice chudobných akákoľvek, vyplýva z nej iná, celkom DUCHOVNÁ, a to PRÍKLAD JEJ ŽIVOTA a tá je vzácnejšia ako všetky vône. Pomáhala sestrám rozlišovať pravosť ich povolania, vedieť sa úplne obetovať Bohu a slúžiť mu v chudobných. Viedla ich život modlitby. Podopierala ich obetovanie sa Bohu vo chvíľach, keď vznikali ťažkosti so službou chudobným. Vytvárala pravé sesterské ovzdušie medzi sestrami. Ale nadovšetko VŠTEPILA svojim duchovným dcéram pravého ducha milosrdnej lásky, keď naliehala na KVALITE služby chudobným.“

3. DEŇ

Láska materského srdca sv. Lujzy bola výnimočným ťahom jej mužnej povahy. Bola životodarným slnkom „RODINY LÁSKY“ kde svojím príkladom a povzbudzovaním privádzala k životu driemajúce zárodky lásky k blížnemu. Neúnavnou horlivosťou ich ošetrovala až dokiaľ v tejto „novej záhrade“ Cirkvi nevyrástli v silné rastliny. Ovocie ich dobrých skutkov,  vôňa ich čností mali veľký podiel na zmierňovaní biedy trpiaceho ľudu. Skúsme to dnes aj my. Naplno prejavme svoje materstvo, či už telesné ale ešte viac to duchovné. Vedľa seba máme dosť „konkrétnych ľudí“ na ktorých si môžeme vyskúšať, ako je naše srdce preniknuté MATERSTVOM v jeho starostlivosti, pozornosti či láskavosti.

2. DEŇ

Sv. Lujza je vzorom SPOLUPRÁCE. V službe kráčala ruka v ruke so sv. Vincentom, s paniami zo Spolkov kresťanskej lásky a bola príkladom sestrám, ktoré sama učila ako slúžiť a vzájomne si pomáhať. Príklad sv. Lujzy a jej povzbudenia pomáhať utrápeným ľuďom pomáhali poskytnúť im mocné prostriedky na zaistenie večnej spásy. Toľko vykonaného dobra, služba vykonaná za cenu vlastného života bola pohnútkou, že ostatné boli priťahované jej horlivosťou… Skúsme to dnes aj my. Naplno – aj keď je nedeľa – „učme sa spolupracovať“ pri konaní aj tých najmenších skutkoch milosrdnej lásky. Vedľa seba máme dosť „konkrétnych ľudí“ na ktorých si môžeme vyskúšať, ako sme ochotní VOJSŤ DO TAJOMSTVA SPOLUPRÁCE S ĽUĎMI OKOLO NÁS.

1. DEŇ

To, čo Lujza prijímala v škole Ježiša, pretavovala aj do svojho života. Už na medailóne Milosrdného Ježiša, ktorý namaľovala, vidíme vpravo nápis: „UČTE SA ODO MŇA.“ Ona počúvala slová Ježiša, jej ukrižovaného Pána a bola pozorná na Božie pozvanie: „UČTE  SA  ODO  MŇA.“ Priala  si celkom mu patriť a plniť jeho vôľu. Skúsme to dnes aj my. Naplno – aj keď je sobota – „zasadnime do lavice“ v Ježišovej škole a učme sa Ježišovej milosrdnej láske. Vedľa seba máme dosť „konkrétnych ľudí“ na ktorých si môžeme vyskúšať, ako hlboko v nás MILOSRDNÁ LÁSKA ZAPUSTILA KORENE.

Zajtra začneme prípravu – TROJDNIE – pred slávnosťou našej zakladateľky svätej Lujzy de Marillac. Pozývame vás, aby ste sa s nami dobre pripravili na tento sviatok. Poznajte viac našu Zakladateľku a prejdite s nami počas týchto dní Lujzinou cestou…

V Nitrianskom provinciálnom dome DKL sa v nedeľu konala milá slávnosť. Sestra Kajetána sa 30. apríla 2023 dožila 100ročnice svojej pozemskej púte. Za všetky obdržané milosti, za požehnanie, za každú službu, ktorú vykonávala i za všetkých chudobných, ktorým mohla slúžiť poďakovala pri svätej omši. O 10,30 hod. ju v kruhu najbližších príbuzných a spolusestier slávil provinciálny direktor o. Jozef Mrocek, CM. V závere sv. omše zaznela na poďakovanie aj pieseň Kráľovná nebies, ktorej text napísal už zosnulý rodný brat s. Kajetány – Viktor Magdolen. Po slávnostnom obede si s. Kajetána zaspomínala na prežité chvíle, na miesta kde slúžila. Na otázku príbuzných či neľutuje, že zasvätila svoj život Bohu, rozhodne odpovedala:

“Neľutujem ani jediný okamih, ani jedinú chvíľu odkedy vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Nikdy by som nebola pomyslela, že sa dožijem takejto chvíle. Vrúcne ďakujem Pánu Bohu za ochranu, jeho požehnanie, že ma sprevádzal všade kam som išla slúžiť.  

Sprevádzajme sestru Kajetánu aj my svojimi modlitbami, aby ju Pán žehnal a sprevádzal i v nasledujúcich rokoch jej pozemského života!